Preskočiť na obsah
  |  

India a Čína po takmer piatich rokoch obnovia priame lety medzi krajinami

Pred pandémiou koronavírusu bolo mesačne v prevádzke asi 500 letov.

India v pondelok oznámila dohodu o opätovnom zavedení priameho leteckého spojenia s Čínou. Obe krajiny chcú tiež obnoviť širšiu vzájomnú spoluprácu vo viacerých sférach.

Dohoda je výsledkom návštevy námestníka indického ministra zahraničných vecí Vikrama Misriho v čínskej metropole, uviedla agentúra AFP s odvolaním na indické médiá.

„Príslušné technické orgány na oboch stranách sa čoskoro stretnú a budú rokovať o aktualizovanom postupe v rámci tejto dohody," oznámilo indické ministerstvo zahraničných vecí.

Vo vyhlásení sa tiež spomína, že obe strany sa dohodli na intenzívnejšej spolupráci v oblasti diplomacie s cieľom obnoviť vzájomnú dôveru a vyriešiť otvorené obchodné a hospodárske otázky.

Podľa AFP je dohoda dôležitým náznakom zlepšovania zlých vzťahov medzi týmito dvomi najľudnatejšími krajinami sveta. Tie zapríčinila aj pandémia COVID-19 a nasledovné politické napätie.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I počas návštevy síce o zavedení priamych letov neinformoval, no povedal, že obe krajiny by mali využiť príležitosť „stretnúť sa na pol ceste" a snažiť sa o vzájomné pochopenie a dosiahnutie cieľov, nie sa navzájom podozrievať a odsudzovať.

(tasr)

  |  

Strategický význam Grónska pre USA prinútil Dánsko investovať na obranu Arktídy

Financie poputujú na nové námorné plavidlá, drony a satelitný dohľad, čím sa Dánsko snaží zlepšiť svoje obmedzené kapacity v oblasti štyrikrát väčšej než Francúzsko.

Dánsko v pondelok oznámilo, že plánuje vynaložiť 14,6 miliardy dánskych korún (približne 1,96 miliardy eur) na posilnenie svojej vojenskej prítomnosti v Arktíde. Tento krok prichádza po obnovenom záujme Spojených štátov o kontrolu nad Grónskom - poloautonómnym dánskym územím, informuje agentúra Reuters.

Americký prezident Donald Trump nedávno označil Grónsko za strategicky nevyhnutné pre bezpečnosť USA a vyzval Dánsko, aby sa vzdalo kontroly nad týmto arktickým ostrovom.

Dánsko, ktoré je zodpovedné za bezpečnosť a obranu Grónska, má na tomto rozľahlom území len minimálne vojenské kapacity. V súčasnosti tam operujú štyri starnúce inšpekčné plavidlá, jedno pozorovacie lietadlo Challenger a 12 hliadok so psími záprahmi. 

Nové opatrenia zahŕňajú financovanie troch moderných plavidiel pre arktické námorníctvo, zdvojnásobenie počtu plánovaných diaľkových pozorovacích dronov zo súčasných dvoch na štyri a zavedenie satelitného dohľadu.

Dohodu schválili politické strany a predložia ju v prvej polovici roka. K investíciám do obrany v Arktíde dochádza po viac ako desaťročí drastických škrtov vo vojenských výdavkoch Dánska.

(lipa)

  |  

Politický tlak na centrálne banky ohrozuje stabilitu ekonomiky, varuje šéfka ECB

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová upozornila, že spochybňovanie nezávislosti bánk, ako to vidíme v USA, môže mať vážne dôsledky.

Nezávislosť centrálnych bánk je v niektorých častiach sveta spochybňovaná. Väčší politický vplyv by pritom mohol podkopať schopnosť bánk udržať infláciu na nízkej úrovni, čo vyvoláva riziko ohrozenia stability ekonomiky. Uviedla to prezidentka šéfka ECB Lagardová vo videoprejave na konferencii maďarskej centrálnej banky.        

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň povedal, že bude požadovať, aby Federálny rezervný systém (Fed), ktorý v USA plní úlohu centrálnej banky, znížil náklady na pôžičky. Vyhlásil pritom, že pozná úrokové sadzby oveľa lepšie ako ľudia zodpovední za toto rozhodnutie.

Zatiaľ čo jeho komentár sa považuje skôr za rétoriku, ako za plán na obmedzenie nezávislosti Fedu, niet pochýb o tom, že nezávislosť centrálnych bánk je spochybňovaná v niekoľkých častiach sveta, povedala Lagardová.

Analytici očakávajú sa, že Fed tento týždeň ponechá úrokové sadzby nezmenené, aj keď ich ECB pravdepodobne zníži. Niektoré politické návrhy novej Trumpovej administratívy by pritom mohli zvýšiť cenové tlaky, čo pravdepodobne vyvolá kritiku zo strany Bieleho domu.

Väčšina centrálnych bánk v predchádzajúcich rokoch rýchlo a prudko zvýšila úrokové sadzby, aby potlačila infláciu. To obmedzilo schopnosť vlád míňať a rýchly rast cien zasiahol tiež reálne príjmy domácností.

Peter Kažimír, šéf slovenskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB, v tejto súvislosti predznamenal ďalšie konflikty centrálnych bánk s vládami.

„Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk nie sú na jednej lodi," povedal Kažimír v Budapešti. Dodal, že bankári boli najlepším priateľmi ministrov financií, keď boli úrokové sadby veľmi nízke, ale už nie sú.

Lagardová medzitým varovala, že snahy politikov ovplyvňovať rozhodnutia centrálnej banky môžu výrazne prispieť k makroekonomickej nestabilite.

