Preskočiť na obsah
  |  

Republikáni v Senáte chcú legislatívne  zakotviť škrty podľa Muskovho úradu DOGE

Musk sa v stredu stretol s republikánmi v Kongrese, aby prezentoval snahy DOGE o odhaľovanie zbytočných výdavkov. Senator Rand Paul uviedol, že Kongres musí byť súčasťou procesu, ak majú byť škrty trvalé. Senátor Lindsey Graham, predseda rozpočtového výboru, oznámil, že Musk bol nadšený návrhom, aby Biely dom požiadal Kongres o schválenie škrtov cez legislatívny proces, ktorý by obišiel filibuster v Senáte.

Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson naznačil, že je otvorený tejto možnosti, no Biely dom sa k téme zatiaľ nevyjadril. Medzitým DOGE ruší vládne programy, eliminuje federálne kontrakty a znižuje počet zamestnancov, čo vyvolalo kritiku a protesty. Republikáni však tvrdia, že niektoré škrty postihli aj kľúčových pracovníkov a vyžadujú revíziu.

DOGE zatiaľ neuviedol konkrétnu sumu identifikovaných úspor. Oficiálna webová stránka úradu obsahuje závažné chyby, vrátane odstránených údajov o úsporách, čo vyvoláva otázky o presnosti jeho analýz. Graham priznal, že niektoré kroky boli „príliš radikálne“ a systém bude potrebné doladiť.

(reuters, mm)

  |  

Lídri EÚ chcú posilniť obranu a uistiť Zelenského po zmrazení americkej pomoci

Európski lídri plánujú vo štvrtok na summite v Bruseli podporiť opatrenia na zvýšenie obranných výdavkov a vyjadriť solidaritu s Ukrajinou po tom, čo prezident Donald Trump pozastavil vojenskú pomoc Kyjevu. Ich jednotný postoj však môže naraziť na odpor Maďarska, ktoré odmieta podporiť vyhlásenie na podporu Ukrajiny.

Nemecko už súhlasilo s uvoľnením rozpočtových obmedzení na zvýšenie obranných výdavkov. Európska komisia predstavila plán, ktorý by mohol mobilizovať až 800 miliárd eur na obranu, vrátane pôžičky vo výške 150 miliárd eur pre členské štáty.

Lídri sa chystajú uistiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že EÚ zostáva jeho spoľahlivým partnerom. Stále sa však nedohodli na konkrétnej výške vojenskej pomoci na tento rok, pričom viaceré krajiny, najmä z regiónu Baltského mora, kritizujú Francúzsko, Taliansko a Španielsko za nedostatočnú angažovanosť.

Hoci návrh na koordinované zvýšenie vojenskej podpory pre Ukrajinu má širokú podporu, maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý si udržuje dobré vzťahy s Trumpom, pohrozil vetom. V liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi zdôraznil, že rozdiely v prístupe k Ukrajine sú príliš veľké na to, aby ich bolo možné prekonať.

(reuters, mm)

  |  

Južná Kórea a USA uskutočnili vojenské cvičenie pri hraniciach s KĽDR

Južná Kórea a Spojené štáty vo štvrtok vykonali spoločné vojenské cvičenie s ostrou streľbou v blízkosti hraníc so Severnou Kóreou. Manévre sa konali pred rozsiahlymi každoročnými cvičeniami Freedom Shield, ktoré sa začnú 10. marca.

Cvičenie prebiehalo na strelnici v meste Pchočchon, približne 25 kilometrov južne od hraníc. Zapojilo sa doň viac ako 160 kusov vojenskej techniky vrátane juhokórejských tankov K2, samohybných húfnic K55A1, amerických vrtuľníkov Apache a stíhačiek F-35A. Drony riadili delostreleckú paľbu a vykonávali prieskum proti simulovaným hrozbám.

