Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Baku ruší misiu Červeného kríža, hrozí izolácia karabašských väzňov

Azerbajdžanská vláda oznámila tamojšej pobočke Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), že ukončí jej činnosť.

MVČK pôsobiaci v Azerbajdžane od roku 1992 je jedinou organizáciou, ktorá má prístup k skupine pätnástich bývalých predstaviteľov arménskeho separatistického regiónu Náhorný Karabach. Tých zadržiavajú v Baku.

Medzi nimi je aj Ruben Vardanjan, ktorý od februára drží hladovku. Od novembra 2022 do februára 2023 stál na čele tamojšej samozvanej vlády. Hrozí mu doživotie.

Voči separatistom v súčasnosti prebieha proces, v ktorom sú okrem iného obvinení z vedenia agresívnej vojny, deportácií alebo núteného vysídlenia obyvateľstva a terorizmu. Predstaviteľov separatistov, civilistov a vojakov zajali azerbajdžanské jednotky v rámci bleskovej ofenzívy v septembri 2023.

Červený kríž tvrdí, že je v kontakte s úradmi, aby situáciu riešil. Baku zatiaľ svoje rozhodnutie nekomentovalo.

(tasr, max)

Minúta  |  

Blaha sa v Moskve stretol s hlavou ruskej rozviedky

Slovenský europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) zverejnili na sociálnej sieti video zo svojho pobytu v hlavnom meste Ruska, kde je spolu s poradcom premiéra pre oblasť práva Davidom Lindtnerom, ktorý zároveň vystupuje ako obhajca Daniela Bombica.

Blaha sa stretol s riaditeľom Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergejom Naryškinom, predsedom Komunistickej strany Ruskej federácie (KSRF) Gennadijom Ziuganovom či predsedom zahraničného výboru Štátnej dumy Leonidom Sluckým.

„Európa stratila všetkých svojich partnerov vrátane Spojených štátov. Rusko si neustále získava nových priateľov a partnerov – Čínu, Brazíliu, africké a ázijské krajiny,“ povedal Blaha podľa ruskej agentúry TASS.

Naposledy Blaha navštívil Rusko v októbri 2024. Vtedy sa podľa TASS ospravedlnil za „rusofóbiu na Západe“ a poďakoval Rusku za „oslobodenie od fašizmu“.

(red)

Minúta  |  

Zelenskyj sa osobne zúčastní na samite Európskej únie v Bruseli

Lídri krajín Európskej únie budú vo štvrtok rokovať o aktuálnej situácii na Ukrajine. Témou bude aj európska obrana, ktorá má pomôcť Únii stať sa suverénnejšou a lepšie vybavenou na riešenie súčasných a budúcich bezpečnostných výziev.

Predstaviteľ EÚ oznámil, že na samite sa osobne zúčastní aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj. Sám síce skôr napísal, že sa pripravuje na nadchádzajúci samit, nebolo však zrejmé, či sa ho zúčastní len cez videohovor alebo osobne.

Premiér Robert Fico (Smer) avizoval, že nesúhlasí s vojenskou ani finančnou podporou Ukrajiny. Žiada tiež zapracovať do záverov samitu, aby Ukrajina obnovila tranzit ruského alebo iného plynu cez svoje územie.

O konflikte na Ukrajine diskutovali západní lídri aj na nedávnych stretnutiach v Londýne a Paríži na neformálnych samitoch. Zvolal ich francúzsky prezident Emmanuel Macron.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Najvyšší správny súd kritizuje návrh novely zákona o sudcoch

Rezort spravodlivosti predložil na pripomienkovanie novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorou sa má upraviť aj konanie pred Najvyšším správnym súdom SR v disciplinárnych veciach.

Navrhuje ňou vytvoriť novú databázu pre prísediacich disciplinárnych senátov, ktorá bude pozostávať zo sudcov zvolených Súdnou radou SR.

Najvyšší správny súd má však niekoľko výhrad. Najmä vo vzťahu k navrhovaným úpravám v disciplinárnom poriadku poukázal na nemožnosť praktickej realizácie navrhovaného znenia zákona.

Tá vyplýva podľa neho najmä zo zloženia disciplinárnych senátov, v ktorých má mať Najvyšší správny súd iba jednočlenné zastúpenie, a to v prvostupňovom i v odvolacom disciplinárnom konaní.

"Takéto zloženie disciplinárnych senátov navyše vytvára výrazné ústavnoprávne napätie," uviedol súd.

V naznačenom smere súd tiež nevidí objektívne dôvody meniť zásadným spôsobom platný právny stav.

(tasr, max)

Minúta  |  

Francúzsko otvorí debatu o rozšírení „jadrového dáždnika“ v Európe

Prezident Francúzska Emmanuel Macron v televíznom prejave k národu potvrdil, že otvorí debatu o rozšírení "jadrového dáždnika" na európskych partnerov. Konečné rozhodnutie o použití jadrových zbraní však zostane v rukách prezidenta Francúzska. To je jedinou krajinou v rámci EÚ vlastniacou jadrové zbrane. V rámci kontinentu to je ešte Veľká Británia.

Usporiadať sa chystá aj stretnutie všetkých náčelníkov európskej armády v Paríži už budúci týždeň. Macron súhlasí aj s vyššími výdavkami na obranu pre rastúce globálne hrozby.

"Rusko sa stalo hrozbou pre Francúzsko a Európu. Pozerať sa a nič nerobiť by bolo šialenstvom," zhodnotil s tým, že pomáhať mieni naďalej aj Ukrajine.

Colnú politiku, ktorú zahájil novozvolený prezident USA Donald Trump, označil francúzsky prezident za "nepochopiteľnú". Zároveň chce Trumpa presvedčiť, aby nezačal s Európou obchodnú vojnu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Americká úľava ciel na isté vozidlá by mohla zrušiť aj clo na ropu či benzín

Prezident Spojených štátov Donald Trump v utorok telefonicky diskutoval s najvyššími predstaviteľmi automobiliek o možnosti odkladu ciel na vozidlá vyrobené v Severnej Amerike, a to o 30 dní.

Automobilky údajne ponúkli zvýšenie investícií do výroby v USA, ale chcú mať istotu, pokiaľ ide o colnú a environmentálnu politiku.

Zástupcovia automobiliek podľa zdrojov agentúry Reuters vyzvali Trumpa, aby zrušil clo vo výške 25 percent na tovar z Mexika a Kanady v prípade vozidiel, ktoré spĺňajú pravidlá o pôvode v zmysle dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA) z roku 2020. Dotknuté spoločnosti odmietli medializované informácie komentovať.

Uvažovaná úľava by tiež odstránila 10-percentné clo na dovoz kanadskej energie, ako je ropa a benzín, ktoré sú v súlade s pravidlami pôvodu podľa USMCA.

(tasr, reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.