Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Litva volá po sprísnení pravidiel v Baltskom mori, incidenty označila za hrozbu

Po ďalšom poškodení optického kábla v Baltskom mori litovský minister Kestutis Budrys vyzval na úpravu pravidiel plavby, najmä pri používaní kotiev.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys vníma, že v týchto vodách už došlo k príliš mnoho incidentom, aby sa dalo hovoriť o obyčajných nehodách.       

Budrys spomenul takzvanú ruskú tieňovú flotilu, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri preprave ropy. Obchádzanie sankcií však nie je podľa litovského ministra jediným problémom.

„Je to väčší problém, ktorý ohrozuje naše životné prostredie a kritickú infraštruktúru," uviedol Budrys s tým, že situácia si urýchlene žiada riešenia. Očakáva, že diskusia o tejto veci prebehne v pondelok na stretnutí šéfov diplomacií krajín EÚ v Bruseli.

Okolnosti poškodenia optického sieťového kábla medzi Švédskom a Lotyšskom z nedele rána vyšetruje švédska prokuratúra ako závažnú sabotáž. 

Kapitán lode Vežen pripúšťa, že podmorský kábel mohla poškodiť kotva

Mohlo by Vás zaujímať Kapitán lode Vežen pripúšťa, že podmorský kábel mohla poškodiť kotva

V uplynulých mesiacoch bolo v Baltskom mori poškodených viacero podmorských telekomunikačných káblov. Odborníci aj politici tvrdia, že by tieto incidenty mohli byť súčasťou hybridnej vojny vedenej Ruskom.

NATO minulý týždeň oznámilo, že do Baltského mora vyšle lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony, aby pomohlo s ochranou kritickej infraštruktúry. Uviedlo, že si vyhradzuje právo podniknúť kroky proti lodiam podozrivým z toho, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť.

Aliancia taktiež spustila misiu „Baltská stráž" po sérii incidentov, pri ktorých boli od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 poškodené podmorské elektrické vedenia, telekomunikačné káble a plynovody v Baltskom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarský minister Szijjártó rokoval s Marcom Rubiom. Hovorili o sankciách voči Rogánovi

Péter Szijjártó tvrdí, že odchádzajúca Bidenova administratíva podnikla krok, ktorý by mal byť podrobený prehodnoteniu novou vládou, čo vyvolalo napätie v bilaterálnych vzťahoch.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v nedeľu telefonicky rokoval s novým šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom. Témou ich rozhovoru bol aj šéf kabinetu predsedu maďarskej vlády Antal Rogán, ktorý sa začiatkom januára dostal na sankčný zoznam USA.        

Szijjártó na Facebooku uviedol, že Rubio ho ubezpečil, že „odvetné opatrenia" odchádzajúcej Bidenovej administratívy budú novou vládou USA preskúmané.

Meno Rogána sa objavilo na zozname osôb, ktoré majú byť sankcionované ministerstvom financií Spojených štátov. Rogán, ktorý je považovaný za najbližšieho spolupracovníka premiéra Viktora Orbána, bol podľa oznámenia rezortu financií USA zaradený na uvedený zoznam pre údajnú korupciu.

Korupčný škandál v Maďarsku: Spojené štáty zaradili Rogána na sankčný zoznam

Mohlo by Vás zaujímať Korupčný škandál v Maďarsku: Spojené štáty zaradili Rogána na sankčný zoznam

Szijjártó označil tento krok za osobnú pomstu exveľvyslanca Davida Pressmana, ktorého do Budapešti vyslala Bidenova administratíva, avšak po prehre demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej v novembrových amerických voľbách z Maďarska podľa neho „neslávne odišiel".

Pressman, ktorý pôsobil v Budapešti od septembra 2022, maďarskú vládu často kritizoval. Okrem iného tvrdil, že je čoraz závislejšia od Moskvy a Pekingu.

(tasr)

Minúta  |  

Keir Starmer a Donald Trump spolu hovorili o vzťahoch medzi ich krajinami

Britský premiér Keir Starmer a nový americký prezident Donald Trump sa počas nedeľného telefonátu dohodli na spoločnom stretnutí v blízkej budúcnosti.

