Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský generál sa napriek obvineniam z krádeže vracia naspäť na front

Generálmajor Ivan Popov, bývalý veliteľ ruskej 58. zmiešanej armády a obvinený z rozsiahlej sprenevery, bol na základe dohody s ministerstvom obrany prepustený z väzby, aby sa mohol zapojiť do bojov na Ukrajine.

Ako informoval proruský denník Kommersant, Popov má viesť jednotku Storm-Z, ktorá sa skladá najmä z odsúdených a je známa extrémne vysokými stratami, uvádza Kyiv Independent.

V máji 2024 bol Popov zadržaný pre podozrenie z účasti na krádeži 1 700 ton kovu určeného na výstavbu obranných štruktúr v okupovanej časti Záporožskej oblasti. Z velenia bol odvolaný už v roku 2023 po tom, čo údajne obišiel generála Gerasimova a kritiku bojových podmienok adresoval priamo Kremľu.

V marci 2025 sa otvoreným listom obrátil na prezidenta Putina s prosbou o návrat do služby a zdôraznil svoju vernosť. Po žiadosti jeho obhajoby a ministerstva obrany vojenský súd prerušil konanie a umožnil jeho nasadenie na front.

(lipa)

Minúta  |  

Investori zo Silicon Valley zvažujú vytvorenie mesta slobody v Grónsku

V čase, keď Trumpova administratíva zintenzívňuje snahy o získanie Grónska od Dánska, technologickí investori zo Silicon Valley propagujú myšlienku vytvorenia mesta slobody – libertariánskej utópie s minimálnou reguláciou.

Diskusie, hoci v počiatočnej fáze, podporuje Ken Howery, Trumpov nominant na veľvyslanca v Dánsku a blízky spolupracovník Petra Thiela, zástancu nízkej regulácie. Vízia zahŕňa centrum pre AI, autonómne technológie či vesmírne štarty.

Projekt čelí kritike Grónčanov, ktorí sú podľa prieskumov proti začleneniu do USA.

Grónsko, bohaté na suroviny, má strategickú polohu pre americkú armádu. Investori ako Thiel, Andreessen a Lonsdale cez firmy ako Pronomos Capital či Praxis už pracujú na podobných mestách vo svete.

Praxis považuje drsné prostredie Grónska za ideálne pre testovanie kolonizácie Marsu. Napriek popretiam zapojenia zo strany niektorých miliardárov diskusie pokračujú, aj keď bez oficiálneho stanoviska USA či Dánska.

(reuters, lup)

Minúta  |  

EÚ pozastavila odvetné clá voči USA na 90 dní, reaguje na krok Ameriky

Európska únia vo štvrtok rozhodla o pozastavení odvetných ciel na dovoz z USA na obdobie 90 dní. Opatrenie oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ako reakciu na rovnaký krok Spojených štátov, ktoré taktiež na tri mesiace zastavili uplatňovanie recipročných ciel.

K rozhodnutiu predchádzalo prijatie prvých európskych odvetných opatrení len deň predtým, v stredu 9. apríla.

Týkali sa ciel na dovoz ocele a hliníka z EÚ, ktoré Spojené štáty zaviedli ešte v marci na základe rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa.

Dočasné zmiernenie obchodného napätia medzi EÚ a USA má vytvoriť priestor na ďalšie rokovania a potenciálne dlhodobejšie riešenie sporov v oblasti obchodnej politiky.

(tasr)

Minúta  |  

Macron naznačil uznanie Palestíny, Izrael to označil za odmenu Hamasu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko zvažuje uznanie palestínskeho štátu. Tento krok by mohol prísť už v júni na medzinárodnej konferencii, ktorú Paríž spoluhosťuje so Saudskou Arábiou a ktorá má podporiť riešenie formou dvoch štátov. Inormáciu priniesol portál Politico.

Macron zdôraznil, že rozhodnutie nebude politickým gestom, ale výrazom spravodlivosti. Vyjadrenia prichádzajú po obnovení izraelských útokov na pásmo Gazy, keď po dvojmesačnom prímerí stroskotali rokovania s Hamasom.

Izrael zároveň zastavil humanitárnu pomoc pre civilistov v oblasti. Od októbra 2023 zahynulo v dôsledku konfliktu podľa palestínskych zdrojov viac než 50-tisíc ľudí.

Macron svoje stanovisko oznámil na konci cesty po Egypte, kde navštívil nemocnicu pre zranených Palestínčanov.

Izrael označil plánované uznanie za „odmenu pre terorizmus“ a kritiku vyjadrila aj francúzska židovská organizácia Crif, ktorá krok označila za politické víťazstvo Hamasu v čase, keď sú desiatky Izraelčanov stále zadržiavané v Gaze.

(red)

Minúta  |  

Zacharová: Pripravujeme štátnu agentúru pre neziskovky

Na Slovensku by mohla vzniknúť štátna agentúra na podporu a pomoc neziskovému sektoru. Na jej zriadení spolupracuje s Ministerstvom vnútra SR a Úradom vlády SR aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Počas tlačovej konferencie o tom spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR Michalom Kaliňákom (Hlas) informovala splnomocnenkyňa pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová. „Pripravujeme návrh na jej štruktúru, na jej kompetencie, finančné nástroje, na krátkodobé a dlhodobé granty,“ uviedla Zacharová.

Ako splnomocnenkyňa dodala, úrad má v pláne v tomto roku spolupracovať aj so samosprávami. Jeho úlohou je podľa nej prepojenie rôznych sektorov - štátneho, neziskového či práve samospráv.

Kaliňák vyhlásil, že v máji by mal byť predstavený projekt Samosprávnej akadémie. Malo by ísť o vzdelávanie miestnych starostov, primátorov či samosprávnych poslancov, ale aj úradníkov a zamestnancov.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Vedci spochybňujú oživenie pravlka, hovoria o genetickom hybride

Americká biotechnologická firma Colossal Biosciences tvrdí, že sa jej podarilo oživiť vyhynutého pravlka obrovského (Aenocyon dirus) pomocou genetických úprav. Množstvo vedcov však tieto tvrdenia spochybňuje.

Tri mláďatá – dvaja samci Romulus a Remus a samička Khaleesi – sa narodili vďaka domácim fenkám ako náhradným matkám, no podľa odborníkov ide o geneticky modifikované vlky.

Vedci použili DNA zo starých fosílií a čiastočne rekonštruovali genóm pravlka, ktorý následne porovnali s genómami žijúcich psovitých šeliem. Aj keď vybrali vlka dravého ako darcu vajíčok, genetická príbuznosť medzi druhmi je sporná – pravlky sa podľa evolučného vývoja oddelili už pred šiestimi miliónmi rokov.

Odborníci kritizujú aj jazyk firmy, ktorý označujú za zavádzajúci, pričom vzniknuté zvieratá považujú skôr za hybridy. Napriek tomu uznávajú technologický pokrok s potenciálom využiť ho pri ochrane ohrozených druhov.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.