Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ľavicová aliancia vo Francúzsku má trhliny. Premiér získal podporu socialistov

Výkonný výbor francúzskej Socialistickej strany (PS) v pondelok rozhodol, že nepodporí návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Francoisovi Bayrouovi v súvislosti s rozpočtom. Bayrou tak získal kľúčovú podporu pre svoj plán na rozpočet na rok 2025.

Bayrou oznámil, že využije ústavný článok 49.3, ktorý mu umožní presadiť rozpočtové zákony bez hlasovania v parlamente. Tento krok vyvolal odpor opozície, pričom ľavicové hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) spolu s komunistami a zelenými avizovali návrh na vyslovenie nedôvery, pripomenula agentúra AFP.

Nové hlasovanie o nedôvere by sa malo uskutočniť v stredu. Otázne je, či návrh podporí Národné zhromaždenie (RN). Ak by Bayrouova vláda padla, situácia by pripomínala decembrový pád menšinovej vlády Michela Barniera.

(tasr)

Minúta  |  

Trump a Trudeau diskutovali o nových colných opatreniach

Americký prezident uvalil clá na kanadský dovoz vo výške 25 percent, čo viedlo k reakcii Ottawy, hoci ich platnosť sa začne až v utorok.

Prezident USA Donald Trump v pondelok oznámil, že telefonoval s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, keď sa obe krajiny pripravujú na zavedenie nových ciel na vzájomný obchod.

Trump priblížil, že s Trudeauom bude opäť hovoriť v pondelok o 15.00 východného času (21.00 SEČ). Ako dôvod pre americké clá označil kanadské bankové regulácie a obchod s drogami, čo spomenul v príspevku na svojej platforme Truth Social.

Kanada v roku 2023 vyviezla do Spojených štátov tovar a služby v hodnote viac ako 439 miliárd kanadských dolárov, obchod s USA pre Ottawu pravidelne predstavuje najmenej 80 percent vývozu. Údaje za rok 2024 v súčasnosti nie sú k dispozícii.

Hlavné brokerské spoločnosti, vrátane banky JP Morgan, varovali, že Kanada a Mexiko by mohli upadnúť do recesie, ak USA udržia nové clá. Divízia Morgan Stanley predpokladá pre Kanadu stratu 2,3 až 2,8 percentuálneho bodu rastu HDP. Mexické peso by mohlo klesnúť o 10 percent, zatiaľ čo kanadský dolár by sa mohol prepadnúť na úroveň 1,50 amerického dolára.

(reuters)

Minúta  |  

OSN: Ruské sily na Ukrajine zabíjajú čoraz viac zajatcov

Vedúca misie OSN Danielle Bellová priblížila, že verejne známe osobnosti v Rusku vyzývali na neľudské zaobchádzanie so zajatcami a ich popravy, čo môže podnecovať nelegálne správanie.

Organizácia Spojených národov v pondelok upozornila, že ruské sily v posledných mesiacoch zintenzívnili popravyukrajinských vojnových zajatcov. Monitorovacia misia OSN na Ukrajine zaznamenala od konca augusta minulého roka 79 popráv v rámci 24 samostatných incidentov, správu citovala agentúra AFP.

Podľa misie OSN bol v roku 2024 zaznamenaný aj jeden prípad popravy zraneného ruského vojaka ukrajinskými silami. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec opakovane vyzval OSN a Červený kríž na vyšetrenie týchto zločinov.

(tasr)

Minúta  |  

Občania budú môcť predať štátne dlhopisy pred splatnosťou cez burzu

Štátne dlhopisy vydávajú vyspelé krajiny najmä kvôli krátkodobému financovaniu aktivít štátu. Pre občanov sú zároveň bezpečnou investičnou alternatívou.

O možnosti kúpy štátnych dlhopisov na Slovensku vláda začala hovoriť ešte vlani, tento rok v marci to bude aj reálne. So splatnosťou dva a štyri roky sa budú dať kúpiť v piatich bankách.

Rezort financií najnovšie upozornil, že výnos štátneho dlhopisu je však garantovaný len pri jeho držaní do splatnosti. Dlhopis ale bude možné predať aj pred jeho splatnosťou.

Aj keď pri predaji na sekundárnom trhu môže byť výnos odlišný, občan dostane alikvótny úrokový výnos za dobu držby. Na výnos bude vplývať trhová cena, ktorá sa môže meniť a byť iná, ako je stanovená v emisných podmienkach.

Cez Burzu cenných papierov v Bratislave bude možný ich skorší predaj. Stačiť bude obrátiť sa na obchodníka s cennými papiermi, najlepšie na banku, ktorá sprostredkuje občanovi aj jeho primárny predaj.

Predaj štátnych dlhopisov pripravuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výnosy budú oslobodené od dane a nákup na primárnom trhu nebude spoplatnený.

(tasr)

Minúta  |  

Irán označil Trumpov návrh na presídlenie Palestínčanov za etnické čistky

Teherán vyzval „medzinárodné spoločenstvo“ na vyjadrenie podpory pre právo palestínskeho národa na sebaurčenie.

Irán v pondelok kritizoval návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa na presídlenie Palestínčanov z Pásma Gazy a označil ho za „etnické čistky“. Ministerstvo zahraničia tým reagovalo na Trumpove vyjadrenie o „vyprataní“ palestínskej enklávy a presune obyvateľstva do Egypta či Jordánska.

„Vyčistenie Pásma Gazy (...) je súčasťou vymazania Pásma a celej Palestíny,“ reagoval hovorca iránskeho rezortu diplomacie Esmáíl Bagájí s tým, že medzinárodné spoločenstvo by namiesto takýchto nápadov malo podporiť palestínske právo na sebaurčenie.

Irán, ktorý neuznáva existenciu Izraela, dlhodobo podporuje palestínske militantné skupiny vrátane hnutia Hamas. Tvrdí však, že tieto skupiny konajú nezávisle.

Vysídlenie Palestínčanov by predstavovalo etnické čistky, varuje arabská liga

Mohlo by Vás zaujímať Vysídlenie Palestínčanov by predstavovalo etnické čistky, varuje arabská liga

(reuters)

Minúta  |  

Európa hrozí odvetnými opatreniami na americké clá

Prezident USA Donald Trump cez víkend oznámil clá na dovoz z Mexika, Kanady a Číny, čo vyvolalo obavy z obchodnej vojny. Trump taktiež naznačil, že clá by mohli postihnúť aj Európsku úniu.

Končiaci nemecký kancelár Olaf Scholz varoval, že ak USA zavedú dodatočné clá na tovary z EÚ, Európa prijme protiopatrenia. Povedal to v pondelok pred samitom Európskej rady v Bruseli.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že ak bude Európa „ekonomicky napadnutá“, bude musieť odpovedať. Luxemburský premiér Luc Frieden označil clá za „zlé pre obchod aj pre USA“.

Podľa Eurostatu mali USA v roku 2023 obchodný deficit s EÚ 155,8 miliardy eur v tovare, no prebytok 104 miliárd eur v službách.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.