Preskočiť na obsah
  |  

Musk neúspešne žiadal Trumpa o zrušenie ciel medzi USA a Európou

Elon Musk, výkonný riaditeľ Tesly a poradca prezidenta, sa počas víkendu neúspešne obrátil na Donalda Trumpa so žiadosťou o zrušenie ciel. O udalosti informoval denník Washington Post, odvolávajúc sa na dva anonymné zdroje.

K výmene názorov došlo počas virtuálnej diskusie na kongrese talianskej pravicovej strany Liga vo Florencii, kde Musk podporil myšlienku nulových ciel medzi USA a Európou.

Situácia poukazuje na doteraz najvýraznejší nesúlad medzi Muskom a Trumpom. Prezident nedávno predstavil desaťpercentné clo na všetok dovoz do USA, ako aj vyššie clá pre ďalšie krajiny, čo môže mať ekonomické dôsledky vrátane zvýšenej inflácie, vyšších životných nákladov a rizika recesie.

Tesla zároveň zaznamenala prudký pokles tržieb, čo súvisí aj s kontroverznou Muskovou iniciatívou „oddelenia pre vládnu efektívnosť“. Akcie spoločnosti klesli od začiatku roka o viac ako 42 percent.

(reuters, lup)

  |  

Netanjahu vo Washingtone: Izrael zníži clá a zjednoduší obchod s USA

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu počas návštevy vo Washingtone oznámil, že Izrael plánuje znížiť clá a zjednodušiť obchodné vzťahy s USA, pričom cieľom je aj zníženie obchodného deficitu.

Stal sa prvým zahraničným lídrom, ktorého prijali v Bielom dome po ohlásení nových amerických ciel, ktoré od stredy zasiahnu aj izraelský export 17-percentným clom.

Počas stretnutia s Donaldom Trumpom diskutovali o colnej politike, hrozbe zo strany Iránu a o situácii okolo izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Trump informoval, že proces ich oslobodzovania pokračuje, ale je zdĺhavý. Zopakoval tiež svoj plán na transformáciu Pásma Gazy pod kontrolou USA a premiestnenie jeho obyvateľov do iných arabských krajín, čo vyvolalo rozsiahlu kritiku.

Netanjahu do USA pricestoval z Maďarska, kde ho napriek zatykaču Medzinárodného trestného súdu nezatkli. Budapešť zároveň zvažuje svoje vystúpenie z tejto inštitúcie.

(tasr, lup)

  |  

V parlamente sa rieši odškodnenie za štátnu karanténu a pokuty počas COVID-19

Parlament sa v úvode deviateho rokovacieho dňa venuje vládnemu návrhu zákona, ktorý má napraviť krivdy spôsobené počas pandémie. Odškodnenie by sa mohlo týkať ľudí, ktorí dostali pokutu za porušenie protipandemických opatrení alebo si museli hradiť stravu v štátnej karanténe.

Poslanci majú v utorok na programe aj vládnu novelu zákona o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu. Rokovací deň zakončia hlasovaním o prerokovaných návrhoch.

(tasr, red)

  |  

Rusko udelilo Telegramu pokutu za šírenie extrémistického obsahu

Moskovský súd udelil platforme Telegram pokutu sedem miliónov rubľov (74 106 eur) za neodstránenie obsahu vyzývajúceho na teroristické útoky na železniciach a na účasť na protivládnych protestoch. Podľa agentúry TASS Telegram neodstránil kanály a informácie obsahujúce výzvy na extrémistickú činnosť, vrátane snáh o zvrhnutie ruskej vlády a podpory ukrajinských síl.

Telegram, ktorý založil Rus Pavel Durov a sídli v Dubaji, sa k rozsudku bezprostredne nevyjadril. Platforma má takmer miliardu používateľov a je obľúbená najmä v postsovietskych krajinách vrátane Ruska a Ukrajiny.

Durov bol v auguste 2024 zadržaný vo Francúzsku pre podozrenie zo šírenia extrémistického obsahu na Telegrame. Po zaplatení kaucie bol prepustený, avšak s obmedzeniami. V marci mu bolo povolené dočasne opustiť krajinu, pričom sa následne vrátil do Dubaja.

(tasr, lup)

  |  

Viceadmirálku Chatfieldovú údajne odvolali z vedenia NATO

Viceadmirálku Shoshanu Chatfieldovú údajne odvolali z jej pozície vo vedení NATO. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na tri nezávislé zdroje, podľa ktorých už boli spojenci v NATO informovaní.

Pentagon správu zatiaľ oficiálne nepotvrdil. Dôvod jej odvolania nie je známy, no špekuluje sa, že by mohlo súvisieť s odporom administratívy Donalda Trumpa voči iniciatívam v oblasti diverzity, rovnosti a inklúzie.

Chatfieldová bola prvou ženou na čele Naval War College a mala bohaté skúsenosti s Alianciou vrátane pôsobenia v Bruseli a na veliteľstve NATO v Monse. Jej verejné postoje k podpore rozmanitosti vyvolali kritiku konzervatívnych kruhov.

Odvolanie je súčasťou širších zmien vo vojenskom vedení – Trump v posledných mesiacoch náhle prepustil viacerých vysokopostavených predstaviteľov, vrátane šéfov námorných a kybernetických operácií. Situácia prichádza v čase, keď sa zvažuje zmena postavenia USA v rámci NATO.

(tasr, lup)

  |  

V Pásme Gazy je vysídlených už 400-tisíc ľudí

Takmer 400-tisíc obyvateľov Pásma Gazy bolo vysídlených za necelé tri týždne po tom, ako Izrael 18. marca obnovil vojenské operácie.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric uviedol, že tieto útoky vedú k vysokým civilným stratám a opakovanému vysídľovaniu obyvateľstva, ktoré prežíva v extrémne stiesnených podmienkach bez prístupu k základným potrebám. Po zablokovaní vstupu humanitárnych konvojov zo strany Izraela 2. marca neprenikla do oblasti žiadna nová pomoc.

Šesť agentúr OSN preto vyzvalo na okamžité obnovenie prímeria a apelovalo na svetových lídrov, aby zabezpečili dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva. Izrael tvrdí, že humanitárne právo neporušuje a obviňuje Hamas z využívania civilného obyvateľstva ako štítu.

Od vypuknutia konfliktu 7. októbra 2023 bolo podľa palestínskych úradov zabitých viac ako 50-tisíc Palestínčanov, pričom konflikt vypukol po útoku Hamasu, pri ktorom zahynulo 1 200 Izraelčanov a 251 bolo unesených.

(tasr, lup)