Počas cvičenia došlo k incidentu, pri ktorom nešpecifikovaná munícia zasiahla cestu pri obytnom dome v Pchočchone. Hlásených bolo sedem zranených, poškodený bol aj kostol a šesť ďalších budov. Úrady vyšetrujú, či udalosť súvisí s vojenskými manévrami.

(tasr, mm)

  |  

Trump varoval Hamas: Prepusťte rukojemníkov, inak je to váš koniec

Americký prezident Donald Trump v stredu adresoval Hamasu „posledné varovanie“ a vyzval ho na okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy. Vo svojom príspevku na Truth Social zároveň požadoval, aby Hamas vrátil telá zavraždených a stiahol sa z Gazy.

„Prepusťte všetkých rukojemníkov hneď teraz, nie neskôr, inak je to váš koniec,“ napísal Trump po stretnutí s ôsmimi už prepustenými rukojemníkmi v Bielom dome. Dodal, že žiadny člen Hamasu nebude v bezpečí, ak neuposlúchne jeho varovanie, a prisľúbil Izraelu „všetko potrebné“ na dokončenie vojenskej operácie.

Trump tiež apeloval na civilistov v Gaze: „Čaká vás krásna budúcnosť, ale nie ak budete zadržiavať rukojemníkov. Ak budete, ste mŕtvi!“

V Pásme Gazy zostáva 59 rukojemníkov, z ktorých 35 je podľa Izraela po smrti a 22 nažive. Medzi nimi je aj päť Američanov, pričom úmrtie štyroch už bolo potvrdené.

(tasr, mm)

  |  

Európske krajiny: Hamas nesmie mať žiadnu úlohu v Pásme Gazy

Palestínske militantné hnutie Hamas nesmie zohrávať žiadnu úlohu v budúcnosti Pásma Gazy, uviedla v stredu skupina európskych krajín po zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. 

Rokovania sa sústredili na egyptský plán obnovy Gazy, ktorý prijali arabské krajiny ako alternatívu k návrhu amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého by mala USA prevziať kontrolu nad enklávou a jej obyvatelia by sa mali presťahovať do okolitých krajín.

Hamas stále ovláda Pásmo Gazy, aj keď je územie po 15 mesiacoch vojny s Izraelom zničené. Prímerie, ktoré platí od 19. januára, dosiahlo koniec prvej fázy, no ďalšie kroky zatiaľ neboli dohodnuté.

Francúzsky diplomat Jay Dharmadhikari vyhlásil, že akýkoľvek plán musí zabezpečiť bezpečnosť Izraela, zabrániť vysídleniu Palestínčanov a vylúčiť Hamas z akéhokoľvek riadenia Gazy. Európske krajiny podporujú zjednotenie palestínskych území pod mandátom Palestínskej samosprávy a sú pripravené rozvíjať arabský plán.

(tasr, mm)

  |  

Baku ruší misiu Červeného kríža, hrozí izolácia karabašských väzňov

Azerbajdžanská vláda oznámila tamojšej pobočke Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK), že ukončí jej činnosť.

MVČK pôsobiaci v Azerbajdžane od roku 1992 je jedinou organizáciou, ktorá má prístup k skupine pätnástich bývalých predstaviteľov arménskeho separatistického regiónu Náhorný Karabach. Tých zadržiavajú v Baku.

Medzi nimi je aj Ruben Vardanjan, ktorý od februára drží hladovku. Od novembra 2022 do februára 2023 stál na čele tamojšej samozvanej vlády. Hrozí mu doživotie.

Voči separatistom v súčasnosti prebieha proces, v ktorom sú okrem iného obvinení z vedenia agresívnej vojny, deportácií alebo núteného vysídlenia obyvateľstva a terorizmu. Predstaviteľov separatistov, civilistov a vojakov zajali azerbajdžanské jednotky v rámci bleskovej ofenzívy v septembri 2023.

Červený kríž tvrdí, že je v kontakte s úradmi, aby situáciu riešil. Baku zatiaľ svoje rozhodnutie nekomentovalo.

(tasr, max)