Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fínsko chce predĺžiť zákon o odmietaní migrantov na hranici s Ruskom

Fínska vláda oznámila zámer predĺžiť platnosť zákona umožňujúceho pohraničnej stráži odmietnuť žiadateľov o azyl. Tento zákon, ktorý vstúpil do platnosti v júli 2024 na jeden rok, reaguje na zvýšený počet migrantov z Afriky a Ázie snažiacich sa o prekročenie fínsko-ruskej hranice.

Helsinki obviňujú z organizovania tohto pohybu Moskvu - podobná situácia je aj na poľsko-bieloruskej hranici. Po príchode asi tisíc migrantov bez víz Fínsko v decembri 2023 úplne uzavrelo hranicu dlhú 1 340 kilometrov.

Ministerka vnútra Mari Rantanenová uviedla, že hrozba inštrumentalizovanej migrácie pretrváva a situácia je napätá, ale stabilná. Predĺženie platnosti zákona do konca roka 2026 má poskytnúť pohraničnej stráži potrebné právomoci.

Kritici upozorňujú, že zákon môže byť v rozpore s ústavou a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Putin: Rusko má na fronte iniciatívu, kritizuje podporu Ukrajiny Západom

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že ruské sily majú „strategickú iniciatívu“ na celej frontovej línii na Ukrajine a vyjadril presvedčenie, že ukrajinské jednotky budú napokon porazené. Zároveň vyzval ukrajinský ľud, aby „pochopil, čo sa deje“.

Ako partnerov pre budúce rokovania o ukončení konfliktu označil okrem Spojených štátov aj Čínu, Indiu, Brazíliu, Južnú Afriku, Severnú Kóreu a ďalšie krajiny združenia BRICS.

Putinove vyjadrenia prišli krátko po summite v Paríži, kde sa európski lídri v rámci tzv. koalície ochotných stretli s prezidentom Volodymyrom Zelenským. Francúzsko a Británia na ňom oznámili zámer vytvoriť uisťovacie sily, ktoré by po skončení bojov pomáhali odradiť Rusko od ďalšej agresie.

Putin sa tiež zmienil o myšlienke dočasnej správy Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Exprezident Panamy Martinelli môže opustiť ambasádu a odísť do Nikaraguy

Bývalý panamský prezident Ricardo Martinelli môže po viac než roku opustiť nikaragujské veľvyslanectvo v meste Panama a vycestovať do Nikaraguy, ktorá mu už vo februári 2024 udelila politický azyl. Oznámil to vo štvrtok panamský minister zahraničných vecí Javier Martínez-Acha Vásquez, informuje AP.

Martinelli sa uchýlil na veľvyslanectvo po tom, čo ho panamské súdy odsúdili na 11 rokov väzenia za pranie špinavých peňazí. Vinu odmieta a tvrdí, že proces bol politicky motivovaný. Obviňoval tiež prezidenta Cortiza, že sa ho snaží umlčať alebo zlikvidovať.

Panamská vláda teraz povolila jeho odchod s tým, že v Nikaraguy bude môcť pracovať na obhajobe a získa potrebnú lekársku starostlivosť. Martinelli bol prezidentom v rokoch 2009 – 2014 a plánoval kandidovať aj v roku 2024, čo mu súdne rozhodnutie znemožnilo.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA vyjadrili obavy z vývoja v Turecku, kde po protestoch zadržali 1 900 ľudí

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyjadril obavy zo situácie v Turecku po zásahoch proti protestom, ktoré vypukli po zatknutí istanbulského starostu Ekrema Imamogla. Ten čelí podozreniam z korupcie a napojenia na teroristickú organizáciu, opozícia však tvrdí, že ide o politicky motivovaný krok.

Rubio uviedol, že USA nerady vidia nestabilitu v krajinách, ktoré sú ich blízkymi spojencami. Pripomenul, že prezident Donald Trump mal počas svojho prvého funkčného obdobia s Erdoganom dobrý pracovný vzťah a Washington chce spoluprácu obnoviť – najmä v otázkach Sýrie.

Rubio sa tento týždeň stretol so šéfom tureckej diplomacie Hakanom Fidanom a tlmočil mu svoje znepokojenie. Turecko medzitým zadržalo takmer 1900 demonštrantov a na desať dní zakázalo vysielanie opozičnej televízie Sozcu TV.

(tasr, red)

Minúta  |  

Napriek protestom prichádza JD Vance do Grónska, Trump žiada kontrolu ostrova

Americký viceprezident JD Vance v piatok navštívi americkú vojenskú základňu Pituffik v Grónsku, a to napriek opakovaným protestom a nesúhlasu zo strany grónskych a dánskych predstaviteľov. Cesta prichádza v čase, keď prezident Donald Trump opätovne tvrdí, že Spojené štáty by mali získať kontrolu nad týmto autonómnym územím Dánska, ktoré považuje za strategicky kľúčové.

Grónsky úradujúci premiér Mute Egede označil návštevu za provokáciu, dánska premiérka Mette Frederiksen za neprijateľnú. Trump však vyhlásil, že „svet potrebuje, aby USA mali Grónsko“.

Hoci oficiálna verzia cesty bola zmiernená, návšteva Vanca a poradcu pre národnú bezpečnosť Mikea Waltza sa považuje za pokračovanie amerického tlaku. Analytici varujú, že napätie oslabuje transatlantické vzťahy a prospieva Rusku.

(reuters, red)

Minúta  |  

Izraelský minister sa postavil za Bardellu, Netanjahu varoval pred antisemitizmom

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu upozornil na silnejúci antisemitizmus v západnej Európe, médiách a na univerzitách. Uviedol to na konferencii v Jeruzaleme, ktorú usporiadalo ministerstvo pre záležitosti diaspóry.

Podujatie narušil bojkot niektorých rečníkov, ktorí namietali proti účasti viacerých konzervatívnych politikov z Európy, vrátane poslanca Európskeho parlamentu Jordana Bardellu z francúzskeho Národného združenia.

Bardella v prejave zdôraznil, že jeho strana je „najlepší štít pre židovských krajanov“ a odmietol akúkoľvek formu antisemitizmu. Minister Amichaj Šikli obhájil účasť pravicových politikov a označil kritiku za súčasť kampane proti Izraelu.

Konferencia zároveň upozornila na spoluprácu medzi radikálnym islamom a ultraprogresívnou ľavicou, ktorá podľa viacerých rečníkov prispieva k šíreniu nenávisti voči Židom. Niektorí účastníci vyjadrili vďaku aj americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.