Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin sa vyhýba rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine, tvrdí Zelenskyj

Ruský prezident Vladimir Putin vylúčil priame rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého považuje za nelegitímneho lídra.

„Putin dnes opätovne potvrdil, že bojí rokovaní, že sa bojí silných lídrov a robí všetko možné, len aby vojnu predĺžil," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej platforme X, uvádza agentúra AFP.

Ruský prezident Vladimir Putin považuje Zelenského za „nelegitímnu" hlavu Ukrajiny, pretože jeho prezidentský mandát vypršal v máji 2024. Podľa ukrajinských orgánov Zelenskyj zostáva plnohodnotnou hlavou štátu, pretože vojnový stav po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje konanie nových volieb.

Putin vyzval na nájdenie legálneho spôsobu, ako v rokovaniach o mieri postupovať a „aby právni experti potvrdili legitimitu tých, ktorí sú ukrajinským štátom oprávnení (podpisovať dohody)".

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom ponúka federálnym zamestnancom osemmesačné odstupné za dobrovoľný odchod

Biely dom začal v utorok všetkým zamestnancom ochotným odísť do 6. februára ponúkať osemmmesačné odstupné. Ide o súčasť pokusu amerického prezidenta Donalda Trumpa zoštíhliť americkú štátnu správu.

Obežník vládnej agentúry pre ľudské zdroje obsahuje štyri záväzné Trumpove pokyny pre federálnych zamestnancov vrátane pokynu, aby sa väčšina zamestnancov vrátila z home officov späť do kancelárií.

„Ak sa rozhodnete ďalej nepokračovať na svojom súčasnom poste pre federálnu vládu, poďakujeme vám za službu svojej krajine a umožníme vám dôstojný a férový odchod z federálnej vlády spolu s odstupným. Program sa začína 28. januára a všetci federálni zamestnanci ho môžu využiť do 6. februára," uvádza e-mail.

Ďalej podľa agentúry AP e-mailova správa dodáva: „Ak v rámci tohto programu podáte výpoveď, ponecháte si bez ohľadu na svoje pracovné zaťaženie až do 30. septembra celú mzdu vrátane všetkých benefitov a budete oslobodení od všetkých osobne vykonávaných pracovných povinností."

(tasr)

Minúta  |  

Minister zahraničia USA a európska šéfka diplomacie: Na Putina treba vyvíjať maximálny tlak

Kaja Kallasová s novým šéfom diplomacie Spojených štátov Marcom Rubiom telefonovala prvýkrát a hovor označila za dobrý.

"Diskutovali sme o globálnych otázkach, v ktorých majú EÚ a USA rovnaké záujmy vrátane ruskej vojny na Ukrajine, škodlivého vplyvu Iránu a výziev, ktoré predstavuje Čína," uviedla Kallasová. Zároveň podotkla, že EÚ a USA sú vždy silnejšie, ak držia spolu a povedala, že sa teší na prvé osobné stretnutie.

Obaja sa vyslovili, že na ruského prezidenta Vladimira Putina je treba vyvíjať "maximálny tlak". Cieľom je prinútiť ho ukončiť vojnu na Ukrajine a "dopracovať sa k spravodlivému a udržateľnému mieru". Píše agentúra AFP.

Novozvolený prezident USA Donald Trump v predvolebnej kampani opakovane kritizoval masívnu vojenskú pomoc Ukrajine, ktorú poskytovala administratíva prezidenta Joea Bidena. Viackrát tiež povedal, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín po zvolení, čo sa mu nepodarilo.

Fico skritizoval Rutteho aj francúzskeho premiéra: Nabudúce dvakrát merajte a rozmýšľajte

Mohlo by Vás zaujímať Fico skritizoval Rutteho aj francúzskeho premiéra: Nabudúce dvakrát merajte a rozmýšľajte

Trump 22. januára vyzval Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny. V opačnom prípade podľa neho USA uvalia "vysoké dane, clá a sankcie" na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.

Kallasová v rozhovore s Rubiom "zdôraznila rastúce investície Európy do obrany a pripravenosť prevziať väčšiu zodpovednosť v tejto otázke, ako aj dôležitosť diverzifikácie dodávok energie," uviedol zdroj AFP.

Trump tiež začiatkom januára vyzval európske krajiny, aby zvýšili svoje výdavky na obranu až na päť percent hrubého domáceho produktu. Podľa Kallasovej Trump má v tomto ohľade pravdu a EÚ musí investovať viac do svojej obrany.

Zvýšenie importu amerických energetických surovín do Európy je tiež jednou z Trumpových požiadaviek. V opačnom prípade americký prezident nevylúčil uvalenie ciel na EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Rada Únie pre všeobecné záležitosti sa zaoberala stavom právneho štátu v Maďarsku i Slovinsku

Štátny tajomník rezortu zahraničia Marek Eštok sa v utorok v Bruseli zúčastnil na zasadnutí Rady Európskej únie pre všeobecné záležitosti, ktorej hlavnou témou bolo predstavenie poľského predsedníctva v Rade EÚ.

