Preskočiť na obsah
  |  

Hrabko: Matovič počas vlády platy nezmrazil, hoci to žiadal v opozícii

Publicista Juraj Hrabko pripomenul, že hoci Igor Matovič v opozícii opakovane žiadal zmrazenie platov poslancov, počas jeho vlády k nemu nedošlo.

Hnutie Slovensko sa podľa Hrabka k tejto téme vracia aj teraz, pričom tlak podporuje časť opozície aj strana Hlas-SD.

Koalícia však Matovičov návrh pravdepodobne odmietne a zvažuje vlastné riešenie.

Hrabko zároveň tvrdí, že vzhľadom na očakávané ťažké časy by gesto voči verejnosti bolo politicky múdre.

Poslanecké platy sa v minulosti viackrát zmrazili v čase kríz. Parlament však túto možnosť nevyužíva systematicky. Počas hospodárskej krízy v roku 2010 došlo k zmrazeniu platov poslancov na obdobie troch rokov.

Hlas nevylučuje podporu návrhu na zmrazenie platov, čím sa môže stať kľúčovým hráčom pri jeho schválení. Predseda NR SR Richard Raši sa v minulosti vyslovil za zníženie výdavkov verejnej správy v čase krízy.

(tasr)

  |  

Tunisko odstránilo tábory s tisíckami nelegálnych migrantov

Tunisko v piatok zlikvidovalo tábory, kde žilo približne 20-tisíc migrantov zo subsaharskej Afriky. Podľa polície sa tábory nachádzali v regiónoch El Amra a Jebeniana, pričom jeden z nich opustilo asi 4-tisíc ľudí.

Niektorí migranti sa rozptýlili po vidieku, zdravotníci sa starajú o zraniteľné osoby.

Tábory vyvolali nespokojnosť obyvateľov, ktorí podali sťažnosti pre obsadenie súkromných pozemkov.

Tuniský prezident Kais Saíd vyzval na urýchlenie návratu migrantov do domovských krajín.

(tasr)

  |  

Vo veku 94 rokov zomrel bývalý americký kardinál zbavený kňazského stavu

Theodore McCarrick, bývalý kardinál a washingtonský arcibiskup, zomrel vo veku 94 rokov.

V roku 2019 ho Vatikán vylúčil z kňazského stavu pre sexuálne zneužívanie detí a seminaristov.

Jeho prípad spustil v USA vlnu kritiky voči cirkevným predstaviteľom, ktorí roky kryli jeho správanie.

Podľa správy Vatikánu boli o jeho konaní informovaní aj vysokopostavení duchovní, vrátane pápeža Jána Pavla II., ktorý ho v roku 2000 vymenoval za arcibiskupa.

(tasr)

  |  

Trump chce priame rokovania s Iránom o jadrovej dohode

Donald Trump vyhlásil, že chce rokovať s iránskym vedením bez sprostredkovateľov o novej jadrovej dohode.

Americký exprezident to povedal vo štvrtok novinárom na palube Air Force One. Iránu dal dvojmesačnú lehotu na dohodu, inak hrozí vojenskou reakciou.

Irán odmieta priame rokovania, kým sa nezmení americký postoj. Jeho minister zahraničných vecí Abbás Arákčí označil súčasný prístup USA za neprijateľný.

Trump zrušil pôvodnú dohodu z roku 2015 a opätovne uvalil sankcie. Irán tvrdí, že jeho jadrový program je výlučne mierový.

Irán je hlavným podporovateľom hnutí Hamas a Hizballáh. Porážka týchto skupín Izraelom oslabuje pozíciu Teheránu v regióne.

(tasr)

  |  

Belgický premiér: Netanjahua by sme pravdepodobne na území nezatkli

Belgický premiér Bart De Wever povedal, že jeho krajina by pravdepodobne nezadržala izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aj keď naňho vydal zatykač Medzinárodný trestný súd.

Vyhlásil to vo štvrtok v rozhovore pre verejnoprávnu televíziu VRT a poukázal na to, že podobne by konali aj iné európske krajiny vrátane Francúzska.

Netanjahu navštívil vo štvrtok Maďarsko, ktoré ho napriek zatykaču nezadržalo.

De Wever zároveň zdôraznil, že Belgicko neplánuje vystúpiť z Medzinárodného trestného súdu.

(tasr)

  |  

Zelenskyj: Podrobnosti o zahraničnom kontingente by mohli byť hotové do mesiaca

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok po stretnutí s vojenskými predstaviteľmi Británie a Francúzska vyhlásil, že do jedného mesiaca by mali byť pripravené detaily o nasadení zahraničných mierových síl na Ukrajine.

Plán predpokladá prítomnosť zahraničných jednotiek na ukrajinskej súši, mori aj vo vzduchu ako súčasť prímeria s Ruskom.

Zelenskyj dodal, že pracovné skupiny sa budú stretávať každý týždeň, aby návrhy upresnili. Nepovedal však, ktoré krajiny okrem Británie a Francúzska sa zapoja.

Podľa agentúry Reuters Kyjev pociťuje podporu zo strany európskych partnerov.

Od začiatku konfliktu v roku 2022 sa opakovane objavili návrhy na zapojenie mierových síl z iných štátov, najmä v bezpečnostne nestabilných oblastiach.

(tasr)