V Maďarsku nastúpi od marca na čelo centrálnej banky politický spojenec premiéra Viktora Orbána, bývalý minister financií Mihály Varga.

Lagardová pripomenula, že politický tlak na centrálnu banku zvyšuje kolísanie výmenného kurzu a zvyšuje výnosy dlhopisov a rizikové prémie.

Tento druh volatility by mohol sťažiť udržanie nízkej inflácie, čo vyvolá obavy, že nezávislé centrálne banky neplnia svoje mandáty, poznamenala. Takýto sled udalostí by potom mohol podkopať spoločenský konsenzus a ešte viac zosilniť volatilitu v ekonomike.

(tasr)

  |  

Český minister Lipavský: Nikdy sme nezasahovali do záležitostí SR

Minister zahraničných vecí Ján Lipavský nesúhlasí s vyjadrením Roberta Fica a zdôraznil, že Česká republika rešpektuje slovenskú suverenitu.

Lipavský reagoval nesúhlasom na slová premiéra SR Roberta Fica, ktorý v pondelok na tlačovej konferencii vyhlásil, že českí politici zasahujú do vnútorných záležitostí SR a cieľom útokov proti nemu je pošpiniť českého expremiéra Andreja Babiša.

„My sme nikdy nezasahovali do vnútorných záležitostí ČR... Dnes však nájdem desiatky zásahov českých politikov do vnútornej politiky SR a rovnako desiatky nevhodných útokov na adresu predsedu vlády SR, ktoré sa šíria cez české médiá ako rakovina,“ povedal slovenský premiér českej novinárke.

Ďalej Robert Fico pokračoval: „Nikto s tým, samozrejme, nič nerobí, lebo to každému vyhovuje. Pretože útoky na Roberta Fica v ČR majú slúžiť predovšetkým na pošpinenie Andreja Babiša. V ČR vytvárate obraz, že 'pozor, Andrej Babiš bude rovnaký, ako je Robert Fico', a tie útoky sú to preto také, aké sú," povedal slovenský premiér českej novinárke.

Lipavský na Ficove obvinenia reagoval z Bruselu, kde sa zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci.

„Ja do vnútorných udalostí na Slovensku nezasahujem, takže to je maximum, čo k tomu môžem povedať," uviedol šéf českej diplomacie.

Vzťahy ČR a SR sa vlani stali diskutovanou politickou témou po tom, ako Česko začiatkom marca v reakcii na postoj SR k vojne na Ukrajine odložilo medzivládne konzultácie, ktoré sú prejavom nadštandardných vzťahov krajín.

Kabinet českého premiéra Fialu to zdôvodnil nesúhlasom s niektorými krokmi slovenskej vlády v oblasti zahraničnej politiky.

(tasr)

  |  

Mexické úrady prijali viac ako 4-tisíc deportovaných migrantov z USA

Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová však potvrdila, že počet migrantov sa po nástupe Trumpovej administratívy výrazne nezvýšil.

Mexické úrady v uplynulom týždni prijali migrantov deportovaných zo Spojených štátov, ktorí nepochádzajú len z Mexika. V pondelok o tom informovala mexická prezidentka, ktorá s postupom americkej vlády pôvodne nesúhlasila, píše agentúra Reuters.

Ľavicová líderka pôvodne uviedla, že jej vláda nesúhlasí s tým, aby Washington opätovne spustil program „Zostaň v Mexiku", pripomína agentúra AFP. V rámci neho posielal migrantov z tretích krajín do Mexika, kým čakali na spracovanie dokumentov úradmi Spojených štátov.

Kolumbia v nedeľu odmietla prijať dve americké vojenské lietadlá prichádzajúce z Kalifornie s celkovo približne 160 kolumbijskými migrantmi na palube. Americký prezident Donald Trump v reakcii nariadil rozsiahle clá a sankcie, na čo Bogota odpovedala uvalením 25-percentného cla na americký tovar.

Biely dom v nedeľu následne informoval, že Kolumbia ustúpila a súhlasila s prijatím repatriovaných občanov.

(tasr)

  |  

Známa značka sťahuje v Európe z predaja milióny nápojov

Dôvodom je zistený nadmerný obsah chlorečnanov, hoci riziko pre spotrebiteľov je podľa firmy minimálne.

Spoločnosť Coca-Cola Europacific Partners Belgium oznámila, že sťahuje milióny plechoviek a sklenených fliaš nápojov, ktoré sa predávali v Belgicku, Holandsku a Luxembursku, ale napríklad aj vo Francúzsku. Informuje o tom portál Retail Detail.

Stiahnutie sa týka nápojov značiek Coca-Cola, Fanta, Sprite, Fuze Tea a ďalších, no neovplyvňuje nápoje v plastových fľašiach a tetrapakoch.

Tento krok prišiel po konzultáciách s belgickou Federálnou agentúrou pre bezpečnosť potravinového reťazca, ktorá potvrdila prítomnosť nadmerného množstva chlorečnanov v nápojoch vyrábaných v belgickom Gente.

Zvýšený obsah chlorečnanov sa nachádza v šaržiach označených výrobnými kódmi od 328GE do 338GE. Spotrebiteľov preto vyzvali, aby vrátili tieto výrobky na mieste nákupu a financie za produkty im vrátia naspäť.

Podľa spoločnosti Coca-Cola je riziko pre spotrebiteľov veľmi nízke, pretože chlorečnany sú bežnou súčasťou dezinfekcie pitnej vody, aj keď ich koncentrácia v potravinách a nápojoch býva zvyčajne nízka. Napriek tomu sa ale Coca-Cola svojim zákazníkom a partnerom za túto situáciu ospravedlňuje.

(lipa)