Preskočiť na obsah
  |  

Koaličná rada dosiahla dohodu na všetkých volebných aktoch, potvrdil premiér

Premiér Robert Fico (Smer) v pondelok oznámil, že vládna koalícia sa na zasadnutí koaličnej rady dohodla na všetkých volebných aktoch, vrátane voľby predsedu Národnej rady SR a viceguvernéra Národnej banky Slovenska. V parlamente by mali prejsť všetky vládne návrhy zákonov v prvom čítaní, ako aj návrh novelizácie ústavy.

Fico uviedol, že rokovanie prebehlo v konštruktívnej atmosfére a bolo pomerne krátke. Zúčastnili sa ho aj noví členovia vlády Rudolf Huliak a Samuel Migaľ (obaja nezávislí). Premiér deklaroval, že vládna koalícia by mala mať v utorok stabilnú väčšinu schopnú nielen voliť, ale aj prijímať zákony.

Koaliční partneri sa podľa Fica dohodli aj na spoločnom postupe pri prerokúvaní návrhov zákonov, ktoré predkladajú poslanci koaličných strán. Zároveň priznal, že stabilizácia koalície nebola jednoduchá, ani politicky pekná.

Fico na záver vyjadril nádej, že sa skončilo obdobie, keď boli vládne záväzky z Programového vyhlásenia vlády oslabované stratou parlamentnej väčšiny. Podľa jeho slov sa koalícia sústredí na plnenie svojich legislatívnych cieľov.

(tasr, mm)

  |  

Nemecko odsúdilo izraelské útoky a vyhlásenia o vysídlení Palestínčanov

Nemecko v pondelok ostro kritizovalo izraelské vojenské útoky v Pásme Gazy a vyjadrilo znepokojenie nad narastajúcim počtom civilných obetí. Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí Christian Wagner označil humanitárnu situáciu za katastrofálnu a vyzval na okamžitý návrat k platnému prímeriu.

Berlín odmietol vyhlásenia izraelského ministra Jisraela Kaca, ktorý pohrozil anexiou častí Gazy a podporil myšlienku vysídlenia Palestínčanov. Wagner označil plán na vytvorenie úradu, ktorý by mal uľahčiť "dobrovoľné" vysťahovanie Palestínčanov, za neprijateľný a požiadal o jeho odsúdenie.

Nemecko zároveň opätovne odmietlo izraelskú osadnícku politiku, ktorú považuje za právne neprípustnú. Podľa Wagnera táto politika podkopáva snahy o dosiahnutie dvojštátneho riešenia a musí byť ukončená.

Prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti v januári, zastavilo vyše 15 mesiacov trvajúce boje. Po jeho uplynutí a neúspešných rokovaniach medzi Izraelom a Hamasom boli vojenské akcie obnovené. V súčasnosti nie je jasné, či sa podarí dosiahnuť nový mierový rámec.

(tasr, mm)

  |  

Klimatických aktivistov žalujú pre podozrenie z vytvorenia zločineckej skupiny

Prokuratúra v Mníchove v pondelok oznámila, že podala obžalobu na piatich klimatických aktivistov zo skupiny Posledná generácia pre podozrenie z vytvorenia zločineckej skupiny. O tom, či sa proces uskutoční, rozhodne bavorský krajinský súd.

Hovorkyňa prokuratúry odmietla konkretizovať jednotlivé obvinenia. Skupina je známa blokovaním ciest, protestmi v múzeách a akciami na letiskách. Aktivisti obvinenia odmietajú a označujú ich za útok na angažovanosť občianskej spoločnosti.

Skupina sa v uplynulom období rozdelila na dve nové organizácie – Nová generácia a Kolektív odporu. Polícia podnikla v máji 2023 rozsiahle razie, ktoré potvrdili súdy ako zákonné.

V Brandenbursku už čelili členovia podobným obvineniam. Ak ich súd uzná za vinných, hrozí im trest až päť, v mimoriadnych prípadoch až desať rokov väzenia.

