Preskočiť na obsah
  |  

Izrael podľa Bejrútu odkladá úplné stiahnutie z juhu Libanonu

Libanonský prezident Joseph Aoun v pondelok vyzval sprostredkovateľov prímeria, aby prinútili Izrael stiahnuť svoje jednotky z južného Libanonu do utorka. Prímerie medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh platí od 27. novembra, no obe strany sa sťažujú na jeho porušovanie.

V pondelok Izrael podnikol útok v meste Sidon, pri ktorom zomrela jedna osoba. Tel Aviv sa v dohode zaviazal odovzdať región libanonskej armáde a mierovým jednotkám OSN, no podľa libanonských predstaviteľov plánuje zostať na piatich miestach, čo Bejrút kategoricky odmieta.

(afp, tasr, sab)

  |  

Elektrina aj plyn zlacneli, ceny energií klesali celý týždeň

Cena elektriny na pražskej burze PXE klesla minulý týždeň o 4,55 percenta a v piatok dosiahla 107,34 eura/MWh. Elektrická energia mala počas minulého týždňa prevažne klesajúcu tendenciu, pričom najnižšiu cenu zaznamenala v piatok.

Zemný plyn na holandskej burze TTF zlacnel o 9,05 percenta, keď v piatok stál 50,685 eura/MWh. Predchádzajúci týždeň sa predával za 55,723 eura/MWh. Pokles cien spôsobila priaznivá situácia na trhu, vrátane mierneho zimného počasia a dostatočných zásob energií v Európe.

Obe komodity zaznamenali najnižšie ceny v závere týždňa, pričom plyn ostal nad úrovňou 50 eur/MWh. Trh s energiami reaguje na nižší dopyt a stabilné dodávky.

(tasr)

  |  

Nemecko: Parížske rokovania sa sústredia na obranu Európy

Nemecká vláda očakáva, že mimoriadny samit niektorých európskych lídrov v Paríži nebude viesť ku konkrétnym dohodám, ale k diskusii o novej situácii a posilnení európskej obrany. Berlín zároveň odmieta záväzky voči USA bez detailov o prípadnej dohode.

Pri otázke nasadenia pozemných vojsk na Ukrajine je podľa vládneho hovorcu potrebný spoločný prístup USA a Európy. Ministerstvo obrany doplnilo, že Nemecko sa takejto misie neobáva, ale na rozhovory o účasti je zatiaľ priskoro.

Mimoriadny samit lídrov Francúzska, Nemecka, Poľska, Talianska, Španielska, Holandska a Dánska zvolal počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron, podľa jeho úradu sa začne v pondelok o 16.00 hod západoeurópskeho času (17.00 SEČ).

(reuters, sab)

  |  

Izraelský útok v Libanone bol zameraný na predstaviteľa Hamasu, tvrdia zdroje

Izraelský letecký útok na auto v meste Sidon na juhu Libanonu v pondelok zasiahol predstaviteľa palestínskej militantnej skupiny Hamas, uviedli dva libanonské bezpečnostné zdroje.

Libanonská štátna tlačová agentúra informovala, že z auta vytiahli jedno telo, ktoré zatiaľ neidentifikovali.

Po útoku Hamasu na Izrael 7. októbra 2023 izraelská armáda podnikla rozsiahle vojenské operácie v Pásme Gazy. Izrael obviňuje Hamas z využívania zahraničných území na plánovanie útokov.

Mesto Sidon je známe prítomnosťou palestínskych utečeneckých táborov, kde operujú viaceré militantné frakcie vrátane Hamasu a Islamského džihádu. Tieto skupiny sú v Izraeli považované za teroristické.

(reuters, lup)

  |  

Lavrov: Ak chce Európa vojnu, nemá miesto pri rokovaniach

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v pondelok vyhlásil, že Európa mala už viackrát možnosť zapojiť sa do mierového riešenia vojny na Ukrajine. Na tlačovej konferencii v Belehrade sa vyjadril, že si nie je istý tým, „akú úlohu by [Európa, pozn. red.] zohrala za rokovacím stolom.“

Ak chce Európa pokračovať v konflikte, nemá podľa Lavrova dôvod byť súčasťou mierových rokovaní.

Lavrov sa tiež rétoricky pýtal, aké ústupky by chcel Západ od Ruska, či „rusky hovoriacich obyvateľov alebo ložiská vzácnych minerálov“.

Týmto vyjadrením v zásade odmietol územné ústupky zo strany Kremľa. Dodal, že Kyjev nemá očakávať navrátenie štyroch okupovaných oblastí na pobreží Azovského mora, ani v roku 2014 obsadeného Krymského polostrova.

(reuters, sab)

  |  

Rusko udelilo Googlu pokutu za videonávody o kapitulácii vojakov

Ruský súd uložil spoločnosti Google pokutu 3,8 milióna rubľov (39 560 eur) za obsah na YouTube, ktorý podľa Moskvy poskytoval ruským vojakom inštrukcie, ako sa vzdať. Rozsudok citovala štátna agentúra TASS.

Rusko dlhodobo vyžaduje od zahraničných technologických firiem odstraňovanie obsahu, ktorý považuje za nelegálny, a pravidelne ukladá pokuty za nedodržiavanie pravidiel. V októbri minulého roka potvrdil moskovský súd pokutu pre Google s úrokmi, ktorých hodnota presahuje celosvetový HDP.

Kritici obviňujú ruské úrady zo zámerného spomaľovania YouTube, aby obmedzili prístup k opozičnému obsahu. Moskva to odmieta a viní Google zo zanedbania technickej infraštruktúry.

Ukrajinská armáda pritom na svojom účte na Facebooku zverejnila inštruktáž, ako sa vzdať dronu, no ešte v decembri 2022.

(reuters, sab)