Lídri sa tiež rozprávali o britskej kráľovskej rodine a vzťahoch medzi svojim krajinami, ktoré označili za priateľské, uviedla agentúra Reuters. Okrem toho diskutovali aj o Blízkom východe, pričom britský premiér ocenil Trumpovu rolu pri vyjednaní prímeria v Pásme Gazy.

„Obaja zdôraznili dôležitosť blízkych a vrelých vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a USA. Prezident hovoril o svojom rešpekte a náklonnosti ku kráľovskej rodine," oznámila kancelária britského premiéra vo vyhlásení.

„Dohodli sa, že sa čoskoro stretnú, a tešia sa na ďalšie rokovania," píše sa vo vyhlásení.

Starmer sa podľa Reuters snaží u Trumpa a veľkých amerických firiem propagovať Britániu a získať nové zdroje investícií, ktoré by pomohli stagnujúcej britskej ekonomike.

Trump na palube amerického vládneho špeciálu Air Force One v nedeľu povedal, že jeho prvá zahraničná cesta zrejme povedie do Saudskej Arábie alebo do Británie. Mnoho britských médií preto začalo špekulovať o plánovaní Trumpovej štátnej návštevy v Londýne.

Zosnulá kráľovná Alžbeta II. sa s Trumpom stretla počas jeho prvého mandátu v roku 2019. On ju vtedy nazval „skvelou ženou", ktorá „nikdy nerobila chyby".

Briti volajú po „núdzovom stave na hraniciach“. Väčšina súhlasí s Trumpovým programom

Mohlo by Vás zaujímať Briti volajú po „núdzovom stave na hraniciach“. Väčšina súhlasí s Trumpovým programom

Vyhlásenie Downing Street zo spoločného telefonátu nespomína tému výdavkov na obranu, kde by podľa Reuters mohli vzniknúť medzi Trumpom a Starmerom nezhody. Americký prezident nedávno vyhlásil, že členské štáty NATO by mali zvýšiť svoje obranné rozpočty na päť percent HDP ročne.

Predstavitelia nehovorili ani o Čagoských ostrovoch, téme, pri ktorej Británia čaká na preskúmanie svojej dohody s Mauríciom zo strany amerických úradov ohľadom budúcnosti spoločnej americko-britskej vojenskej základne.

„Rozprávali sa tiež o obchode a ekonomike, pričom premiér hovoril o prebiehajúcej deregulácii s cieľom podporiť rast," napísal vo vyhlásení úrad britského premiéra.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri Dánska, Fínska, Nórska a Švédska potvrdili silnú jednotu v bezpečnostných otázkach

Okrem iného diskutovali o poškodení káblov a situácii v Baltskom mori, obrannej spolupráci i podpore Ukrajiny.

Lídri severských krajín sa zhodli v otázkach bezpečnosti a obrany, oznámila dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá nedeľňajšiu neformálnu schôdzku hostila vo svojom sídle v Kodani.

Na večeri u Frederiksenovej sa zúčastnil fínsky prezident Alexander Stubb, nórsky premiér Jonas Gahr Störe a švédsky predseda vlády Petteri Orbo.

„Severské krajiny vždy držali spolu. A vzhľadom na novú a menej predvídateľnú realitu, ktorá nás čaká, sú úzke a dobré spojenectvá a priateľstvá čoraz dôležitejšie," uviedla Frederiksenová, pričom na sociálnej sieti zverejnila spoločnú fotografiu.

Všetci štyria si podľa dánskej premiérky uvedomujú „závažnosť situácie". Podľa AFP však priamo nespomenula Grónsko, dánske autonómne územie, o ktoré má záujem americký prezident Donald Trump.

Trump už roky hovorí o možnej dohode na Grónsku. V sobotu vyjadril nádej, že Spojené štáty napokon získajú toto dánske územie, ktoré podľa neho potrebujú pre „medzinárodnú bezpečnosť". Na pripojenie ostrova predtým nevylúčil použitie vojenského nátlaku.

Nechceme byť Američanmi ani Dánmi, vyhlásil grónsky premiér

Mohlo by Vás zaujímať Nechceme byť Američanmi ani Dánmi, vyhlásil grónsky premiér

Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam. Spojené štáty tam už majú vojenskú základňu a roztápanie ľadovcov v Arktíde tiež otvára nové námorné dopravné trasy. Miestni predstavitelia sú otvorení obchodu s USA, zároveň však opakovane zdôrazňujú, že Grónsko nie je na predaj.

