Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Libanonský prezident chce dialóg s Hizballáhom o jeho vojenskom arzenáli

Predstaviteľ Hizballáhu pre agentúru Reuters potvrdil, že hnutie je ochotné vstúpiť do rokovaní s libanonským prezidentom Džúzífom Awnom o svojom arzenáli, ak sa Izrael úplne stiahne z južného Libanonu a zastaví útoky.

Awn, ktorý nastúpil do funkcie v januári, deklaroval zámer zabezpečiť štátnu kontrolu nad všetkými zbraňami a uprednostňuje dialóg pred silovým riešením.

Debaty o odzbrojení Hizballáhu sa zintenzívnili po vojne s Izraelom v novembri, ktorá skupinu značne oslabila – Izrael eliminoval takmer celé jej vedenie, vrátane lídra Hasana Nasralláha. Hnutie stratilo aj strategickú podporu Sýrie, cez ktorú prijímalo zbrane z Iránu.

Hizballáh údajne zvažuje odovzdanie časti výzbroje, napríklad dronov a protitankových rakiet, armáde. Podľa libanonských politikov by proces odzbrojenia nemal trvať dlhšie ako šesť mesiacov, pričom sa odvolávajú na precedens z obdobia po občianskej vojne v roku 1990.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Tisíce študentov v Turecku protestujú proti zadržaniu Ekrema Imamoglua

V tureckých mestách Istanbul a Ankara sa v utorok zišli tisíce študentov, aby protestovali proti uväzneniu bývalého starostu Istanbulu Ekrema Imamoglua. Ten bol zadržaný 19. marca pre podozrenia z korupcie a údajné väzby na teroristickú skupinu.

Demonštrácie na jeho podporu sprevádzala prítomnosť polície a súčasná vláda čelí kritike za represívny prístup k protestujúcim . Doteraz bolo zadržaných takmer 2-tisíc osôb, vrátane viacerých novinárov, a výrazne obmedzené bolo aj mediálne pokrývanie.

Masívne protesty utlmilo dočasné zatvorenie univerzít a skončenie ramadánu.

Imamoglu, ktorý je považovaný za hlavného rivala prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, všetky obvinenia odmieta ako účelové a politicky motivované. Jeho domovská Republikánska ľudová strana (CHP) označila zásah za snahu o elimináciu kľúčového opozičného lídra a vyzvala na konanie predčasných prezidentských volieb už v novembri.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Izrael tvrdí, že pomoc do Gazy prúdi, OSN hovorí o jej blokovaní

Izrael v utorok ostro reagoval na vyjadrenia generálneho tajomníka OSN Antonia Guterresa, ktorý ho obvinil zo zablokovania humanitárnej pomoci smerujúcej do Pásma Gazy. Podľa hovorcu izraelského ministerstva zahraničných vecí Orena Marmorsteina však tvrdenia OSN nezodpovedajú realite – za posledných 42 dní vraj do oblasti dorazilo viac než 25-tisíc humanitárnych nákladných vozidiel.

Guterres zároveň kritizoval Izrael za neplnenie záväzkov voči civilnému obyvateľstvu a odmietol jeho návrh na nové mechanizmy kontroly pomoci. Podľa dostupných správ však od 2.marca nedostali približne dva milióny Palestínčanov v Gaze žiadnu pomoc.

Izrael podmieňuje obnovenie dodávok prepustením izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

Incident opäť zvýšil napätie medzi Tel Avivom a medzinárodným spoločenstvom, ktoré apeluje na okamžité zlepšenie prístupu k humanitárnej pomoci.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trump vyšle vyslanca na rokovania o jadrovom programe Iránu v Ománe

Spojené štáty v utorok oznámili, že osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff sa zúčastní na sobotňajších rozhovoroch o iránskom jadrovom programe, ktoré sa uskutočnia v Ománe.

Hoci prezident Donald Trump označil rokovania za priame, Irán ich chápe ako nepriame. Iránsky diplomat Abbás Arákčí zdôraznil, že priame rozhovory s USA sú bezpredmetné vzhľadom na hrozby použitím sily a nejednotné vyhlásenia amerických predstaviteľov.

Teherán deklaruje, že cieľom týchto rozhovorov je predovšetkým zrušenie sankcií, pričom ak Washington preukáže dobrú vôľu, dohoda je podľa Arákčího možná.

Trump, ktorý v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015, sa Teheránu opakovane vyhrážal prísnejšími opatreniami vrátane vojenskej sily. Minulý mesiac poslal iránskemu vedeniu list, v ktorom žiadal rozhodnutie o budúcnosti rokovaní.

Diplomatické vzťahy medzi oboma krajinami sú prerušené od islamskej revolúcie v roku 1979 a komunikácia prebieha cez Švajčiarsko.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Sudca nariadil Bielemu domu obnoviť prístup agentúre AP na prezidentské podujatia

Federálny sudca Trevor N. McFadden nariadil Bielemu domu, aby spravodajskej agentúre Associated Press (AP) opätovne umožnil plný prístup na prezidentské podujatia. Zdôvodnil to tým, že vláda nesmie obmedzovať prácu médií na základe ich redakčných rozhodnutí, čo by bolo v rozpore s prvým dodatkom americkej ústavy.

AP bola vylúčená z účasti na vybraných podujatiach, vrátane vstupu do Oválnej pracovne a na palubu lietadla Air Force One, po tom, ako vo svojich správach odmietla používať označenie „Americký záliv“ namiesto „Mexický záliv“, ako to požadoval prezident Donald Trump.

Sudcu uviedol, že ak štát otvorí dvere niektorým novinárom, nemôže ich iným zatvárať len pre ich názory. Agentúra napadla rozhodnutie Bieleho domu na súde pre podozrenie z porušenia slobody prejavu.

Rozsudok zatiaľ ešte neplatí, Biely dom má sedem dní na odpoveď.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Tatranský národný park vyzýva návštevníkov z oblastí so slintačkou, aby zvážili vstup

Tatranský národný park vyzval návštevníkov z oblastí zasiahnutých vírusom slintačky a krívačky, aby zvážili svoju návštevu počas šírenia nákazy. Upozorňuje, že slintačka a krívačka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie postihujúce domáce aj divo žijúce zvieratá, a ľudia môžu byť jeho neúmyselnými prenášačmi.

Park pripomína, že prenos vírusu medzi regiónmi je možný najmä pri nedodržiavaní hygienických opatrení. Ohrozený je aj kamzík vrchovský tatranský – endemický druh, ktorý žije výlučne v Tatrách. Pre jeho ochranu je dôležité rešpektovať prirodzené prostredie a prijať opatrenia proti šíreniu vírusu.

Osobitne apeluje aj na návštevníkov prichádzajúcich so psami, keďže aj domáci miláčik môže šíriť vírus do prírody. Tatranský národný park preto žiada všetkých, najmä z postihnutých oblastí, aby sa správali zodpovedne a prispeli k ochrane tatranskej fauny.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.