Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj sa osobne zúčastní na samite Európskej únie v Bruseli

Lídri krajín Európskej únie budú vo štvrtok rokovať o aktuálnej situácii na Ukrajine. Témou bude aj európska obrana, ktorá má pomôcť Únii stať sa suverénnejšou a lepšie vybavenou na riešenie súčasných a budúcich bezpečnostných výziev.

Predstaviteľ EÚ oznámil, že na samite sa osobne zúčastní aj prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj. Sám síce skôr napísal, že sa pripravuje na nadchádzajúci samit, nebolo však zrejmé, či sa ho zúčastní len cez videohovor alebo osobne.

Premiér Robert Fico (Smer) avizoval, že nesúhlasí s vojenskou ani finančnou podporou Ukrajiny. Žiada tiež zapracovať do záverov samitu, aby Ukrajina obnovila tranzit ruského alebo iného plynu cez svoje územie.

O konflikte na Ukrajine diskutovali západní lídri aj na nedávnych stretnutiach v Londýne a Paríži na neformálnych samitoch. Zvolal ich francúzsky prezident Emmanuel Macron.

(tasr, afp, max)

  |  

Najvyšší správny súd kritizuje návrh novely zákona o sudcoch

Rezort spravodlivosti predložil na pripomienkovanie novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorou sa má upraviť aj konanie pred Najvyšším správnym súdom SR v disciplinárnych veciach.

Navrhuje ňou vytvoriť novú databázu pre prísediacich disciplinárnych senátov, ktorá bude pozostávať zo sudcov zvolených Súdnou radou SR.

Najvyšší správny súd má však niekoľko výhrad. Najmä vo vzťahu k navrhovaným úpravám v disciplinárnom poriadku poukázal na nemožnosť praktickej realizácie navrhovaného znenia zákona.

Tá vyplýva podľa neho najmä zo zloženia disciplinárnych senátov, v ktorých má mať Najvyšší správny súd iba jednočlenné zastúpenie, a to v prvostupňovom i v odvolacom disciplinárnom konaní.

"Takéto zloženie disciplinárnych senátov navyše vytvára výrazné ústavnoprávne napätie," uviedol súd.

V naznačenom smere súd tiež nevidí objektívne dôvody meniť zásadným spôsobom platný právny stav.

(tasr, max)

  |  

Francúzsko otvorí debatu o rozšírení „jadrového dáždnika“ v Európe

Prezident Francúzska Emmanuel Macron v televíznom prejave k národu potvrdil, že otvorí debatu o rozšírení "jadrového dáždnika" na európskych partnerov. Konečné rozhodnutie o použití jadrových zbraní však zostane v rukách prezidenta Francúzska. To je jedinou krajinou v rámci EÚ vlastniacou jadrové zbrane. V rámci kontinentu to je ešte Veľká Británia.

Usporiadať sa chystá aj stretnutie všetkých náčelníkov európskej armády v Paríži už budúci týždeň. Macron súhlasí aj s vyššími výdavkami na obranu pre rastúce globálne hrozby.

"Rusko sa stalo hrozbou pre Francúzsko a Európu. Pozerať sa a nič nerobiť by bolo šialenstvom," zhodnotil s tým, že pomáhať mieni naďalej aj Ukrajine.

Colnú politiku, ktorú zahájil novozvolený prezident USA Donald Trump, označil francúzsky prezident za "nepochopiteľnú". Zároveň chce Trumpa presvedčiť, aby nezačal s Európou obchodnú vojnu.

(reuters, max)

  |  

Americká úľava ciel na isté vozidlá by mohla zrušiť aj clo na ropu či benzín

Prezident Spojených štátov Donald Trump v utorok telefonicky diskutoval s najvyššími predstaviteľmi automobiliek o možnosti odkladu ciel na vozidlá vyrobené v Severnej Amerike, a to o 30 dní.

Automobilky údajne ponúkli zvýšenie investícií do výroby v USA, ale chcú mať istotu, pokiaľ ide o colnú a environmentálnu politiku.

Zástupcovia automobiliek podľa zdrojov agentúry Reuters vyzvali Trumpa, aby zrušil clo vo výške 25 percent na tovar z Mexika a Kanady v prípade vozidiel, ktoré spĺňajú pravidlá o pôvode v zmysle dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA) z roku 2020. Dotknuté spoločnosti odmietli medializované informácie komentovať.

Uvažovaná úľava by tiež odstránila 10-percentné clo na dovoz kanadskej energie, ako je ropa a benzín, ktoré sú v súlade s pravidlami pôvodu podľa USMCA.

(tasr, reuters, max)

  |  

USA rokujú s Hamasom o prepustení amerických rukojemníkov

Spojené štáty sa vyhýbali priamym rozhovorom s palestínskou militantnou skupinou Hamas, ktorú vedú ako zahraničnú teroristickú organizáciu od roku 1997.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa však podľa zdrojov agentúry Reuters vedie rozhovory s Hamasom o možnosti prepustenia amerických rukojemníkov zadržiavaných v Gaze. Biely dom to neskôr potvrdil. Povereným je vyslanec pre záležitosti rukojemníkov Adam Boehler.

Diskusie však podľa ďalšieho zdroja prebiehajú aj o prepustení všetkých rukojemníkov a dosiahnutí dlhodobého prímeria.

Predchádzajúca pomocná úloha USA pri zabezpečení prímeria a dohody o prepustení rukojemníkov vo vojne v Gaze spočívala len v rokovaní s Izraelom a katarskými a egyptskými sprostredkovateľmi.

Vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff sa plánuje v najbližších dňoch vrátiť do regiónu a nájsť riešenie predĺženia prvej fázy dohody o prímerí, prípadne postúpení do druhej fázy.

(reuters, tasr, ap, max)

  |  

Pellegrini o slovách Fica pred samitom Únie: Háji záujmy Slovenska

Premiér Robert Fico (Smer) vo štvrtok odcestuje do Bruselu na mimoriadny samit Európskej rady, ktorého témou bude situácia na Ukrajine aj európska obrana. Fico nesúhlasí s vojenskou ani finančnou podporou Ukrajiny. Žiada tiež zapracovať do záverov samitu, aby Ukrajina obnovila tranzit ruského alebo iného plynu cez svoje územie.

Prezident Peter Pellegrini na samite Slavkovského formátu reagoval, že premiér sa podľa neho snaží vytvárať tlak na to, že ak má Európska únia ďalej pomáhať Ukrajine, tá by mohla urobiť gesto vďaky opätovným umožnením tranzitu plynu.

"Toto mu nemôžem zazlievať, túto tvrdú rétoriku, lebo háji národnoštátne záujmy Slovenska," skonštatoval.

Český prezident Petr Pavel a rakúska hlava štátu Alexander Van der Bellen sa zhodli, že ak nedôjde k dohode, je potrebné zamyslieť sa, ako hľadať riešenie, ktoré nebude krajiny paralyzovať.

(tasr, max)