Preskočiť na obsah
  |  

USA a Británia nepodpísali deklaráciu z parížskeho AI samitu

Spojené štáty a Spojené kráľovstvo nepodpísali vyhlásenie o inkluzívnej a udržateľnej umelej inteligencii (AI) prijaté na Parížskom samite o umelej inteligencii. Dokument zdôrazňuje „potrebu, aby AI bola etická, bezpečná a udržateľná pre ľudí aj planétu“.

Washington DC ani Londýn neuviedli dôvody svojho rozhodnutia. Elyzejský palác pripustil, že niektoré krajiny môžu k deklarácii pristúpiť dodatočne.

(reuters)

  |  

Kremeľ súhlasí s Trumpom, že časť Ukrajiny chce patriť k Rusku

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že „značná časť Ukrajiny chce patriť Rusku“, čím reagoval na pondelkové slová amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Ten v rozhovore pre teltvíziu Fox News naznačil, že „Ukrajina jedného dňa môže byť ruská“. Peskov tvrdí, že realita na Ukrajine „zväčša zodpovedá slovám Trumpa“ a pripomenul anexiu Krymu a okupáciu štvorice ukrajinských oblastí.

Trump deklaroval ukončenie vojny ako prioritu svojej zahraničnej politiky. Kyjev sa obáva dohody, ktorá by Rusku umožnila získať čas na ďalšiu ofenzívu.

(afp, tasr)

  |  

SaS chce zrušiť povinné členstvo v zdravotníckych komorách

Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) podáva podnet na Generálnu prokuratúru SR pre poplatky vyberané Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov (SKIZP).

Tvrdí, že komora vyberá registračné a členské poplatky nad rámec zákona. Poslanec Tomáš Szalay upozornil, že ročný registračný poplatok v SKIZP je 85 eur, hoci zákon stanovuje maximálnu výšku 15 eur.

SaS plánuje predložiť návrh zákona na dobrovoľné členstvo v zdravotníckych komorách a chce zrušiť kreditový systém vzdelávania zdravotných sestier. O krokoch informovala na utorkovej tlačovej konferencii.

(tasr)

  |  

Ústavný súd prijal sťažnosť poslankyne Plavákovej v kauze vykázania zo sály

Lucia Plaváková (PS) namieta porušenie svojich práv vrátane slobody prejavu po tom, ako ju vlani v septembri opakovane vykázali z rokovacej sály pre nálepky na notebooku.

„Namietala som porušenie mojich základných práv, najmä obmedzenie výkonu poslaneckého mandátu, ale aj zásah do slobody prejavu v spojitosti so zákazom diskriminácie pre moju príslušnosť k LGBTI menšine. Vykazovanie poslancov a poslankýň z pléna parlamentu kvôli ich identite nemá v demokratickej spoločnosti čo robiť," uviedla Plaváková.

Predsedajúci schôdze Andrej Danko (SNS) a Tibor Gašpar (Smer) to považovali za porušenie rokovacieho poriadku.

Súd rozhodol o prijatí sťažnosti 6. februára, rozhodnutie sa očakáva o niekoľko mesiacov.

(tasr)

  |  

Americká veľvyslankyňa rokovala s ruským diplomatom v Moskve

Veľvyslankyňa USA v Moskve Lynne Tracyová sa v utorok stretla s ruským námestníkom ministra zahraničia Sergejom Riabkovom. Diskutovali o fungovaní ruských diplomatických inštitúcií v zahraničí, informovala agentúra RIA s odvolaním sa na hovorkyňu ruského ministerstva zahraničia Máriu Zacharovovú.

Riabkov v pondelok na tlačovej konferencii spomenul aj možnosť mierových rokovaní o Ukrajine medzi Moskvou a Washingtonom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol nepotvrdené správy, že americký vyslanec Steve Witkoff mohol pricestovať do Moskvy.

(reuters)

  |  

NATO tlačí na vyššie výdavky na obranu, Nemecko hľadá riešenie

Budúca nemecká vláda bude musieť podľa nových plánov NATO rátať s výrazným zvýšením obranných výdavkov na 3,6 percenta HDP. O pláne rozhodnú ministri obrany členských štátov Aliancie v júni.

Nemecko aktuálne vynakladá na armádu 2,12 percenta HDP, čo je približne 90,6 miliárd eur. Po vyčerpaní 100-miliardového fondu na obranu v roku 2027 bude ďalšie financovanie armády dôležitou témou.

Americký prezident Donald Trump požaduje, aby členské štáty NATO vynakladali aspoň päť percent HDP na obranu, čo by pre Nemecko znamenalo vyše 200 miliárd eur ročne.

(dpa, tasr)