Polročné predsedníctvo európskej "dvadsaťsedmičky" v období tesne po kreovaní novej Európskej komisie prevzala 1. januára 2025 na základe princípu rotácie Poľská republika, a to ako prvá krajina v rámci aktuálneho predsedníckeho Tria (Poľsko – Dánsko – Cyprus).

"Hovorili sme o programe a konkrétnych prioritách, kde oceňujem, že Poľsko adekvátne identifikovalo zásadné oblasti, ktorými by sa EÚ mala zaoberať a hľadať spoločné riešenia, ktoré by mali byť podporené aj legislatívnym procesom. Bezpečnosť v najrôznejších formách je nepochybne vhodne zvoleným hlavným motívom predsedníctva," priblížil Eštok.

V tejto súvislosti pripomenul aj motto, ktoré si vytýčilo poľské predsedníctvo: "Bezpečnosť, Európa!".

Poľsko obvinilo Rusko zo snahy ovplyvniť ich voľby, údajne chcela Moskva verbovať Poliakov

Mohlo by Vás zaujímať Poľsko obvinilo Rusko zo snahy ovplyvniť ich voľby, údajne chcela Moskva verbovať Poliakov

Slovensko tiež privítalo iniciatívu na otvorenie diskusie členských štátov o novom viacročnom finančnom rámci.

"Jednou z kľúčových tém je pre Slovenskú republiku zvýšenie konkurencieschopnosti Únie. V tejto súvislosti považujeme za najväčšiu prioritu zníženie vysokých cien energií, ktoré výrazne ovplyvňujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a majú vážne sociálne dopady," zdôraznil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

Ministri a štátni tajomníci rezortov diplomacií členských štátov Európskej únie hovorili zároveň o stave právneho štátu v ďalších štyroch krajinách, a to Maďarsku, Portugalsku, Rumunsku a Slovinsku.

(tasr)

Minúta  |  

Obraz Mona Lisa čaká sťahovanie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že parížske múzeum Louvre čaká prestavba a rozšírenie v rámci rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá potrvá niekoľko rokov.

Dielo Leonarda da Vinciho "Mona Lisa" sa podľa Macrona dočká vlastnej miestnosti. Výstavné miesto bude "prístupné nezávisle na rozdiel od zvyšku múzea" a návštevníkom budú vydávať "vlastný prístupový preukaz".

Obrazu doprajú na žiadosť riaditeľky múzea vlastnú miestnosť. Jeho popularita podľa nej zatieňuje niektoré ďalšie diela.

Pri rekonštrukcii vznikne aj nový vchod od Seiny, ktorý otvoria do roku 2031. Francúzsky prezident spresnil, že to pomôže odľahčiť súčasný vstup do Louvru a múzeum ho bude financovať výlučne "z vlastných zdrojov".

Celkovú hodnotu rekonštrukcie Macron neprezradil, no podľa agentúry AP to bude niekoľko stoviek miliónov eur.

Po poslednej oprave Louvru v 80. rokoch 20. storočia v roku 1989 slávnostne odhalili ikonickú sklenenú pyramídu na nádvorí. Problémy objektu spôsobujú úniky vody, teplotné výkyvy, ktoré "ohrozujú zachovanie umeleckých diel". Okrem toho v múzeu podľa riaditeľky nie je dostatok toaliet a obmedzená ponuka stravovania.

Rozpočet Louvru tvorí spolovice Francúzsko, ale aj predaj vstupeniek, príjmy z reštaurácií, obchodov a prenájom priestorov na špeciálne podujatia či iní partneri múzea. Minulý rok miesto navštívilo približne 8,7 milióna návštevníkov. Viac ako tri štvrtiny tvorili turisti z USA, Číny a európskych krajín.

(tasr)

Minúta  |  

Prípad podozrivého úmrtia československého ministra zahraničia opäť ožil

Česká polícia otvorila prípad úmrtia Jana Masaryka z roku 1948. Prípad preveruje ako podozrenie zo spáchania vraždy.

"K opätovnému otvoreniu prípadu viedlo objavenie nových diplomatických a spravodajských archiválií z USA, Veľkej Británie a Francúzska. Cieľom je porovnať tieto nové informácie s dosiaľ zistenými skutočnosťami a odhaliť tak prípadné nové súvislosti, ktoré by mohli priniesť odpovede na niektoré dlho nezodpovedané otázky," uviedla vrchná komisárka Iveta Kořínková.

Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu vydal 10. januára tohto roka záznam, ktorým vo veci začal úkony trestného konania. Vec preveruje ako podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy podľa trestného zákona v znení účinnom do 31. augusta 1995.

Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zomrel v noci z 9. na 10. marca 1948 za záhadných okolností.

Jeho telo našli na dlažbe, kam dopadol z okna kúpeľne svojho bytu v sídle ministerstva zahraničných vecí v Černínskom paláci. O príčinách jeho úmrtia existujú viaceré teórie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.