Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Afganistan spustil očkovanie proti detskej obrne pre milióny detí

Riziko šírenia ochorenia vzrástlo po návrate migrantov z Pakistanu, varuje WHO, pričom konšpiračné teórie a minulé zákazy podomového očkovania situáciu ďalej komplikujú.

Trojdňová vakcinácia sa bude týkať 16 z celkových 34 afganských provincií a cieľom je v krajine zaočkovať približne šesť miliónov detí mladších ako päť rokov, oznámilo v pondelok ministerstvo zdravotníctva.

Svetová zdravotnícka organizácia už pred časom varovala, že vďaka repatriácii afganských migrantov zo susedného Pakistanu spustenej v roku 2023 sa zvýšilo riziko šírenia detskej obrny.

V Afganistane odvtedy prebehlo už niekoľko rozsiahlych vakcinácií. Aj napriek tomu však vlani v celej krajine zaznamenali až 25 prípadov detskej obrny, zatiaľ čo v roku 2023 ich zistili len šesť, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia.

Očkovacie kampane v Afganistane aj v susednom Pakistane často sťažujú šíriace sa konšpiračné teórie, ako napríklad, že vakcíny spôsobujú neplodnosť, alebo že zdravotníci, ktorí deti očkujú, sú špióni.

Hnutie Taliban ešte pred svojím opätovným prevzatím moci v Afganistane v auguste 2021 zakázalo takzvané podomové očkovanie v oblastiach, ktoré už malo pod svojou kontrolou. Organizácia Spojených národov sa však s ním po prevzatí moci napokon úspešne dohodla na obnovení celoplošnej vakcinácie.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Na stretnutie Putina s Trumpom zo strany Washingtonu zatiaľ neprišla žiadna ponuka

Prezidenti by sa mohli stretnúť, keď obe strany uznajú čas za vhodný, pričom hlavnou témou zostáva vojna na Ukrajine.

Rusko je naďalej otvorené komunikácii so Spojenými štátmi na úrovni prezidentov, zatiaľ ale nedostalo žiadne návrhy o tejto veci zo strany Washingtonu, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Od Američanov sme zatiaľ nedostali žiadne signály. Preto pokračujeme v práci podľa plánu a udržiavame pripravenosť (na dialóg)," povedal Peskov s tým, že pripravené zostávajú aj USA.

„Zrejme si to vyžaduje čas," skonštatoval.

Ak by k takejto konverzácii medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trupom napokon došlo, rokovali by podľa Peskova o perspektívach, možnostiach a mieste osobného stretnutia. Rozhovor sa uskutoční, keď to lídri oboch krajín uznajú za vhodné, dodal hovorca.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov tiež v pondelok potvrdil, že telefonické rozhovory medzi Putinom a Trumpom zatiaľ neboli naplánované. Tvrdí, že priama komunikácia s novou americkou vládou sa ešte nezačala. Kontakty medzi Moskvou a Washingtonom sa podľa Riabkova uskutočňujú iba prostredníctvom veľvyslanectiev.

Trump a Putin sa pripravujú na prvý telefonát

Mohlo by Vás zaujímať Trump a Putin sa pripravujú na prvý telefonát

„Zdržal by som sa predvídania vývoja v tejto oblasti, pretože... sme nepodnikli žiadne kroky, aby sme sa dostali do kontaktu s novou administratívou, a ani oni nepodnikli žiadne kroky na akejkoľvek úrovni," uviedol ruský diplomat.

Trump očakáva, že k stretnutiu s Putinom by mohlo dôjsť v priebehu najbližšieho polroka. Putin v piatok vyhlásil, že je pripravený rokovať s Trumpom o vojne na Ukrajine.

Staronový americký prezident počas predvolebnej kampane sľuboval, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahne hneď v prvý deň svojho nástupu do funkcie, ak nie skôr – čo sa napokon nestalo.

Trump minulú stredu vyzval ruského prezidenta, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade podľa neho USA uvalia „vysoké dane, clá a sankcie" na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.

(tasr)

Minúta  |  

PS nesúhlasí s návrhom SNS predĺžiť funkčné obdobie v obciach a samosprávach

Investičné projekty podľa hnutia nie sú ohrozené dĺžkou volebného obdobia, ale neschopnosťou vlády.

