Preskočiť na obsah
  |  

Dvaja astronauti uviaznutí na ISS opustili stanicu a smerujú na Zem

Dvaja americkí astronauti, Butch Wilmore a Suni Williamsová, sa po deviatich mesiacoch na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vracajú na Zem.

Odleteli v utorok ráno na palube lode Crew Dragon spoločnosti SpaceX spolu s Nickom Hagueom a Alexandrom Gorbunovom.

Wilmore a Williamsová uviazli na ISS v júni 2023 po problémoch s loďou Boeing Starliner. Ich pôvodne osemdňová misia sa tak predĺžila na 286 dní. Pristátie pri Floride je očakávané v utorok večer.

Ich pobyt bol síce dlhý, no neprekonal rekord Franka Rubia s 371 dnami na ISS.

(reuters, tasr, lup)

  |  

Severná Kórea odsúdila americké letecké útoky na Jemen

Podľa severokórejského veľvyslanca Ma Dong Huia boli útoky USA porušením medzinárodného práva a suverenity Jemenu.

„Vojenský útok Spojených štátov je násilným porušením Charty OSN a medzinárodného práva a hrubým zásahom do územnej suverenity inej krajiny, ktorý nemožno ospravedlniť žiadnymi prostriedkami,“ povedal.

Washington minulý týždeň zaútočil na húsíov, ktorí podnikali útoky na lodnú dopravu v Červenom mori.

Ministerstvo zdravotníctva kontrolované húsími uviedlo, že zahynulo najmenej 53 ľudí vrátane žien a detí. Pentagon potvrdil, že zasiahol viac ako 30 cieľov pomocou stíhačiek a lietadlovej lode.

(reuters, lup)

  |  

Izrael zabil predstaviteľa ministerstva vnútra Hamasu v Gaze

Mahmúd abú Watfa zahynul pri nočných izraelských útokoch na Pásmo Gazy. Bol vysokopostaveným členom Hamasu a pôsobil na ministerstve vnútra.

Podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze si izraelské útoky vyžiadali už viac ako 330 obetí, prevažne žien a detí. Izraelský minister obrany Jisrael Kac oznámil, že boje budú pokračovať, kým nebudú prepustení všetci rukojemníci.

Hamas obvinil Izrael z vypovedania prímeria a varoval, že tým vystavuje rukojemníkov riziku. Prímerie v regióne oficiálne skončilo pred takmer dvoma týždňami.

(tasr, lup)

  |  

Carney: Kanada je príliš závislá od USA, musíme rozšíriť obchodné vzťahy

Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že krajina musí rozšíriť svoje obchodné a bezpečnostné vzťahy. Uviedol to v Londýne po stretnutí s britským premiérom Keirom Starmerom.

Carney navštívil aj Francúzsko, kde rokoval s prezidentom Emmanuelom Macronom. Podľa neho je Kanada „najeurópskejším z neeurópskych štátov" a musí posilniť vzťahy s Európou.

Carney nastúpil do úradu minulý týždeň po Justinovi Trudeauovi. Funkcie sa ujal v čase obchodnej vojny so Spojenými štátmi, pričom prezident Donald Trump naznačil, že Kanada by sa mohla stať súčasťou USA.

(tasr, lup)

  |  

Litva potvrdila podozrenia o ruských podpaľačských útokoch

Litovská prokuratúra oznámila, že za požiarmi v obchodných domoch vo Vilniuse a Varšave stála ruská vojenská tajná služba GRU. Premiér Poľska Donald Tusk potvrdil, že to zodpovedá ich podozreniam.

Podľa litovskej prokuratúry bol požiarny útok v IKEA vo Vilniuse teroristickým činom. Zatknutí boli dvaja Ukrajinci, ktorých mal cez sprostredkovateľov najať ruský rezort za 10-tisíc eur.

Požiare spôsobili škody za stovky tisíc eur. Moskva obvinenia odmieta.

(tasr, lup)

  |  

USA zverejnia 80-tisíc strán dokumentov o atentáte na Kennedyho

Administratíva Donalda Trumpa v utorok zverejní viac ako 80-tisíc strán utajených dokumentov o atentáte na Johna F. Kennedyho. Národný archív USA už odtajnil desaťtisíce záznamov, no mnohé zostali skryté pre národnú bezpečnosť.

Warrenova komisia v roku 1964 dospela k záveru, že atentát spáchal Lee Harvey Oswald ako osamelý strelec. Napriek tomu pretrvávajú špekulácie o širšom sprisahaní.

Trump nariadil zverejnenie dokumentov krátko po nástupe do úradu. „Ľudia na toto čakali desaťročia,“ vyhlásil v januári. Podporí tak dlhoročné snahy historikov a konšpiračných teoretikov o úplné objasnenie udalostí z novembra 1963.

(tasr, lup)