Preskočiť na obsah
  |  

USA žiadajú Európu o príspevky k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu

Spojené štáty poslali európskym vládam diplomatickú nótu s otázkami o ich možnom príspevku k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu.

Dokument podľa štyroch európskych zdrojov obsahuje aj otázky o budúcom nasadení vojenských jednotiek. Dva zo zdrojov pre agentúru Reuters uviedli, že nóta bola odoslaná začiatkom týždňa.

„Zámerom je zrejme zistiť, ako európski spojenci vidia možný rámec pre rokovania o ukončení konfliktu a možnú angažovanosť Európy a Spojených štátov,“ vysvetlil jeden z európskych diplomatov.

„Američania oslovujú európske štáty a pýtajú sa, koľko vojakov sú pripravené nasadiť,“ povedal ďalší diplomat.

Washington sa tak snaží koordinovať dlhodobú podporu Kyjeva zo strany európskych spojencov. Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.

Fínsky prezident Alexander Stubb však potvrdil, že Spojené štáty poslali európskym krajinám spomenutý dotazník. Vyhlásil, že USA tak testujú pripravenosť európskych spojencov na dlhodobú podporu Kyjeva v prípade mierovej dohody s Ruskom.

(reuters, sab)

  |  

Trump dosiahol právne víťazstvo v spore s Pulitzerovou radou

Floridský odvolací súd v stredu zamietol žiadosť členov Pulitzerovej rady o zamietnutie žaloby prezidenta Donalda Trumpa za „cenu za šírenie falošných správ“.

Trump podal v roku 2022 žalobu za ohováranie pre ocenenie z roku 2018, ktoré získali denníky New York Times a Washington Post za články o údajných väzbách jeho kampane na Kremeľ.

Súd rozhodol, že žaloba je prípustná a vyhlásenia rady sú predmetom právneho konania. Trumpov právnik Quincy Bird označil rozhodnutie za „jednoznačné víťazstvo“ v boji proti „klamstvám a ohováraniu“.

V roku 2016 Trumpovi oponenti tvrdili, že kampaňový výbor vtedajšieho republikánskeho kandidáta je napojený na Rusko.

Jeho vyzývateľka Hillary Clintonová a jej tím si v tom čase objednali vyfabrikovanú správu o „ruskom vplyve“ od britského spravodajského dôstojníka Christophera Steela.

(fox news, sab)

  |  

Británia vyzýva USA a Ukrajinu na posilnenie partnerstva

Britský minister zahraničia David Lammy vyzval Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského, aby v budúcnosti prehĺbili svoje partnerstvo. Uviedol to na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii s tým, že silnejšie väzby s USA sú najlepšou zárukou bezpečnosti Ukrajiny proti budúcej ruskej agresii.

Lammy zdôraznil význam prepojenia amerického priemyslu, obchodu a obrany s Ukrajinou, čo by podľa neho donútilo ruského prezidenta Vladimira Putina venovať situácii väčšiu pozornosť.

Británia minulý mesiac podpísala s Ukrajinou historickú storočnú dohodu o bezpečnostnej spolupráci.

(reuters, sab)

  |  

NATO bude rokovať o zvýšení obranných výdavkov nad tri percentá HDP

Generálny tajomník NATO Mark Rutte naznačil, že spojenci budú na júnovom samite v Haagu rokovať o zvýšení výdavkov na obranu výrazne nad tri percentá HDP. V súčasnosti platí záväzok dvoch percent, no americký prezident Donald Trump tlačí na ich zvýšenie až na päť percent.

Tento cieľ sa pritom nepodarilo splniť ani Trumpovmu predchodcovi Joeovi Bidenovi, pripomenul týždenník Politico.

Rutte súhlasí, že Európa musí prispievať na kolektívnu obranu viac, pričom to nie je ústupok Trumpovi, ale otázka európskej bezpečnosti.

Americkí senátori na Mníchovskej konferencii varovali, že ak sa vojna na Ukrajine neskončí „správne“, ďalším cieľom agresie môže byť Taiwan, čím nepriamo obvinili Čínu, že hodlá spraviť prvý krok v nenávratnej eskalácii.

(tasr, sab)

  |  

Európa sa už nemôže spoliehať na USA, vyhlásil Barrot

Európa sa už roky spoliehala na bezpečnostné záruky USA, no teraz musí pracovať na vlastnej obrane, vyhlásil francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Šéf francúzskej diplomacie varoval, že Európu čakajú ťažké rozhodnutia a nečakané obete na zaistenie bezpečnosti.

Barrot sa stretol so svojím americkým náprotivkom Marcom Rubiom a vyhlásil, že USA si stále „formujú postoj“ k riešeniu krízy na Ukrajine. Európske štáty podľa neho nemôžu čakať na rozhodnutia Washingtonu a musia konať samostatne.

(reuters, sab)

  |  

Šefčovič cestuje do USA rokovať o hroziacich clách

Európsky komisár pre obchod Maroš Šefčovič v pondelok navštívi Washington, kde bude rokovať s americkými partnermi o plánovaných clách. USA plánujú od 12. marca uvaliť 25-percentné clo na dovoz ocele a hliníka, pričom v apríli by mohli nasledovať „recipročné“ clá na európske autá.

Šefčovič už tento týždeň telefonoval s americkými predstaviteľmi a v stredu tiež vystúpi na pôde think-tanku American Enterprise Institute.

Stretne sa s ministrom obchodu Howardom Lutnickom, obchodným splnomocnencom Jamiesonom Greerom a poradcom Trumpa Kevinom Hassettom.

EÚ sa snaží odvrátiť opatrenia, ktoré by mohli výrazne zasiahnuť jej export do USA. Americký prezident Donald Trump presadzuje prísnu colnú politiku s cieľom podnietiť domácu výrobu, aby sa Spojené štáty nemuseli spoliehať na dovoz. Tým však pravdepodobne naruší svetové obchodné trasy.

Brusel najneskôr od Trumpovej inaugurácie 20. januára varuje, že clá by mohli poškodiť transatlantické obchodné vzťahy a ohroziť pracovné miesta v automobilovom priemysle.

(reuters, sab)