Preskočiť na obsah
  |  

Pistorius odmieta Trumpovu požiadavku o zvýšení výdavkov do NATO

Novozvolený prezident Spojených štátov Donald Trump navrhol spojencom v Severoatlantickej aliancii, aby zvýšili výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu.

"Päť percent nášho hospodárskeho výkonu by sa rovnalo 42 percentám federálneho rozpočtu - to je takmer každé druhé euro, ktoré vláda minie, približne 230 miliárd eur," povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius pre Tagesspiegel podľa portálu Politico. "To by sme nedokázali zvládnuť a ani minúť."

Pistorius síce uznal, že Nemecko bude musieť v nasledujúcich rokoch vynakladať na obranu "viac ako dve percentá svojho hospodárskeho výkonu, ktoré táto vláda dosiahla teraz", ale odmietol myšlienku naháňať sa za číslami.

"Dôležitejšie ako konkrétne číslo je, aby sme splnili ciele spôsobilosti NATO v rámci dohodnutého časového harmonogramu," povedal a upozornil na rozhodnutia celej Aliancie, ktoré sa očakáva v priebehu tohto roka. To bude formovať obranné záväzky v nasledujúcej dekáde.

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že Nemecko stále nemá plán federálneho rozpočtu na rok 2025. Koaličná vláda sa v novembri rozpadla a krajinu čakajú 23. februára predčasné voľby.

(max)

  |  

Protestná blokáda v Novom Sade trvala dlhšie, podporu organizátorom vyslovila aj Madonna

Blokáda mostov v Novom Sade sa konala 1. februára - v deň, keď uplynuli tri mesiace od zrútenia strechy na miestnej železničnej stanici, ktoré malo za následok 15 obetí na životoch.

Organizátori protestnej blokády troch mostov v Novom Sade po dohode s miestnymi obyvateľmi predĺžili svoju protestnú akciu na Moste slobody o tri hodiny, pôvodne sa 24-hodinový protest mal skončiť o pätnástej hodine popoludní.

Na Moste slobody, kde blokáda trvala najdlhšie, sa varilo, hrali sa karty, futbal i basketbal. Študenti mali dokonca možnosť zadarmo využiť služby miestneho kaderníka alebo maséra. Podporu študentom, ktorí protest zorganizovali, prišlo prejaviť aj veľa obyvateľov mesta. V parku bola výstava fotografií a vystavené boli aj odkazy od ľudí o podpore štrajku. Píše agentúra AFP s odvolaním sa na web Danas.

Zverejnením videa z obsadenia mostov v Novom Sade a slovami "Sila jednoty" demonštrantov podporila aj americká popová speváčka Madonna či vizuálna umelkyňa Marina Abramovič, pôvodom z Čiernej Hory, podľa ktorej "srbskí študenti sú hrdinami dneška".

Počas víkendu sa v rôznych mestách po celej Európe konali stretnutia srbskej diaspóry: študentov podporili Srbi žijúci v Paríži, Viedni, Londýne, Berlíne, Štokholme, Malmö i Zürichu.

Tragédia v Novom Sade, ktorý je metropolou autonómnej Vojvodiny, vyvolala v celom Srbsku masové protivládne a protikorupčné protesty, ktoré vedú vysokoškoláci a ktoré vyvíjajú čoraz väčší tlak na vládu. Podnietili už odstúpenie niekoľkých vysokopostavených predstaviteľov vrátane premiéra Miloša Vučeviča a starostu Nového Sadu Milana Djuriča. Odstúpili aj ministri dopravy a obchodu Goran Vesič a Tomislav Momirovič.

Blokáda v Novom Sade sa konala len niekoľko dní po 24-hodinovej blokáde hlavnej dopravnej križovatky v srbskom hlavnom meste.

Prezident Aleksandar Vučić v stredu splnil ďalšie požiadavky demonštrantov a udelil milosť 13 ľuďom zadržaným počas protestov. Začiatkom tohto týždňa vláda oznámila trestné stíhanie osôb obvinených z útoku na demonštrantov.

