Preskočiť na obsah
  |  

Trump: Múzeá prepisujú dejiny, musí zasiahnuť štát

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok podpísal príkaz na odstránenie „nevhodnej ideológie“ zo Smithsonovho inštitútu, ktorý spravuje 21 múzeí a galérií v USA.

Trump inštitút obvinil z prepisovania dejín v oblastiach rasy a pohlavia a poveril viceprezidenta USA J. D. Vancea dohľadom nad procesom.

V nariadení s názvom Obnovenie pravdy a zdravého rozumu v amerických dejinách prezident kritizoval najmä Národné múzeum afroamerickej histórie a kultúry za to, že pripisuje „tvrdú prácu“ či „nukleárnu rodinu“ belošskej kultúre.

Taktiež skritizoval pripravované Múzeum americkej histórie žien, ktoré má podľa neho „oslavovať úspechy mužských športovcov v ženských súťažiach“.

Smithsonov inštitút sa zatiaľ k záležitosti nevyjadril.

(tasr, lup)

  |  

Česko zakázalo dovoz krmív a steliva zo Slovenska a Maďarska

Od piatka platí v Česku zákaz dovozu krmív a stelív pre hospodárske zvieratá zo Slovenska a Maďarska. Opatrenie s okamžitou platnosťou vydala Státní veterinární správa ČR, oznámil na sieti X minister poľnohospodárstva Marek Výborný.

Zákaz sa týka objemových krmív, ako sú seno, slama či zelené krmivo. Podľa veterinárnej správy by tieto materiály mohli byť kontaminované vírusom a predstavujú riziko pre šírenie nákazy v krajine. Zároveň sa sprísnili opatrenia na dezinfekciu vozidiel na hraniciach.

Nové pravidlá platia pre všetky vozidlá nad 3,5 tony určené na prepravu zvierat alebo živočíšnych produktov, aj keď ich aktuálne neprevážajú.

Vstup nákladných áut je možný len cez štyri česko-slovenské priechody: Lanžhot, Makov, Drietoma a Svrčinovec. Rovnaké opatrenia platia aj na hraničných priechodoch s Rakúskom – Hatě a Mikulov.

(tasr, lup)

  |  

Trumpove clá môžu znížiť vývoz nemeckých áut do USA o tretinu

Clá na dovoz áut do USA, ktoré oznámil prezident Donald Trump, by mohli znížiť export nemeckých vozidiel na americký trh až o 29 %, čo predstavuje stratu približne 8,2 miliardy eur. Vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti Deloitte.

Podľa Haralda Proffa z Deloitte ide o vážnu hrozbu pre nemecký automobilový priemysel, ktorý je jedným z pilierov ekonomiky. Nové 25-percentné clo by malo nadobudnúť účinnosť 3. apríla.

Hoci viaceré nemecké automobilky majú závody aj v Spojených štátoch, Proff upozorňuje, že výrazné presunutie výroby nie je reálne. Americké závody totiž pracujú približne na 70 % kapacity a rozšírenie výroby by si vyžadovalo rozsiahle investície.

Vlani predali nemeckí výrobcovia v USA približne 1,3 milióna vozidiel. Zavedenie ciel by preto mohlo výrazne zasiahnuť ich tržby a postavenie na trhu.

(tasr, red)

  |  

Citlivé vojenské dokumenty našiel muž rozhádzané na ulici v Newcastli

Britské ministerstvo obrany vyšetruje incident, pri ktorom futbalový fanúšik 16. marca našiel v Newcastli na ulici hromadu dokumentov obsahujúcich potenciálne citlivé vojenské informácie.

Papierové materiály, mnohé roztrhané, zahŕňali údaje o hodnostiach, e-mailoch, zmenách služieb, zbrojniciach či prístupových kódoch. Dokumenty sa podľa svedka vysypali z čierneho vreca a boli označené ako „OFICIÁLNE – CITLIVÉ“.

Objavené materiály sa týkali plukov z posádky Catterick v grófstve Severný Yorkshire.

Bezpečnostný konzultant Gary Hibberd upozornil, že ich zverejnenie môže ohroziť národnú bezpečnosť. Ministerstvo obrany prípad urgentne vyšetruje a Northumbrijská polícia dokumenty odovzdala príslušným orgánom.

Podľa hovorcu premiéra budú v reakcii na potenciálne porušenie bezpečnostných pravidiel prijaté potrebné opatrenia. AFP pripomína, že podobné incidenty sa v Británii stali už v minulosti.

(tasr, lup)

  |  

OSN: Izraelské útoky v Gaze nesú znaky zverstiev

Organizácia OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí upozorňuje, že izraelské útoky v Gaze vrátane bombardovania civilných oblastí nesú znaky zverstiev.

Hovorca Jens Laerke v Ženeve uviedol, že civilisti vrátane detí a humanitárnych pracovníkov, sú denne zabíjaní a ľudia sú násilne vysídľovaní bez prostriedkov na prežitie. Kritizoval aj obmedzenia vstupu humanitárnej pomoci zo strany Izraela.

Izrael odmieta obvinenia z porušenia humanitárneho práva a tvrdí, že Hamas využíva civilistov ako ľudské štíty. Zároveň odmieta povoliť vstup všetkých zásob, kým nebudú prepustení rukojemníci.

Svetový potravinový program varuje, že zásoby potravín v Gaze vydržia nanajvýš dva týždne.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) hlási akútny nedostatok krvi – dostupných je menej ako 500 jednotiek, pričom mesačne je potrebných 4 500. Podľa miestnych úradov počet obetí v radoch Arabov presiahol 50-tisíc.

(reuters, lup)

  |  

Po napätí na hranici uzavreli Libanon a Sýria bezpečnostnú dohodu

Libanon a Sýria podpísali vo štvrtok dohodu o vymedzení hraníc a posilnení bezpečnostnej spolupráce v pohraničných oblastiach. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na sýrsku štátnu agentúru SANA.

Dokument podpísali v saudskoarabskej Džidde, kde sa stretli libanonský minister obrany Mišál Minassa, jeho sýrsky náprotivok Murhaf abú Kasra a saudskoarabský minister obrany Chálid bin Salmán.

Dohoda nadväzuje na nedávne násilnosti na hranici, ktoré vypukli po zvrhnutí sýrskej vlády prezidenta Bašára Asada. Zrážky si vyžiadali niekoľko obetí.

Sýrska dočasná vláda obvinila militantov z Hizballáhu z únosu a vraždy troch vojakov, no libanonská vláda tvrdí, že išlo o pašerákov.

Hizballáh zodpovednosť poprel, pričom médiá uvádzajú, že únos mohol byť dielom miestnych ozbrojených klanov neprepojených na Hizballáh.

(tasr, lup)