Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ chystá ďalšiu vojenskú pomoc pre Ukrajinu, zaplatí ju aj z ruských aktív

Európska únia plánuje poskytnúť Ukrajine ďalšie zbrane a najmenej 1,5 milióna delostreleckých granátov, píše sa v memorande vypracovanom Európskou službou pre vonkajšiu činnosť.

O návrhu budú rokovať ministri zahraničných vecí EÚ 24. februára. Kyjev by mal dostať aj systémy protivzdušnej obrany, drony a riadené strely. Financovanie sa má rozdeliť podľa ekonomickej sily krajín EÚ, pričom Nemecko zabezpečí štvrtinu nákladov.

Únia plánuje využiť 880 miliónov eur z úrokov zo zmrazených ruských aktív. Brusel zdôrazňuje, že vojenská podpora Ukrajine bude pokračovať bez časového obmedzenia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Výsledkom rokovaní v Rijáde je zhoda na troch bodoch

Zástupcovia Spojených štátov a Ruska sa v Rijáde stretli na 4,5-hodinových rokovaniach. Diskutovali o plánovanom samite medzi prezidentom USA Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ako aj o vývoji na Ukrajine, napísal denník Echo24.

Ruskú delegáciu viedol minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, americkú minister zahraničia Mark Rubio. Rokovania sa konali bez účasti ukrajinských predstaviteľov, čo vyvolalo kritiku Kyjeva. Možno povedať, že zástupcovia dvoch veľmocí sa zatiaľ zhodli na riešení troch problémov.

Podľa Lavrova existuje zhoda na vytvorení podmienok pre obnovenie plnohodnotnej rusko-americkej spolupráce a jej rozšírenie v rôznych oblastiach. Uviedol, že je potrebné čo najskôr vymenovať veľvyslancov a zrušiť „prekážky pre diplomatické misie.“

Majú sa tiež vytvoriť rokovacie tímy, ktoré začnú čo najskôr pracovať na ukončení vojny na Ukrajine. Rubio povedal, že cieľom rokovaní o konflikte na Ukrajine je dosiahnuť riešenie, ktoré ho ukončí a bude prijateľné pre všetky zúčastnené strany.

Poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov po stretnutí informoval, že obe strany krátko diskutovali o podmienkach potrebných na stretnutie Trumpa a Putina, hoci poznamenal, že sa pravdepodobne neuskutoční na budúci týždeň.

(mja)

Minúta  |  

Stav pápeža môže byť vážny. Vraj rieši aj záležitosti súvisiace so zmenou vo vedení cirkvi

Pápež František trpí obojstranným zápalom pľúc a zostáva hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli, oznámil v utorok Vatikán. Infekcia dýchacích ciest, ktorou trpí už viac ako týždeň, si vyžiadala zmenu liečby a nasadenie kortizónových antibiotík.

Pápeža Františka, hospitalizovaného s ťažkou bronchitídou, vážne znepokojuje jeho zdravotný stav a vraj rieši dôležité záležitosti pred možnou zmenou vo vedení cirkvi. Vatikán oznámil, že jeho infekcia sa rozvinula do „polymikrobiálnej“ a jeho klinický obraz je „komplexný“.

Pápež údajne trpí intenzívnymi bolesťami a v súkromí sa vyjadril, že tentoraz sa už možno neuzdraví, uviedli zdroje oboznámené so situáciou.

František sa pred zhoršením zdravia dostal do sporu s administratívou Donalda Trumpa, keď kritizoval výrok viceprezidenta JD Vancea o teologickom koncepte Ordo Amoris. Napätie medzi Vatikánom a USA vyvoláva obavy, že prípadné konkláve by mohlo mať aj geopolitický rozmer, pričom Trumpovi spojenci by mohli presadzovať menej konfliktného pápeža, tvrdí Politico.

František, ktorý má za sebou viacero zdravotných komplikácií, ďakuje za prejavy podpory a prosí veriacich o modlitby.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina kritizuje USA za rokovania s Ruskom bez jej účasti

Ukrajinský predstaviteľ kritizoval administratívu Donalda Trumpa za rokovania s Ruskom bez účasti Kyjeva. Stretnutie v Rijáde, na ktorom sa zúčastnili ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov, sa skončilo dohodou o vytvorení pracovných tímov na diskusiu o ukončení vojny. Ukrajina však nebola prizvaná.

Podľa ukrajinského predstaviteľa hrozí, že tento prístup posilní presvedčenie Vladimira Putina, že Rusko môže vyhrať. Kyjev očakáva stretnutie s Trumpovým vyslancom Keithom Kelloggom, ktorý vo štvrtok navštívi Ukrajinu.

Ukrajina trvá na tom, že žiadne rokovania o jej osude nesmú prebiehať bez jej účasti, čo bolo zdôraznené aj na predchádzajúcich samitoch.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Europarlament žiada silnejšiu obranu EÚ a ráznejšiu podporu Ukrajiny

Štyri hlavné frakcie Európskeho parlamentu vyzvali na zvýšenie obranných investícií a väčšiu nezávislosť od USA.

Zdôraznili, že EÚ musí byť aktívnejším hráčom v otázkach európskej bezpečnosti a podporiť Ukrajinu všetkými dostupnými prostriedkami. Požadujú aj legislatívu umožňujúcu zabaviť ruský majetok v hodnote 200 miliárd eur.

Výzva prichádza po rokovaniach USA a Ruska v Rijáde, kde EÚ nebola zastúpená. Europoslanci varujú pred rizikom, že EÚ zostane tvárou v tvár posilnenému Rusku bez silného obranného mechanizmu.

EÚ dlhodobo spolieha na NATO, kde dominujú USA. V posledných rokoch sa však objavujú snahy o vytvorenie silnejšej európskej obrannej štruktúry.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ zvažuje výnimky pre obranné výdavky, rozhodnutie padne do mája

Európska komisia (EK) v najbližších týždňoch predstaví návrhy na výnimky z fiškálnych pravidiel, ktoré umožnia zvýšiť výdavky na obranu.

Komisár Valdis Dombrovskis povedal, že EK pripravuje únikovú doložku, ktorá členským štátom umožní vyšší dlh bez sankcií.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová podporuje úpravy Paktu stability a rastu, zatiaľ čo nemecký kancelár Olaf Scholz chce výnimky len pre krajiny, ktoré na obranu dávajú viac ako 2 percenta HDP. O konečnej podobe rozhodnú ministri financií EÚ do konca mája.

Uvoľnenie fiškálnych pravidiel môže viesť k vyšším výdavkom na obranu, ale aj k riziku rastu verejného dlhu a sporom o fiškálnu zodpovednosť v rámci EÚ.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.