Preskočiť na obsah
  |  

V USA spustili rozsiahlu deportačnú operáciu, zadržali 538 migrantov a stovky deportovali

Tento krok nasleduje po prísľuboch prezidenta Donalda Trumpa na sprísnenie migračnej politiky.

„Trumpova administratíva zadržala 538 nelegálnych prisťahovalcov," uviedla vo štvrtok večer hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, informuje TASR podľa agentúry AFP.

Stovky ich deportovali vojenskými lietadlami. Podľa nej prebieha najväčšia deportačná operácia v histórii krajiny. „Sľuby boli dané. Sľuby sa plnia," doplnila Leavittová na sociálnej sieti X.

Staronový americký prezident už v pondelok v prvom prejave po zložení prísahy avizoval, že z krajiny deportuje "milióny a milióny" migrantov bez dokumentov. Oznámil aj prísnu kontrolu hranice s Mexikom.

V stredu podpísal dekrét, ktorým nariadil vyslať na hranicu USA s Mexikom ďalších 1500 vojakov. Počet amerických vojakov v aktívnej službe na hranici s Mexikom sa tak zvýši na približne štyritisíc.

Bezpečnosť amerických hraníc považuje Trump za jednu zo svojich hlavných priorít a na hranici s Mexikom vyhlásil už v prvý deň vo funkcii tzv. stav núdze.

Donald Trump v stredu podpísal aj iný dekrét, aby americké úrady migrantom znemožnili prekročiť túto hranicu a dostať sa do USA. Ministerstvám vnútornej bezpečnosti, spravodlivosti a zahraničných vecí nariadil, aby prijali všetky potrebné opatrenia na okamžité zahnanie, respektíve vytlačenie a repatriáciu takýchto nelegálnych prisťahovalcov, informoval Biely dom.

Americký federálny sudca však vo štvrtok predbežne pozastavil účinnosť iného dekrétu, ktorým chce Trump obmedziť automatické udeľovanie občianstva osobám narodeným na území Spojených štátov, pretože to protirečí 14. dodatku americkej ústavy.

(tasr)

  |  

Ukrajina pripravuje reformu náboru vojakov, cieľom je posilniť armádu

Zmeny zahŕňajú zavedenie „čestnej zmluvy“ s finančnými prémiami, jasnými zárukami výcviku a zlepšením komunikácie medzi vojakmi a veliteľmi.

Ukrajina je v záverečnej fáze prípravy reformy pre nábor vojakov. Cieľom je prilákať do armády osoby vo veku 18 až 25 rokov, na ktoré sa nevzťahuje mobilizácia, a výrazne ju tak posilniť. Oznámil to veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Pavlo Palisa, píše agentúra AP.

„Musíme začať otvorený dialóg so spoločnosťou... Pretože obrana štátu nie je len povinnosťou ozbrojených síl. Je to povinnosť a záväzok každého ukrajinského občana," povedal Palisa.

Niektorí analytici dlhodobo poukazujú na štrukturálne nedostatky v ukrajinskej armáde vrátane problémov vo velení či slabú komunikáciu medzi jednotkami na fronte.

„(Potrebujeme) prispôsobiť štruktúru logike modernej vojny, čo nám umožní byť efektívnejší a zabráni opakovane robiť tie isté chyby," vysvetlil Palisa.

Ukrajina vlani na jar zákonom znížila vekovú hranicu pre povolanie do armády z 27 rokov na 25, ale nepodarilo sa tým dostatočne doplniť doterajšie straty.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je dlhodobo proti zavedeniu povinnej mobilizácie od 18 rokov s tým, že by to radikálne ovplyvnilo budúcnosť krajiny po vojne.

Od začiatku ruskej invázie sa ukrajinská armáda výrazne posilnila, ale dlhotrvajúce boje proti agresii Moskvy prenechalo minimum času na strategický manažment, ktorý by podľa AP Ukrajine zabezpečil šancu na úspech.

(tasr)

  |  

Prezident USA plánuje obnoviť rozhovory so severokórejským vodcom

Trump si s Kimom podľa vlastných slov rozumel a verí, že obnovenie komunikácie je možné.

Americký prezident Donald Trump povedal, že bude znovu kontaktovať severokórejského lídra Kim Čong-una. Podľa agentúry Jonhap sa tak zvýšia šance na obnovenie diplomatických väzieb krajín.        

