Preskočiť na obsah
  |  

OSN: Izraelské útoky v Gaze nesú znaky zverstiev

Organizácia OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí upozorňuje, že izraelské útoky v Gaze vrátane bombardovania civilných oblastí nesú znaky zverstiev.

Hovorca Jens Laerke v Ženeve uviedol, že civilisti vrátane detí a humanitárnych pracovníkov, sú denne zabíjaní a ľudia sú násilne vysídľovaní bez prostriedkov na prežitie. Kritizoval aj obmedzenia vstupu humanitárnej pomoci zo strany Izraela.

Izrael odmieta obvinenia z porušenia humanitárneho práva a tvrdí, že Hamas využíva civilistov ako ľudské štíty. Zároveň odmieta povoliť vstup všetkých zásob, kým nebudú prepustení rukojemníci.

Svetový potravinový program varuje, že zásoby potravín v Gaze vydržia nanajvýš dva týždne.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hlási akútny nedostatok krvi – dostupných je menej ako 500 jednotiek, pričom mesačne je potrebných 4 500. Podľa miestnych úradov počet obetí v radoch Arabov presiahol 50-tisíc.

(reuters, lup)

  |  

Po napätí na hranici uzavreli Libanon a Sýria bezpečnostnú dohodu

Libanon a Sýria podpísali vo štvrtok dohodu o vymedzení hraníc a posilnení bezpečnostnej spolupráce v pohraničných oblastiach. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na sýrsku štátnu agentúru SANA.

Dokument podpísali v saudskoarabskej Džidde, kde sa stretli libanonský minister obrany Mišál Minassa, jeho sýrsky náprotivok Murhaf abú Kasra a saudskoarabský minister obrany Chálid bin Salmán.

Dohoda nadväzuje na nedávne násilnosti na hranici, ktoré vypukli po zvrhnutí sýrskej vlády prezidenta Bašára Asada. Zrážky si vyžiadali niekoľko obetí.

Sýrska dočasná vláda obvinila militantov z Hizballáhu z únosu a vraždy troch vojakov, no libanonská vláda tvrdí, že išlo o pašerákov.

Hizballáh zodpovednosť poprel, pričom médiá uvádzajú, že únos mohol byť dielom miestnych ozbrojených klanov neprepojených na Hizballáh.

(tasr, lup)

  |  

Rusko a Ukrajina sa obviňujú z útokov na energetické ciele

Kyjev a Moskva sa opäť navzájom obviňujú z útokov na energetickú infraštruktúru, čím podľa oboch strán dochádza k porušeniu dohody o prímerí.

Ukrajinská spoločnosť Naftohaz uviedla, že jej zariadenia boli počas noci zasiahnuté Rusmi, hoci Moskva tvrdí, že od 18. marca dodržiava 30-dňové prímerie.

Naftohaz zároveň informoval, že ide už o osemnásty útok na jeho infraštruktúru od začiatku vojny a ôsmy v tomto roku.

Moskva naopak tvrdí, že Ukrajina podnikla nové útoky na plynomernú stanicu v Kurskej oblasti a vyslala 19 dronov smerujúcich na rafinériu v Saratove.

Ruské ministerstvo obrany označilo vyjadrenia Kyjeva o ukončení útokov za trik prezidenta Zelenského s cieľom získať čas a podporu Západu.

Napriek dohode o zmiernení útokov po rokovaniach v Saudskej Arábii obe strany tvrdia, že dohoda je porušovaná.

(tasr, lup)

  |  

Lajčák sa stane Ficovým poradcom pre otázky západného Balkánu

Slovenský diplomat a bývalý osobitný predstaviteľ Európskej únie pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslav Lajčák sa stane poradcom slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) pre otázky západného Balkánu.

Na tlačovej konferencii počas oficiálnej návštevy Albánska o tom v piatok slovenský prezident informoval albánskeho prezidenta Bajrama Begaja.

Albánska vláda preto podľa neho má v blízkosti slovenskej vlády osobu na dialóg. Celý doterajší profesionálny život strávil Lajčák na rôznych diplomatických pozíciách, v ktorých zastupoval nielen Slovenskú republiku, ale aj Organizáciu Spojených národov či Európsku úniu.

Naposledy (apríl 2020 - január 2025) pôsobil ako osobitný vyslanec Európskej únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou.

V minulosti pracoval aj ako veľvyslanec v Rusku, Japonsku a v Juhoslovanskej zväzovej republike, Albánsku a Macedónsku.

Bol viackrát ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a predsedal 72. Valnému zhromaždeniu OSN.

(tasr)

  |  

Pellegrini: Bez celého Balkánu nebude projekt EÚ nikdy dokončený

Prezident SR Peter Pellegrini v piatok počas oficiálnej návštevy Albánska vyjadril krajine jednoznačnú podporu v integračnom procese do EÚ.

Na tlačovej konferencii s prezidentom Bejramom Begajom zdôraznil, že bez Albánska a zvyšku západného Balkánu nebude projekt EÚ dokončený. Slovensko je podľa neho „silným advokátom“ Tirany a je pripravené zdieľať svoje skúsenosti.

Pellegrini dúfa, že Albánsko uzavrie prístupové kapitoly do roku 2027 a do roku 2030 sa rozhodne o jeho prijatí do Únie. Kritizoval aj úmyselné brzdenie rozširovania EÚ.

Prezidenti rokovali aj o obrane, školstve či hospodárstve. Pellegrini oznámil posilnenie ekonomickej diplomacie SR v Tirane.

Pri otázke Kosova slovenský prezident ubezpečil, že slovenské neuznanie nezávislosti nemieri proti Albáncom.

Pellegrini sa stretne aj s premiérom Edi Ramom a predsedníčkou parlamentu Spiropaliovou.

(tasr, red)

  |  

Merz tajne rokuje o tvrdšom postupe proti migrantom

Podľa nemeckého denníka Bild vedie líder CDU Friedrich Merz tajné rokovania so susednými krajinami vrátane českého premiéra Petra Fialu o vytvorení „migračnej aliancie“.

Cieľom je spoločný postup pri odmietaní migrantov na nemeckých hraniciach. Do rokovaní sú zapojení aj lídri z Poľska, Rakúska, Francúzska a Švajčiarska.

Denník uvádza, že Merz si od dohody so susedmi sľubuje podporu pre tvrdší postoj v rámci koaličných rokovaní s SPD, ktoré súvisia s budúcou nemeckou vládou.

SPD a CDU/CSU sa zatiaľ nezhodli, či je potrebné len informovať susedov, alebo si vyžiadať ich súhlas pri odmietaní migrantov.

Ministerka vnútra za SPD Nancy Faeserová Merza v iniciatíve podporuje. Diskusia o migrácii sa vedie aj na bilaterálnych rokovaniach s jednotlivými ministrami.

Nemecko už niekoľko rokov kontroluje hranice a v rámci koaličných dohôd chce tieto kontroly zachovať.

(bild, lup)