Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpove clá môžu znížiť vývoz nemeckých áut do USA o tretinu

Clá na dovoz áut do USA, ktoré oznámil prezident Donald Trump, by mohli znížiť export nemeckých vozidiel na americký trh až o 29 %, čo predstavuje stratu približne 8,2 miliardy eur. Vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti Deloitte.

Podľa Haralda Proffa z Deloitte ide o vážnu hrozbu pre nemecký automobilový priemysel, ktorý je jedným z pilierov ekonomiky. Nové 25-percentné clo by malo nadobudnúť účinnosť 3. apríla.

Hoci viaceré nemecké automobilky majú závody aj v Spojených štátoch, Proff upozorňuje, že výrazné presunutie výroby nie je reálne. Americké závody totiž pracujú približne na 70 % kapacity a rozšírenie výroby by si vyžadovalo rozsiahle investície.

Vlani predali nemeckí výrobcovia v USA približne 1,3 milióna vozidiel. Zavedenie ciel by preto mohlo výrazne zasiahnuť ich tržby a postavenie na trhu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Citlivé vojenské dokumenty našiel muž rozhádzané na ulici v Newcastli

Britské ministerstvo obrany vyšetruje incident, pri ktorom futbalový fanúšik 16. marca našiel v Newcastli na ulici hromadu dokumentov obsahujúcich potenciálne citlivé vojenské informácie.

Papierové materiály, mnohé roztrhané, zahŕňali údaje o hodnostiach, e-mailoch, zmenách služieb, zbrojniciach či prístupových kódoch. Dokumenty sa podľa svedka vysypali z čierneho vreca a boli označené ako „OFICIÁLNE – CITLIVÉ“.

Objavené materiály sa týkali plukov z posádky Catterick v grófstve Severný Yorkshire.

Bezpečnostný konzultant Gary Hibberd upozornil, že ich zverejnenie môže ohroziť národnú bezpečnosť. Ministerstvo obrany prípad urgentne vyšetruje a Northumbrijská polícia dokumenty odovzdala príslušným orgánom.

Podľa hovorcu premiéra budú v reakcii na potenciálne porušenie bezpečnostných pravidiel prijaté potrebné opatrenia. AFP pripomína, že podobné incidenty sa v Británii stali už v minulosti.

(tasr, lup)

Minúta  |  

OSN: Izraelské útoky v Gaze nesú znaky zverstiev

Organizácia OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí upozorňuje, že izraelské útoky v Gaze vrátane bombardovania civilných oblastí nesú znaky zverstiev.

Hovorca Jens Laerke v Ženeve uviedol, že civilisti vrátane detí a humanitárnych pracovníkov, sú denne zabíjaní a ľudia sú násilne vysídľovaní bez prostriedkov na prežitie. Kritizoval aj obmedzenia vstupu humanitárnej pomoci zo strany Izraela.

Izrael odmieta obvinenia z porušenia humanitárneho práva a tvrdí, že Hamas využíva civilistov ako ľudské štíty. Zároveň odmieta povoliť vstup všetkých zásob, kým nebudú prepustení rukojemníci.

Svetový potravinový program varuje, že zásoby potravín v Gaze vydržia nanajvýš dva týždne.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hlási akútny nedostatok krvi – dostupných je menej ako 500 jednotiek, pričom mesačne je potrebných 4 500. Podľa miestnych úradov počet obetí v radoch Arabov presiahol 50-tisíc.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Po napätí na hranici uzavreli Libanon a Sýria bezpečnostnú dohodu

Libanon a Sýria podpísali vo štvrtok dohodu o vymedzení hraníc a posilnení bezpečnostnej spolupráce v pohraničných oblastiach. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na sýrsku štátnu agentúru SANA.

Dokument podpísali v saudskoarabskej Džidde, kde sa stretli libanonský minister obrany Mišál Minassa, jeho sýrsky náprotivok Murhaf abú Kasra a saudskoarabský minister obrany Chálid bin Salmán.

Dohoda nadväzuje na nedávne násilnosti na hranici, ktoré vypukli po zvrhnutí sýrskej vlády prezidenta Bašára Asada. Zrážky si vyžiadali niekoľko obetí.

Sýrska dočasná vláda obvinila militantov z Hizballáhu z únosu a vraždy troch vojakov, no libanonská vláda tvrdí, že išlo o pašerákov.

Hizballáh zodpovednosť poprel, pričom médiá uvádzajú, že únos mohol byť dielom miestnych ozbrojených klanov neprepojených na Hizballáh.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina sa obviňujú z útokov na energetické ciele

Kyjev a Moskva sa opäť navzájom obviňujú z útokov na energetickú infraštruktúru, čím podľa oboch strán dochádza k porušeniu dohody o prímerí.

Ukrajinská spoločnosť Naftohaz uviedla, že jej zariadenia boli počas noci zasiahnuté Rusmi, hoci Moskva tvrdí, že od 18. marca dodržiava 30-dňové prímerie.

Naftohaz zároveň informoval, že ide už o osemnásty útok na jeho infraštruktúru od začiatku vojny a ôsmy v tomto roku.

Moskva naopak tvrdí, že Ukrajina podnikla nové útoky na plynomernú stanicu v Kurskej oblasti a vyslala 19 dronov smerujúcich na rafinériu v Saratove.

Ruské ministerstvo obrany označilo vyjadrenia Kyjeva o ukončení útokov za trik prezidenta Zelenského s cieľom získať čas a podporu Západu.

Napriek dohode o zmiernení útokov po rokovaniach v Saudskej Arábii obe strany tvrdia, že dohoda je porušovaná.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lajčák sa stane Ficovým poradcom pre otázky západného Balkánu

Slovenský diplomat a bývalý osobitný predstaviteľ Európskej únie pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslav Lajčák sa stane poradcom slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) pre otázky západného Balkánu.

Na tlačovej konferencii počas oficiálnej návštevy Albánska o tom v piatok slovenský prezident informoval albánskeho prezidenta Bajrama Begaja.

Albánska vláda preto podľa neho má v blízkosti slovenskej vlády osobu na dialóg. Celý doterajší profesionálny život strávil Lajčák na rôznych diplomatických pozíciách, v ktorých zastupoval nielen Slovenskú republiku, ale aj Organizáciu Spojených národov či Európsku úniu.

Naposledy (apríl 2020 - január 2025) pôsobil ako osobitný vyslanec Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou.

V minulosti pracoval aj ako veľvyslanec v Rusku, Japonsku a v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku.

Bol viackrát ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a predsedal 72. Valnému zhromaždeniu OSN.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.