Preskočiť na obsah
  |  

V USA prepustili zamestnancov zapojených do stíhania Trumpa

Americké ministerstvo spravodlivosti v pondelok oznámilo, že s okamžitou platnosťou prepustilo niekoľko svojich zamestnancov, ktorí sa podieľali na trestnom stíhaní prezidenta Donalda Trumpa. Ich počet nekonkretizovalo, no americké médiá uviedli, že ich bolo viac ako dvanásť a niektorí boli prokurátormi v rezorte spravodlivosti. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

Dôvodom je podľa zastupujúceho ministra spravodlivosti Jamesa McHenryho strata dôvery v ich schopnosť presadzovať prezidentovu agendu.

AFP pripomenula, že začiatkom januára odstúpil osobitný žalobca Jack Smith, ktorý obvinil Trumpa z plánovania zvrátenia výsledkov prezidentských volieb v roku 2020 a nesprávneho zaobchádzania s utajovanými dokumentmi po odchode z Bieleho domu.

Ani jeden prípad sa však nedostal na súd a Smith – v súlade s dlhodobou politikou ministerstva spravodlivosti nestíhať úradujúceho šéfa Bieleho domu – ich oba stiahol po tom, čo Trump vyhral novembrové prezidentské voľby.

Prepustenie zamestnancov ministerstva spravodlivosti zapojených do trestného stíhania Trumpa nebolo neočakávané. Trump už v predvolebnej kampani avizoval, že Smitha odvolá v prvý deň vo funkcii a ministerstvo spravodlivosti obvinil, že za éry demokratického prezidenta Joea Bidena proti nemu viedlo „politický hon na čarodejnice“.

Trump čelí samostatnému trestnému stíhaniu za pokus o manipuláciu výsledkov prezidentských volieb v štáte Georgia. Vlani v máji ho v New Yorku odsúdili za falšovanie obchodných záznamov, ktorým chcel zakryť podplácanie bývalej pornoherečky, aby mlčala o ich vzťahu. Za tento skutok však nebol potrestaný.

(tasr)

  |  

EÚ pozastavila sankcie voči Sýrii na jeden rok

Brusel avizoval postupné uvoľňovanie sankcií v kľúčových odvetviach, no varoval, že prípadné nesprávne kroky sýrskej vlády môžu proces ohroziť.

Sýrsky minister zahraničných vecí Asad Šíbání v pondelok uvítal rozhodnutie Európskej únie o postupnom zmiernení sankcií voči svojej krajine po zvrhnutí režimu prezidenta Bašára Asada, uviedla agentúra AFP.

„Vítame pozitívny krok Európskej únie, ktorým pozastavila sankcie voči Sýrii na jeden rok. Tešíme sa už aj na ich úplné zrušenie," uviedol Šíbání na sociálnej sieti X.

„Dúfame, že toto rozhodnutie bude mať konštruktívny vplyv na všetky aspekty života sýrskeho ľudu a zabezpečí udržateľný rozvoj," dodal.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa na svojom pondelkovom zasadnutí zhodli na uvoľnení sankcií uvalených na Sýriu.

„Mohlo by to podporiť sýrsku ekonomiku a pomôcť krajine postaviť sa na nohy," uviedla šéfka Európskej diplomacie Kaja Kallasová po stretnutí v Bruseli. Plán na postupné zrušenie sankcií sa začne plniť v kľúčových odvetviach, ako je napríklad energetika, ozrejmila Kallasová.

„Samozrejme, nebudeme ustupovať z ničoho, čo súvisí s obchodovaním so zbraňami, a z oblastí, ktoré nás stále znepokojujú," dodala. V dôsledku porušovania ľudských práv zo strany Asadovho režimu Únia v minulosti uvalila na Sýriu sankcie, ktorými obmedzila vývoz a dovoz tovaru a finančné služby.

„Hoci sa snažíme postupovať rýchlo, zrušenie sankcií sa môže zvrátiť, ak budú prijaté nesprávne kroky," uviedla Kallasová, pričom narážala na nové vedenie Sýrie.