(tasr, lud)

  |  

Česko sa zrejme už čoskoro definitívne odstrihne od ruskej ropy

Český minister priemyslu Lukáš Vlček uviedol, že krajina sa možno definitívne odstrihne od ruskej ropy dodávanej ropovodom, rozhodnutie je však na rafinérskej spoločnosti Orlen Unipetrol.

Ropovodom Družba už približne tri týždne do Českej republiky neprúdi žiadna ruská ropa. Dôvodom zastavenia sú problémy s platbami spôsobené sankciami, ktoré USA uvalili na ruské banky pre vojnu na Ukrajine.

Orlen už podľa Vlčeka prijal opatrenia na diverzifikáciu dodávok. Objednal napríklad ropu zo Severného mora a iných ťažobných oblastí. Okrem toho si zo štátnych rezerv požičal 330-tisíc ton ropy, ktoré by mali stačiť približne na 90 dní.

Česko tak môže ukončiť svoju závislosť od ruskej ropy skôr, ako pôvodne plánovalo. Alternatívu ponúka transalpský ropovod TAL, ktorý zásobuje strednú Európu ropou z prístavu Terst. Jeho kapacita sa zvýšila v rámci projektu TAL Plus. Podľa českého prevádzkovateľa, spoločnosti Mero, by v prípade potreby mohol plne pokryť spotrebu oboch českých rafinérií.

(tasr, dpa, max)

  |  

Trump chce trestať obchod s Venezuelou, zavádza nové clo

Americký prezident Donald Trump zavádza 25-percentné clo na krajiny kupujúce ropu či plyn z Venezuely. Oznámil to v pondelok v príspevku na platforme Truth Social.

Opatrenie má vstúpiť do platnosti 2. apríla a má platiť na všetky obchodné vzťahy týchto krajín so Spojenými štátmi.

Ide o takzvané sekundárne clo, ktoré má zvýšiť tlak na režim prezidenta Nicolása Madura. Spojené štáty uvalili na Venezuelu viacero sankcií už od roku 2017.

Donald Trump počas svojho prezidentovania často využíva clá ako nástroj obchodného nátlaku. Najnovšie opatrenia americkej administratívy sa týkajú aj Európskej únie, voči ktorej zaviedol Trump clá na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov na úrovni 25 percent.

Únia avizovala protipatrenia od 1. apríla, napokon sa rozhodla odložiť odvetné dovozné clá o pár dní. Chce tak získať viac času na rokovania s cieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie.

(reuters, max)

  |  

Bez pomoci Ameriky údajne hrozí nárast tisícok prípadov HIV denne

Agentúra OSN pre boj proti AIDS v pondelok upozornila, že následky zníženia americkej pomoci môžu byť katastrofálne.

V dôsledku škrtov vo financovaní zo strany Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) hrozí, že každý deň pribudne vo svete až dvetisíc nových prípadov nákazy vírusom HIV. Podľa výkonnej riaditeľky Agentúry OSN Winnie Byanyimaovej, ktorá vystúpila v Ženeve, sa bez náhrady americkej pomoci inými zdrojmi môžeme v nasledujúcich štyroch rokoch pripraviť na ďalších 6,3 milióna úmrtí súvisiacich s AIDS.

"Nevidíme ochotu iných vlád vyplniť túto medzeru," uviedla Byanyimaová s dôvetkom, že život zachraňujúce programy v najohrozenejších regiónoch sveta sú ohrozené.

Odborníci varujú, že strata financovania zasiahne najmä subsaharskú Afriku. Agentúra OSN pre boj proti AIDS vyzýva vlády, aby konali rýchlo, inak nastane zvrat v dlhoročnom pokroku v boji proti epidémii.

USAID čelí škrtom pre politické tlaky po nástupe prezidenta Donalda Trumpa. Republikáni kritizujú niektoré programy v zahraničí ako neefektívne alebo ideologicky sporné.

(reuters, max)