Preskočiť na obsah
  |  

Moskva rozšírila zoznam predstaviteľov EÚ so zákazom vstupu do Ruska

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo výrazné rozšírenie zoznamu predstaviteľov členských štátov a inštitúcií Európskej únie, ktorí majú zakázaný vstup do krajiny. Krok je reakciou na najnovšie sankcie EÚ, ktoré zahŕňajú opatrenia proti burzám kryptomien.

Moskva obvinila Úniu z pokusu o „strategickú porážku“ Ruska a označila jej sankcie za nelegitímne. Podľa ruského ministerstva sa zákaz vstupu týka bezpečnostných predstaviteľov, štátnych inštitúcií a osôb zodpovedných za vojenskú pomoc Ukrajine.

Moskva zároveň varovala, že nepriateľské kroky voči Rusku nezostanú bez odozvy a krajina bude naďalej obhajovať svoje národné záujmy.

(tasr, mm)

  |  

USA posielajú Ukrajine dlhodobé bomby po vyčerpaní zásob ATACMS

Spojené štáty obnovia dodávky dlhodobých bômb Ground-Launched Small Diameter Bombs (GLSDB) na Ukrajinu po ich úpravách proti ruskému rušeniu. Informovali o tom zdroje oboznámené so situáciou.

Munícia dorazí v čase, keď sa Ukrajine znižujú zásoby raketových systémov ATACMS s podobným dostrelom. GLSDB boli zakúpené počas administratívy Joea Bidena v rámci bezpečnostnej pomoci a USA doteraz nakúpili pre Kyjev zbrane a vybavenie v hodnote 33,2 miliardy dolárov.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v utorok súhlasila s obnovením vojenskej pomoci a zdieľania spravodajských informácií po tom, čo Ukrajina podporila návrh na 30-dňové prímerie.

V uplynulých týždňoch prebehlo 19 testovacích odpálení GLSDB, pričom zmeny zahŕňali posilnenie vnútorných spojení pre vyššiu odolnosť voči rušeniu. Zbrane môžu byť znovu nasadené už v najbližších dňoch, keďže ich zásoby sú v Európe.

(reuters, mm)

  |  

Ukrajina odmieta zmrazený konflikt s Ruskom, vyhlásil vysoký predstaviteľ

Ukrajina nepristúpi na zmrazený konflikt s Ruskom, vyhlásil vo štvrtok vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Jeho vyjadrenie prišlo po spoločnom návrhu Kyjeva a Washingtonu na 30-dňové prímerie.

Jermak zdôraznil, že Ukrajina dlhodobo obviňuje Moskvu zo snahy o vytvorenie zmrazeného konfliktu, ktorý by zostal nevyriešený s občasnými vojenskými eskaláciami. Pripomenul, že podobný scenár sa odohráva od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a podporilo separatistov na východe Ukrajiny.

„Jasne sme povedali, že nikdy neprijmeme zmrazený konflikt,“ vyhlásil Jermak a dodal, že rovnaký postoj zastávajú aj Spojené štáty. Zároveň oznámil, že zástupcovia európskych krajín sa určite zapoja do mierového procesu. „Hlavné je, že Ukrajina nie je sama, ale so svojimi partnermi,“ uzavrel.

(reuters, mm)

  |  

Protestujúci obsadili Trump Tower po zatknutí študenta Kolumbijskej univerzity

Desiatky demonštrantov vo štvrtok obsadili lobby Trump Tower v New Yorku na protest proti zatknutiu Mahmouda Khalila, študenta Kolumbijskej univerzity, ktorého chce Trumpova administratíva deportovať pre pro-palestínske aktivity.

Khalil je od soboty v imigračnej väzbe v Louisiane, čo vyvolalo kritiku demokratických zákonodarcov a organizácií za občianske práva. Protest organizovala skupina Jewish Voice for Peace, ktorá označila zásah za „fašistický útok“.

Na proteste na Piatej Avenue sa podľa polície zúčastnilo najmenej 150 ľudí, pričom niesli transparenty „Bojujte proti nacistom, nie proti študentom“. Polícia zatkla viacerých demonštrantov, všetkých však bez zranení odstránila z budovy.

Trumpova administratíva sa zatknutím Khalila prihlásila k plánu deportovať zahraničných aktivistov z amerických univerzít. Trump ho označil za „radikálneho pro-hamas študenta“ a prisľúbil ďalšie zatýkania.

(reuters, mm)

  |  

Kyjev priznáva, že nemôže vojensky získať všetky okupované územia

Ukrajinská vláda uznáva, že v súčasnosti nie je schopná vojenskou silou získať všetky okupované územia a ich návrat bude musieť prebiehať diplomatickou cestou.

Uviedol to vo štvrtok nemenovaný predstaviteľ počas brífingu, ktorý nasledoval po rokovaniach medzi USA a Ukrajinou o ukončení vojny.

Predstaviteľ zdôraznil, že Ukrajina neuzná ruské nároky na svoje územie a na stretnutí v Džidde sa nehovorilo o územných ústupkoch. Kyjev naznačil ochotu akceptovať dočasné 30-dňové prímerie navrhnuté Spojenými štátmi, ak s tým bude súhlasiť aj Rusko.

Ruské sily stále kontrolujú takmer pätinu ukrajinského územia viac než tri roky po začiatku invázie. Ukrajinská strana vníma prijatie prímeria ako „konštruktívny kompromis“ na dosiahnutie rýchleho ukončenia bojov, o ktoré sa usiluje americký prezident Donald Trump.

(reuters, mm)

  |  

Trump: Putinovo vyhlásenie o prímerí na Ukrajine je sľubné, ale neúplné

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že ak Rusko odmietne plán prímeria na Ukrajine, bude to pre svet veľké sklamanie. Diskusie o detailoch konečnej dohody už prebehli a teraz podľa neho záleží na postoji Moskvy.

Trump zopakoval, že chce dosiahnuť rýchle ukončenie bojov a je ochotný s Putinom osobne rokovať. Americký prezident už v stredu vyjadril nádej, že Kremeľ prijme návrh na 30-dňové prímerie, ktorý Ukrajina podporila. Putin mu za jeho úsilie o ukončenie vojny poďakoval.

„Dúfajme, že urobia správnu vec,“ vyhlásil Trump pred novinármi počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom v Oválnej pracovni.

Trump tiež uviedol, že vo štvrtok uviedol, že jeho špeciálny vyslanec Steve Witkoff vedie vážne rokovania s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine. Witkoff sa mal s Putinom stretnúť vo štvrtok večer, informoval portál Politico s odvolaním sa na ruský štátny tlačový orgán Izvestija.

(reuters, mm)