Organizátori protestov však naďalej žiadajú zverejnenie všetkých dokumentov súvisiacich s rekonštrukčnými prácami na železničnej stanici v Novom Sade. Vláda zverejnila tisíce strán dokumentov, no experti tvrdia, že dokumentácia je neúplná.

Vučić a vládni predstavitelia od tragédie v Novom Sade oscilujú medzi výzvami na rokovania a obvineniami, že demonštrantov podporujú zahraničné mocnosti. Trvajú tiež na tom, že požiadavky študentov splnili, uviedla v stredu AFP.

(tasr)

  |  

Izrael zaútočil v Pásme Gazy na auto, považoval ho za podozrivé

Zdravotníci pôvodne oznámili, že pri údere na vozidlo na pobrežnej ceste západne od utečeneckého tábora Nusajrát zahynul chlapec, napokon sa im ho ale podarilo oživiť.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych zdravotníkov spresnila, že zasiahnuté auto podľa izraelskej armády smerovalo mimo kontrolnej trasy stanovenej v dohode o prímerí s militantným hnutím Hamas.

Izraelská armáda sa vo vyhlásení o dôsledkoch útoku či prípadných obetiach nezmienila, uviedla iba, že je pripravená na akýkoľvek scenár a bude pokračovať v prijímaní potrebných opatrení pre ochranu svojich vojakov.

Od 19. januára, keď vstúpila do platnosti dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom, prišlo v dôsledku izraelskej paľby o život už niekoľko Palestínčanov, pripomína Reuters.

Izrael tvrdí, že jeho sily paľbu spustili v prípadoch, keď údajne podozrivé a niekedy ozbrojené osoby predstavovali riziko pre vojakov rozmiestnených v určitých oblastiach Pásma Gazy, ako to stanovuje daná dohoda. Hamas tieto incidenty označuje za porušenie prímeria.

Dohoda pozostáva z troch fáz. V prvej fáze Hamas v priebehu 42 dní prepustí 33 rukojemníkov. Prepustené by mali byť všetky ženy vrátane vojačiek, deti a muži starší ako 50 rokov. Z 33 sa doteraz na slobodu dostalo 18. Izrael zase prepustí 990 až 1650 palestínskych väzňov a zadržaných osôb.

Druhá fáza by mala zahŕňať prepustenie všetkých zvyšných rukojemníkov vrátane izraelských vojakov. Zároveň by mal Izrael úplne stiahnuť svoje jednotky z Pásma Gazy. Rokovania o tejto fáze sa začnú v utorok.

Tretia a záverečná fáza zahŕňa obnovu palestínskej enklávy a odovzdanie zvyšných tiel rukojemníkov. Na túto úlohu budú dohliadať Egypt, Katar a OSN.

Hamas v nedeľu obvinil Izrael z prieťahov pri plnení humanitárnej časti dohody a uviedol, že izraelská strana ešte stále nepovolila vstup potrebných zdravotníckych, humanitárnych, palivových a rekonštrukčných dodávok podľa dohody. Podľa hovorcu hnutia Házima Kásima sú najviac potrebné stany, pohonné hmoty, potraviny a ťažké stroje.

(tasr)

  |  

Vedenie luxusnej automobilky hrozí výrazným okresaním príjmov zamestnancov

Odborový zväz IG Metall varoval pred rozsiahlymi úsporami, presunmi a škrtmi v automobilke Audi v letáku.

Audi je dcérskou spoločnosťou skupiny Volkswagen. Okrem iného spomenul odborový zväz svojim členom aj odklad zvyšovania platov, odstránenie odmien a zníženie podielov na zisku.

Vedenie Audi sa k tomu nevyjadrilo, potvrdilo však, že so závodnou radou prebehli predbežné rozhovory o opatreniach na zníženie nákladov.

Existujúca dohoda so zástupcami zamestnancov stanovuje, že manažment otvorí nové rokovania, "ak sa zhorší podnikateľské prostredie", čo sa podľa spoločnosti teraz stalo.

Podniková rada Audi potvrdila tiež "prieskumné rozhovory", ale neuviedla žiadne konkrétne čísla, hoci predseda pracovnej skupiny Jörg Schlagbauer kritizoval "brutálne opatrenia na znižovanie nákladov", ktoré nedávno požadovalo vedenie Audi.

