Preskočiť na obsah
  |  

Izrael prijal návrh USA na predĺženie prímeria počas ramadánu a pesach

Izraelská vláda prijala návrh Spojených štátov na predĺženie prímeria v Pásme Gazy medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas počas moslimského pôstneho mesiaca ramadán a židovského sviatku pesach. V sobotu to uviedol úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Izrael prijal "plán amerického vyslanca (pre Blízky východ) Stevea Witkoffa na dočasné prímerie na obdobie ramadánu", ktorý sa končí v závere marca, "a pesachu", osemdňového židovského sviatku, ktorý sa bude sláviť v polovici apríla, ozrejmil úrad vo vyhlásení.

Došlo k tomu niekoľko hodín po tom, ako mala vypršať prvá fáza dohody o prímerí. Podľa úradu predložil Witkoff návrh na predĺženie dohody po tom, čo bolo zrejmé, že rokovania o trvalom prímerí si vyžadujú dlhší čas, píše Reuters.

"Podľa dohody sa Izrael môže vrátiť k bojom po 42. dni (od jej uzatvorenia), pokiaľ bude mať pocit, že rokovania sú neefektívne," vyhlásil úrad premiéra.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Pápežov stav je stabilizovaný, bronchospazmus sa nevrátil

Stav pápeža Františka, hospitalizovaného s obojstranným zápalom pľúc, ostáva stabilizovaný. Podľa Vatikánu sa epizódy bronchospazmu už neopakovali a 88-ročný pápež strávil veľkú časť dňa bez mechanickej ventilácie.

V piatok potreboval neinvazívnu podporu dýchania po záchvate bronchospazmu. V sobotu mal pokojnú noc, nemá horúčku ani nové infekcie.

Lekári zdôrazňujú, že hoci už nie je v kritickom stave, stále nie je mimo nebezpečenstva. František bol hospitalizovaný 14. februára, jeho zdravotný stav sa postupne zlepšuje.

Stav pápeža je pre katolícku cirkev citlivou otázkou, keďže František už viackrát naznačil možnosť odstúpenia, ak by mu to zdravotný stav neumožňoval vykonávať povinnosti.

Jeho predchodca, Benedikt XVI., rezignoval v roku 2013 práve zo zdravotných dôvodov, čo bol v moderných dejinách Vatikánu bezprecedentný krok.

(tasr, red)

  |  

Macron po hádke vyzval na pokoj: „Osudom USA je stáť pri Ukrajine“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa zhostil úlohy mediátora, keď v sobotu hovoril s prezidentmi Ukrajiny a USA Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom, a vyzval na zachovanie pokoja a rešpektu.

Šéf Elyzejského paláca tiež rokoval s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, predsedom Európskej rady Antóniom Costom a briským premiérom Keirom Starmerom. Po konflikte lídrov v Oválnej pracovni vyjadrili všetci menovaní podporu Kyjevu.

„Myslím si, že po vypätí nervov sa všetci musia upokojiť, prejaviť úctu a vďačnosť, aby sme mohli konkrétne napredovať, pretože to, čo je v stávke, je príliš dôležité,“ povedal Macron v rozhovore pre niekoľko nedeľných novín.

„Zjavným osudom Ameriky je byť po boku Ukrajincov, o tom nepochybujem,“ citoval ho denník Tribune Dimanche. „Chcem, aby Američania pochopili, že stiahnutie podpory Ukrajine nie je v ich záujme,“ vyhlásil.

Macron a Starmer vedú európske snahy presvedčiť Trumpa, aby neukončil podporu Ukrajiny. Na nedeľnom samite spojencov v Londýne tiež hodlá vyjadriť podporu zvýšenia výdavkov Únie na obranu vo výške stoviek miliónov eur.

(reuters, sab)

  |  

Rusko údajne odrazilo útok ukrajinských dronov na plynovod TurkStream

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana v sobotu zostrelila tri ukrajinské drony pri kompresorovej stanici Russkaja v Krasnodarskom kraji.

Stanica zabezpečuje tok plynu do Európy cez plynovod TurkStream, ktorý podľa Moskvy funguje v normálnom režime.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov požiadal Turecko, aby zabránilo budúcim útokom. Jeho turecký rezortný kolega Hakan Fidan podľa ruského rezortu súhlasil.

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó označil fungovanie TurkStreamu za kľúčové pre energetickú bezpečnosť svojej krajiny a vyzval EÚ, aby garantovala bezpečnosť plynovodu.

(reuters, sab)

  |  

Biely dom opäť požiadal federálnych zamestnancov o pracovné hlásenia

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa opätovne požiadala zamestnancov federálnych agentúr o e-mailové hlásenie o piatich pracovných úlohách, ktoré splnili počas tohto týždňa. Piatkovú správu Úradu pre personálny manažment (OPM) videla agentúra Reuters.

Iniciatívu spustil riaditeľ Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) Elon Musk, ktorý hodnotí dôležitosť pracovných miest, aby mohol precíznejšie začať avizované masívne prepúšťanie s cieľom znižovania vládnych výdavkov.

„Prezident dal jasne najavo, že pre výkonnú moc je to povinné,“ napísal Musk na sieti X. “Každý, kto pracuje na utajovaných alebo iných citlivých záležitostiach, je stále povinný odpovedať, ak dostane e-mail, ale môže jednoducho odpovedať, že jeho práca je citlivá,“ ubezpečil.

Jednotlivé ministerstvá či federálne agentúry na prvé kolo reagovali rôzne. Minister obrany Pete Hegseth nariadil zamestnancom Pentagónu spolupracovať, zatiaľ čo ministerstvo zahraničia odporučilo neodpovedať. Oproti predošlému mailu tiež OPM avizuje, že podobné správy bude vyžadovať na začiatku každého týždňa.

Už 100-tisíc zamestnancov odišlo na základe výpovede s odstupným. Celkový počet federálnych zamestnancov sa však odhaduje na 2,3 milióna ľudí.

(reuters, sab)

  |  

Muskov DOGE zrušil tím správcov webového portálu daňového úradu

Skupina technologických expertov v rámci Úradu všeobecných služieb (GSA) bola označená za „nepodstatnú“ a jej 90 zamestnancov stratilo prístup k zariadeniam. Tím založený v roku 2014 pomáhal modernizovať vládne weby a služby.

Rozhodnutie prišlo zo strany Úradu pre efektivitu vlády (DOGE), ktorého líder Elon Musk oznámil zrušenie tímu. Webová stránka daňového úradu (IRS) na bezplatné podávanie daní zostáva online.

(reuters, sab)