(tasr)

  |  

Británia a Kanada uvalili sankcie na Bielorusko po sporných voľbách

Sankcie cielia na osoby a spoločnosti spojené s porušovaním ľudských práv a podporou ruskej invázie na Ukrajine.

Britské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že v koordinácii s Kanadou uvaľuje sankcie na šesť osôb a tri firmy z Bieloruska v reakcii na víkendové prezidentské voľby, v ktorých už po siedmy raz zvíťazil Alexandr Lukašenko.

„Po Lukašenkovom brutálnom zásahu, keď umlčal kritické hlasy v Bielorusku, včerajšie falošné voľby nespĺňali medzinárodné normy a medzinárodní partneri ich odsúdili," uviedlo britské ministerstvo v spoločnom vyhlásení s Austráliou, Kanadou, Európskou úniou a Novým Zélandom.

Medzi sankciovanými osobami je aj šéf bieloruskej ústrednej volebnej komisie a dvaja riaditelia bieloruských väzníc. Firmy sa podľa AFP zaoberajú vývojom a výrobou munície a bezpilotných lietadiel.

„Svet si už dobre zvykol na Lukašenkovo cynické predstieranie demokracie v Bielorusku, zatiaľ čo v skutočnosti brutálne potláča občiansku spoločnosť a opozičné hlasy, aby posilnil svoju moc," povedal britský minister zahraničných vecí David Lammy.

„Spojené kráľovstvo bude spolu s našimi partnermi naďalej stáť na strane bieloruského ľudu a odhaľovať tých, ktorí mu upierajú legitímne právo na slobodu a demokraciu," dodal.

Kanada vyhlásila uvalenie sankcií na celkovo 22 subjektov v Bielorusku.

Lukašenko je na čele krajiny od roku 1994 a očakávalo sa, že bez problémov získa prezidentský úrad na ďalšie päťročné obdobie. Západné krajiny ho obviňujú z autokracie a porušovania základných demokratických princípov.

Podľa bieloruskej organizácie na ochranu ľudských práv Viasna sa v krajine nachádza viac ako 1250 politických väzňov.

(tasr)

  |  

India a Čína po takmer piatich rokoch obnovia priame lety medzi krajinami

Pred pandémiou koronavírusu bolo mesačne v prevádzke asi 500 letov.

India v pondelok oznámila dohodu o opätovnom zavedení priameho leteckého spojenia s Čínou. Obe krajiny chcú tiež obnoviť širšiu vzájomnú spoluprácu vo viacerých sférach.

Dohoda je výsledkom návštevy námestníka indického ministra zahraničných vecí Vikrama Misriho v čínskej metropole, uviedla agentúra AFP s odvolaním na indické médiá.

„Príslušné technické orgány na oboch stranách sa čoskoro stretnú a budú rokovať o aktualizovanom postupe v rámci tejto dohody," oznámilo indické ministerstvo zahraničných vecí.

Vo vyhlásení sa tiež spomína, že obe strany sa dohodli na intenzívnejšej spolupráci v oblasti diplomacie s cieľom obnoviť vzájomnú dôveru a vyriešiť otvorené obchodné a hospodárske otázky.

Podľa AFP je dohoda dôležitým náznakom zlepšovania zlých vzťahov medzi týmito dvomi najľudnatejšími krajinami sveta. Tie zapríčinila aj pandémia COVID-19 a nasledovné politické napätie.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I počas návštevy síce o zavedení priamych letov neinformoval, no povedal, že obe krajiny by mali využiť príležitosť „stretnúť sa na pol ceste" a snažiť sa o vzájomné pochopenie a dosiahnutie cieľov, nie sa navzájom podozrievať a odsudzovať.

(tasr)

  |  

Strategický význam Grónska pre USA prinútil Dánsko investovať na obranu Arktídy

Financie poputujú na nové námorné plavidlá, drony a satelitný dohľad, čím sa Dánsko snaží zlepšiť svoje obmedzené kapacity v oblasti štyrikrát väčšej než Francúzsko.

Dánsko v pondelok oznámilo, že plánuje vynaložiť 14,6 miliardy dánskych korún (približne 1,96 miliardy eur) na posilnenie svojej vojenskej prítomnosti v Arktíde. Tento krok prichádza po obnovenom záujme Spojených štátov o kontrolu nad Grónskom - poloautonómnym dánskym územím, informuje agentúra Reuters.