Odborový zväz IG Metall, ktorý zastupuje väčšinu zamestnancov Audi, uviedol, že konkrétne rokovania sa ešte nezačali.

(tasr)

  |  

Putin: Európske elity budú čoskoro pri Trumpových nohách vrtieť chvostom

Ruský prezident vyjadril presvedčenie, že staronový prezident Spojených štátov Donald Trump rýchlo obnoví poriadok medzi európskymi elitami.

"Trump svojou povahou, svojou vytrvalosťou nastolí poriadok. A uvidíte, že sa to všetko stane rýchlo. Čoskoro sa všetci postavia k nohám majiteľa a budú jemne vrtieť chvostom," povedal Vladimir Putin v rozhovore pre VGTRK podľa ruskej agentúry TASS.

Hlava Ruskej federácie zdôraznila, že Európania aktívne bojovali proti Trumpovi a zasahovali do politického života a volebného procesu v Spojených štátoch, keďže sa im viac "mentálne páčil" vtedajší americký prezident Joe Biden.

"A Trump má iné predstavy o tom, čo je dobré a čo zlé, vrátane rodovej politiky a niektorých iných otázok. Zdá sa, že sa im to nepáči," poznamenal Putin.

(max)

  |  

Polícia na protivládnych protestoch v Gruzínsku zadržala opozičných politikov

Protest v gruzínskom Tbilisi má viesť k blokáde jednej z hlavných diaľničných magistrál.

Zhromaždenie odporcov súčasnej vlády sa koná za bezprecedentnej mobilizácie bezpečnostných zložiek. Policajti sa podľa stanice Rádio Sloboda zoradili pozdĺž plotov a cesty, aby demonštrantom zabránili vojsť na vozovku.

Avizovaným miestom konania podujatia je úsek diaľnice Tbilisi-Senaki-Leselidze na okraji hlavného mesta, ktorý má aj medzinárodný význam. Gruzínske ministerstvo vnútra opakovane upozorňovalo organizátorov na neprípustnosť blokovania ciest.

Na protestnú akciu k nákupnému centru Tbilisi Mall prišli aj opoziční lídri. Jeden z nich - Zurab Džaparidze z Koalície za zmeny - pred novinármi vyhlásil, že "títo ľudia (protivládni demonštranti) budú pokračovať v protestoch, nič ich nezastaví." Vyjadril presvedčenie, že vládna moc raz "pochopí, že týchto ľudí nemožno zastaviť".

Členka strany Jednota - Národné hnutie Chatia Dekanoidzeová vyzvala občanov, aby sa nebáli hrozieb zo strany bezpečnostných zložiek. Uviedla, že ministra vnútra, ktorý je na sankčnom Magnitského zozname pre mučenie a násilie, a "režimu ako celku sa nikto nebojí".

Vláda chce podľa nej zasiať strach a snaží sa ľudí zastrašiť. Dodala, že minister vnútra a jeho podriadení by nemali vyvolávať strach, "pretože dnes sú tu a zajtra budú preč". "Čo nám ešte môžu urobiť, čo ešte neurobili," pýtala sa s tým, že sa zadržania políciou nebojí - rovnako ako mnoho iných ľudí.

https://twitter.com/MarcoFattorini/status/1885374979883024434

Mobilizácia bezpečnostných zložiek súvisí aj s tým, že 31. januára - krátko po oznámení o konaní protestnej akcie - bol na podnet vlády Gruzínskej túžby novelizovaný zákon, na ktorého základe do zoznamu strategických objektov pribudli cesty medzinárodného a domáceho významu.

Úrady tvrdia, že uzavretie danej magistrály patrí do tejto kategórie objektov. Za jej zablokovanie tak hrozí trest nápravných prác alebo trest odňatia slobody do dvoch rokov. Ak sa rovnakého skutku dopustí skupina osôb alebo jednotlivec opakovane, sankcie sa sprísňujú – až štyri roky odňatia slobody.

(tasr)