Deň po tom, čo Trump zložil prezidentskú prísahu, vyhlásil grónsky premiér Múte Egede, že Grónsko chce samo rozhodovať o svojej budúcnosti a neželá si stať sa americkým území.

Sama Frederiksenová s Trumpom údajne v polovici januára telefonovala, pričom zdôraznila, že iba Grónsko môže rozhodnúť o svojom osude.

Podľa nemenovaných európskych zdrojov, ktoré citovali noviny The Financial Times, označili dánski predstavitelia tento telefonický rozhovor za hrozný. Trump má o územie podľa nich vážny a potenciálne nebezpečný záujem.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo obrany vybralo zhotoviteľa pre rolovacie dráhy na letisku Sliač

Zákazku získala skupina dodávateľov Strabag a OAT, ktorá ponúkla najnižšiu cenu - vyše 40 miliónov eur bez DPH.

Vyplýva to z materiálu zverejnenom na webe Úradu pre verejné obstarávanie a z aktualizácie ekonomického hodnotenia investície Útvarom hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR.

Víťazná ponuka je podľa analytikov ÚHP na úrovni trhových cien. „Výslednú cenu projektu môžu ovplyvniť dodatočné práce identifikované pri presnom zameraní inžinierskych sietí a nevybuchnutej munície. Cena za dielo bola stanovená na základe dostupnej dokumentácie pre stavebné povolenie a vyjadrení dotknutých orgánov," uviedol ÚHP v aktualizácii.

Termín rekonštrukcie dráh - 18 mesiacov, je podľa analytikov reálny, pokiaľ zo spresnenia dokumentácie nevyplynú rozsiahle dodatočné práce či iné komplikácie. ÚHP vo svojom hodnotení ozrejmil, že zhotoviteľ prác musí v prvom kroku do troch mesiacov od podpisu zmluvy vykonať potrebné prieskumy a dopracovať projektovú dokumentáciu.

Analytici v hodnotení rezortu obrany opätovne odporučili zosúladiť navrhované čerpanie výdavkov a investičný plán s predloženým rozpočtom a harmonogramom od zhotoviteľa stavby, ako aj predloženie aktualizovaného harmonogramu a plán čerpania financií zo štátneho rozpočtu po jednotlivých rokoch Ministerstvu financií SR.

Rezort obrany pre TASR v minulosti uviedol, že v najbližšom čase očakáva vyhlásenie verejného obstarávania pre ďalšie časti rekonštrukcie letiska. Najväčší rozsah prác sa podľa ministerstva týka práve budovania nových dráh a stojísk. Ako dodal, tieto časti rekonštrukcie letiska by mali byť dokončené v rokoch 2026 až 2027.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský minister športu vyzval na bojkot Tesly kvôli kontroverzným vyjadreniam Elona Muska

Muskov komentár o zodpovednosti za nacistickú minulosť vyvolal v Poľsku pobúrenie.

Slawomir Nitras reagoval bojkotovaním spoločnosti Tesla na Muskovu podporu nemeckej protiimigračnej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) a na jeho víkendové kontroverzné vyhlásenia o nacistickej minulosti Nemcov.        

Musk sa cez víkend pripojil prostredníctvom telemostu k predvolebnému mítingu AfD a v odkaze na nacistickú minulosť Nemecka povedal, že deti by nemali niesť vinu svojich rodičov či starých rodičov.

„Príliš sa zameriavame na minulú vinu. Musíme sa pohnúť ďalej," dodal Musk. Podľa Muska je normálne byť hrdý na nemecké dedičstvo.

Poľský minister tvrdí, že po týchto vyjadreniach by si žiaden rozumný Poliak nemal kúpiť teslu. Vyzval na silnú odpoveď Muskovi a prípadný bojkot.

„Hlava tejto hydry môže znova dorásť. Najmä v deň ako dnes, na výročie oslobodenia tábora Auschwitz, si musíme pamätať a nahlas hovoriť pravdu," apeloval minister. Podľa neho by sa Musk nemal miešať do vnútorných záležitostí Nemecka.

Parlamentné voľby v Nemecku sa uskutočnia 23. februára. Podľa prieskumov vedú kresťanskí demokrati (CDU/CSU) nasledovaní AfD a sociálnymi demokratmi (SPD).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.