Americký prezident Donald Trump nedávno označil Grónsko za strategicky nevyhnutné pre bezpečnosť USA a vyzval Dánsko, aby sa vzdalo kontroly nad týmto arktickým ostrovom.

Dánsko, ktoré je zodpovedné za bezpečnosť a obranu Grónska, má na tomto rozľahlom území len minimálne vojenské kapacity. V súčasnosti tam operujú štyri starnúce inšpekčné plavidlá, jedno pozorovacie lietadlo Challenger a 12 hliadok so psími záprahmi. 

Nové opatrenia zahŕňajú financovanie troch moderných plavidiel pre arktické námorníctvo, zdvojnásobenie počtu plánovaných diaľkových pozorovacích dronov zo súčasných dvoch na štyri a zavedenie satelitného dohľadu.

Dohodu schválili politické strany a predložia ju v prvej polovici roka. K investíciám do obrany v Arktíde dochádza po viac ako desaťročí drastických škrtov vo vojenských výdavkoch Dánska.

(lipa)

  |  

Politický tlak na centrálne banky ohrozuje stabilitu ekonomiky, varuje šéfka ECB

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová upozornila, že spochybňovanie nezávislosti bánk, ako to vidíme v USA, môže mať vážne dôsledky.

Nezávislosť centrálnych bánk je v niektorých častiach sveta spochybňovaná. Väčší politický vplyv by pritom mohol podkopať schopnosť bánk udržať infláciu na nízkej úrovni, čo vyvoláva riziko ohrozenia stability ekonomiky. Uviedla to prezidentka šéfka ECB Lagardová vo videoprejave na konferencii maďarskej centrálnej banky.        

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň povedal, že bude požadovať, aby Federálny rezervný systém (Fed), ktorý v USA plní úlohu centrálnej banky, znížil náklady na pôžičky. Vyhlásil pritom, že pozná úrokové sadzby oveľa lepšie ako ľudia zodpovední za toto rozhodnutie.

Zatiaľ čo jeho komentár sa považuje skôr za rétoriku, ako za plán na obmedzenie nezávislosti Fedu, niet pochýb o tom, že nezávislosť centrálnych bánk je spochybňovaná v niekoľkých častiach sveta, povedala Lagardová.

Analytici očakávajú sa, že Fed tento týždeň ponechá úrokové sadzby nezmenené, aj keď ich ECB pravdepodobne zníži. Niektoré politické návrhy novej Trumpovej administratívy by pritom mohli zvýšiť cenové tlaky, čo pravdepodobne vyvolá kritiku zo strany Bieleho domu.

Väčšina centrálnych bánk v predchádzajúcich rokoch rýchlo a prudko zvýšila úrokové sadzby, aby potlačila infláciu. To obmedzilo schopnosť vlád míňať a rýchly rast cien zasiahol tiež reálne príjmy domácností.

Peter Kažimír, šéf slovenskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB, v tejto súvislosti predznamenal ďalšie konflikty centrálnych bánk s vládami.

„Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk nie sú na jednej lodi," povedal Kažimír v Budapešti. Dodal, že bankári boli najlepším priateľmi ministrov financií, keď boli úrokové sadby veľmi nízke, ale už nie sú.

Lagardová medzitým varovala, že snahy politikov ovplyvňovať rozhodnutia centrálnej banky môžu výrazne prispieť k makroekonomickej nestabilite.

V Maďarsku nastúpi od marca na čelo centrálnej banky politický spojenec premiéra Viktora Orbána, bývalý minister financií Mihály Varga.

Lagardová pripomenula, že politický tlak na centrálnu banku zvyšuje kolísanie výmenného kurzu a zvyšuje výnosy dlhopisov a rizikové prémie.

Tento druh volatility by mohol sťažiť udržanie nízkej inflácie, čo vyvolá obavy, že nezávislé centrálne banky neplnia svoje mandáty, poznamenala. Takýto sled udalostí by potom mohol podkopať spoločenský konsenzus a ešte viac zosilniť volatilitu v ekonomike.

(tasr)