„Ak chce Andrej Danko pomôcť starostom s veľkými investičnými projektami, mal by im v prvom rade vrátiť stovky miliónov, o ktoré ich nedávno obrala vláda. To, na rozdiel od predĺženia volebného obdobia, požadujú aj zástupcovia samospráv. Rovnako od nich dlhodobo počúvame volanie po komplexnej reforme a zmene financovania obcí, ktoré by uvoľnili nové zdroje," pripomenula poslankyňa Národnej rady SR za PS Jana Hanuliaková.

Poslanec hnutia Marek Lackovič podotkol, že vláda obrala samosprávy o kľúčovú časť príjmov a projekty ochromila nedostatočnou digitalizáciou, prebujnenou administratívou a neúmerne dlhotrvajúcimi kontrolami verejného obstarávania či žiadostí o platbu. „Návrh SNS žiadny z týchto problémov nerieši," zdôraznil. Zároveň dodal, že v zahraničí sa na šesť rokov volia starostovia len v troch krajinách.

„Chorvátsko, ktoré je podľa SNS inšpiráciou, medzi ne nepatrí," priblížil Lackovič.

Koaličná SNS chce predĺžiť volebné obdobie v samosprávach zo súčasných štyroch na šesť rokov. Týkalo by sa to volieb do orgánov samosprávnych krajov i volieb do orgánov samosprávy obcí. Zmenu chce SNS zakotviť v Ústave SR. Argumentuje napríklad tým, že ak sa voľby striedajú vo veľmi krátkom období, nie je možné dokončiť veľké investičné projekty, zabezpečiť rozvoj miest, obcí a vyšších územných celkov (VÚC).

(tasr)

Minúta  |  

Litva volá po sprísnení pravidiel v Baltskom mori, incidenty označila za hrozbu

Po ďalšom poškodení optického kábla v Baltskom mori litovský minister Kestutis Budrys vyzval na úpravu pravidiel plavby, najmä pri používaní kotiev.

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys vníma, že v týchto vodách už došlo k príliš mnoho incidentom, aby sa dalo hovoriť o obyčajných nehodách.       

Budrys spomenul takzvanú ruskú tieňovú flotilu, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri preprave ropy. Obchádzanie sankcií však nie je podľa litovského ministra jediným problémom.

„Je to väčší problém, ktorý ohrozuje naše životné prostredie a kritickú infraštruktúru," uviedol Budrys s tým, že situácia si urýchlene žiada riešenia. Očakáva, že diskusia o tejto veci prebehne v pondelok na stretnutí šéfov diplomacií krajín EÚ v Bruseli.

Okolnosti poškodenia optického sieťového kábla medzi Švédskom a Lotyšskom z nedele rána vyšetruje švédska prokuratúra ako závažnú sabotáž. 

Kapitán lode Vežen pripúšťa, že podmorský kábel mohla poškodiť kotva

Mohlo by Vás zaujímať Kapitán lode Vežen pripúšťa, že podmorský kábel mohla poškodiť kotva

V uplynulých mesiacoch bolo v Baltskom mori poškodených viacero podmorských telekomunikačných káblov. Odborníci aj politici tvrdia, že by tieto incidenty mohli byť súčasťou hybridnej vojny vedenej Ruskom.

NATO minulý týždeň oznámilo, že do Baltského mora vyšle lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony, aby pomohlo s ochranou kritickej infraštruktúry. Uviedlo, že si vyhradzuje právo podniknúť kroky proti lodiam podozrivým z toho, že predstavujú hrozbu pre bezpečnosť.

Aliancia taktiež spustila misiu „Baltská stráž" po sérii incidentov, pri ktorých boli od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 poškodené podmorské elektrické vedenia, telekomunikačné káble a plynovody v Baltskom mori.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarský minister Szijjártó rokoval s Marcom Rubiom. Hovorili o sankciách voči Rogánovi

Péter Szijjártó tvrdí, že odchádzajúca Bidenova administratíva podnikla krok, ktorý by mal byť podrobený prehodnoteniu novou vládou, čo vyvolalo napätie v bilaterálnych vzťahoch.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v nedeľu telefonicky rokoval s novým šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom. Témou ich rozhovoru bol aj šéf kabinetu predsedu maďarskej vlády Antal Rogán, ktorý sa začiatkom januára dostal na sankčný zoznam USA.        