Trump sa k téme vyjadril počas rozhovoru pre televíziu Fox News, ktorý bol odvysielaný vo štvrtok. Na otázku, či sa prezident spojí s Kimom, odpovedal slovami „urobím to, áno".

Zároveň povedal, že považuje severokórejského vodcu za „inteligentného človeka" a zdôraznil, že si s ním „rozumel".

Počas pondelňajšej tlačovej besedy Trump označil Severnú Kóreu za „jadrovú veľmoc" a predpokladal, že Kim bude „šťastný" z jeho návratu do Bieleho domu.

Jeho komentár sa podľa Jonhap týkal pokračujúcich severokórejských jadrových hrozieb a zjavného záujmu o obnovenie vzťahov s Pchjongjangom. Trump sa už počas svojej predvolebnej kampane opakovane chválil osobnými väzbami s Kimom.

Americký prezident sa s Kimom stretol trikrát. Spojené štáty a KĽDR naposledy rokovali o jadrových otázkach v Štokholme v októbri 2019.

Predchádzajúca Bidenova administratíva sa zameriavala skôr na posilnenie spolupráce s Južnou Kóreou a Japonskom v rámci boja proti severokórejským hrozbám. Južná Kórea už vyjadrila obavy z možnej spolupráce v čase politickej neistoty po zosadení prezidenta Jun Sok-jola a jeho pokuse vyhlásiť stanné právo.

(tasr)

  |  

Polícia sa pripravuje na večerné protesty

V súvislosti s plánovanými verejnými zhromaždeniami v piatok vo viacerých slovenských mestách prijal Policajný zbor bezpečnostné opatrenia na zaručenie ich pokojného priebehu.

"Naším cieľom je predovšetkým zabezpečiť nerušený a bezproblémový priebeh zhromaždení, ochranu života, zdravia, majetku a verejného poriadku, ako aj predchádzanie protiprávnej činnosti a včasné odhaľovanie jej páchateľov. Na vzniknuté situácie budeme reagovať zákonom upraveným spôsobom," uviedla polícia.

Zároveň vyzvala, aby ľudia počas verejných zhromaždení rešpektovali pokyny a výzvy policajtiek a policajtov na mieste a boli ohľaduplní voči ostatným.

"Bezpečnostnú situáciu budeme priebežne monitorovať a vyhodnocovať," spresnil zbor s tým, že aj na sociálnej sieti budú informovať o priebehu zhromaždení a súvisiacich dopravných, ako aj iných obmedzeniach.

(max)

  |  

Trump a Putin sa pripravujú na prvý telefonát

Napriek nejasnej budúcnosti mnohí v Moskve vnímajú Trumpa ako politika, ktorý môže priniesť nečakané zvraty.

Donald Trump a Vladimir Putin sú pripravení uskutočniť svoj prvý telefonický rozhovor po inaugurácii amerického prezidenta, no očakávania ohľadom zmien v postoji k vojne na Ukrajine sú nízke. Rusko podľa portálu Unian naznačilo tvrdý postoj, zdôrazňujúc, že aktuálne podmienky neumožňujú ukončenie konfliktu.

Ruská strana vníma Trumpovu možnú redukciu vojenskej pomoci Ukrajine ako príležitosť na ďalšie územné zisky a tlak na Kyjev. Prokremeľskí analytici, ako Sergej Markov, očakávajú, že na jeseň by mohli byť politické podmienky priaznivejšie, ak by ruská armáda pokračovala v úspechoch na bojisku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry AFP vyhlásil, že „Putin je pripravený" rokovať a tiež doplnil, že čakajú „na signály z USA".

Peskov odmietol Trumpovo tvrdenie, že vojna na Ukrajine by sa dala ukončiť znížením ceny ruskej ropy. „Viem, že to nie je pravda. Tento konflikt nezávisí od cien ropy," vyjadril sa hovorca.

Americký prezident Trump sa naopak snaží tlačiť na Moskvu prostredníctvom ekonomických opatrení. Vo svojom vyjadrení na platforme Truth Social zdôraznil, že v prípade odmietnutia mierovej dohody by Spojené štáty mohli zaviesť nové sankcie na ruské produkty. 