Szijjártó na Facebooku uviedol, že Rubio ho ubezpečil, že „odvetné opatrenia" odchádzajúcej Bidenovej administratívy budú novou vládou USA preskúmané.

Meno Rogána sa objavilo na zozname osôb, ktoré majú byť sankcionované ministerstvom financií Spojených štátov. Rogán, ktorý je považovaný za najbližšieho spolupracovníka premiéra Viktora Orbána, bol podľa oznámenia rezortu financií USA zaradený na uvedený zoznam pre údajnú korupciu.

Korupčný škandál v Maďarsku: Spojené štáty zaradili Rogána na sankčný zoznam

Mohlo by Vás zaujímať Korupčný škandál v Maďarsku: Spojené štáty zaradili Rogána na sankčný zoznam

Szijjártó označil tento krok za osobnú pomstu exveľvyslanca Davida Pressmana, ktorého do Budapešti vyslala Bidenova administratíva, avšak po prehre demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej v novembrových amerických voľbách z Maďarska podľa neho „neslávne odišiel".

Pressman, ktorý pôsobil v Budapešti od septembra 2022, maďarskú vládu často kritizoval. Okrem iného tvrdil, že je čoraz závislejšia od Moskvy a Pekingu.

(tasr)

Minúta  |  

Keir Starmer a Donald Trump spolu hovorili o vzťahoch medzi ich krajinami

Britský premiér Keir Starmer a nový americký prezident Donald Trump sa počas nedeľného telefonátu dohodli na spoločnom stretnutí v blízkej budúcnosti.

Lídri sa tiež rozprávali o britskej kráľovskej rodine a vzťahoch medzi svojim krajinami, ktoré označili za priateľské, uviedla agentúra Reuters. Okrem toho diskutovali aj o Blízkom východe, pričom britský premiér ocenil Trumpovu rolu pri vyjednaní prímeria v Pásme Gazy.

„Obaja zdôraznili dôležitosť blízkych a vrelých vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a USA. Prezident hovoril o svojom rešpekte a náklonnosti ku kráľovskej rodine," oznámila kancelária britského premiéra vo vyhlásení.

„Dohodli sa, že sa čoskoro stretnú, a tešia sa na ďalšie rokovania," píše sa vo vyhlásení.

Starmer sa podľa Reuters snaží u Trumpa a veľkých amerických firiem propagovať Britániu a získať nové zdroje investícií, ktoré by pomohli stagnujúcej britskej ekonomike.

Trump na palube amerického vládneho špeciálu Air Force One v nedeľu povedal, že jeho prvá zahraničná cesta zrejme povedie do Saudskej Arábie alebo do Británie. Mnoho britských médií preto začalo špekulovať o plánovaní Trumpovej štátnej návštevy v Londýne.

Zosnulá kráľovná Alžbeta II. sa s Trumpom stretla počas jeho prvého mandátu v roku 2019. On ju vtedy nazval „skvelou ženou", ktorá „nikdy nerobila chyby".

Briti volajú po „núdzovom stave na hraniciach“. Väčšina súhlasí s Trumpovým programom

Mohlo by Vás zaujímať Briti volajú po „núdzovom stave na hraniciach“. Väčšina súhlasí s Trumpovým programom

Vyhlásenie Downing Street zo spoločného telefonátu nespomína tému výdavkov na obranu, kde by podľa Reuters mohli vzniknúť medzi Trumpom a Starmerom nezhody. Americký prezident nedávno vyhlásil, že členské štáty NATO by mali zvýšiť svoje obranné rozpočty na päť percent HDP ročne.

Predstavitelia nehovorili ani o Čagoských ostrovoch, téme, pri ktorej Británia čaká na preskúmanie svojej dohody s Mauríciom zo strany amerických úradov ohľadom budúcnosti spoločnej americko-britskej vojenskej základne.

„Rozprávali sa tiež o obchode a ekonomike, pričom premiér hovoril o prebiehajúcej deregulácii s cieľom podporiť rast," napísal vo vyhlásení úrad britského premiéra.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.