Moskva si napriek tomu uvedomuje riziká spojené s Trumpovou stratégiou. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyjadril nádej, že telefonát otvorí priestor na dialóg, ale zároveň dodal, že akékoľvek dohody by si vyžadovali zásadné zmeny v európskej bezpečnosti, vrátane neutrality Ukrajiny a obmedzenia prítomnosti NATO na východných hraniciach.

(lipa)

  |  

Poslanci Hlasu navrhujú novelu zákona o Fonde na podporu umenia

Navrhnuté úpravy zahŕňajú zmenu kompetencií rady fondu, posilnenie odbornosti a zlepšenie kontrolných mechanizmov.

Poslanci Národnej rady (NR) SR Roman Malatinec, Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Ján Ferenčák z Hlasu navrhujú zmeny týkajúce sa Fondu na podporu umenia (FPU). Presadiť ich chcú novelou zákona o FPU, ktorú predložili do parlamentu.

Úprava podľa nich reaguje na problémy vzniknuté po poslednej novelizácii zákona. Chcú ňou tiež zefektívniť proces rozhodovania o finančnej podpore pre kultúrnu obec a priniesť transparentnejšie overovanie odborných predpokladov členov Rady FPU.

„Cieľom návrhu zákona je posilniť odborné a transparentné rozhodovanie prostredníctvom zúženia niektorých kompetencií rady fondu a zavedenia nových mechanizmov na podporu efektívneho fungovania fondu,“ skonštatovali predkladatelia.

Ďalej doplnili, že „navrhované zmeny zabezpečia stabilné, transparentné a odborné rozhodovanie o finančnej podpore a zlepšia kontrolné mechanizmy. Dôraz sa kladie na rovnováhu medzi odborným hodnotením projektov a procesnou kontrolou.“

V úprave okrem iného navrhli redefiníciu kompetencií rady fondu v oblasti rozhodovania o finančnej podpore. Pre radu by bolo podľa ich návrhu stanovisko odbornej komisie vo vzťahu k odporúčaniu podporiť projekt záväzné a odchýliť by sa od neho mohla len v prípade, ak za takéto rozhodnutie hlasuje dvojtretinová väčšina jej všetkých členov.

V prípade výšky finančných prostriedkov by malo stanovisko odbornej komisie odporúčací charakter. Poslanci však navrhli zavedenie ochranného mechanizmu, a to maximálne zníženie odporúčanej výšky podpory najviac o 50 percent.

Upraviť chcú aj počet členov rady fondu, a to na 11 zo súčasných 13. Zníženie navrhli tiež v prípade počtu členov, ktorých menuje minister bez návrhu, a to na päť.

„Zvyšných šiestich členov rady, ktorých vymenúva minister kultúry, musí vymenovať na základe návrhu, pričom dôraz sa kladie na odbornú reprezentáciu jednotlivých umeleckých a kultúrnych oblastí. Táto zmena podporuje efektívnejšie a viac apolitické fungovanie rady fondu," podotkli.

Presadiť chcú i zverejňovanie dokladu preukazujúceho splnenie podmienok odbornej praxe člena rady fondu na webe FPU.

Predkladatelia chcú tiež zmeniť základné požiadavky na zriaďovanie odborných komisií, a to tak, aby došlo k posilneniu odbornosti a aktívneho pôsobenia v oblastiach kultúry, pre ktoré sa komisie zriaďujú. Navrhli aj úpravu počtu členov dozornej komisie, a to na troch.

„Zároveň sa redefinuje návrhové oprávnenie v prospech NKÚ, ministra kultúry a ministra financií, čo prispeje k posilneniu nezávislosti kontrolných mechanizmov," okomentovali. Pre žiadateľa chcú zaviesť možnosť podať podnet na dozornú komisiu pre nedodržanie pravidiel podpornej činnosti fondu voči rozhodnutiu rady o neposkytnutí finančných prostriedkov.

Posledná novela zákona o FPU nadobudla účinnosť minulý rok v lete. Priniesla viaceré zmeny, napríklad zvýšenie počtu členov rady, prenesenie rozhodovania o poskytnutí peňazí na radu fondu či rozšírenie rozsahu účelov na poskytnutie podpory. Poslanci okolo Migaľa ešte v lete upozorňovali na viaceré dosahy úpravy a avizovali možné predloženie novely zákona.

(tasr)