Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump posilňuje vplyv USA. Pri Panamskom prieplave môže rozmiestniť vojakov

Spojené štáty americké budú môcť rozmiestniť svojich vojakov v rôznych zariadeniach pozdĺž Panamského prieplavu na základe novej dohody, ktorú podpísali bezpečnostní predstavitelia oboch krajín.

Dokument umožňuje prítomnosť amerického vojenského personálu v panamských objektoch na účely výcviku a ďalších aktivít, pričom neumožňuje výstavbu nových amerických základní.

Tento krok je považovaný za významný ústupok prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý sa po návrate do Bieleho domu snaží obnoviť vplyv USA v regióne, kde podľa neho Čína získala priveľkú kontrolu. Trump kritizoval Panamu za údajné zvýhodňovanie Číny a účtovanie vysokých poplatkov americkým lodiam, čo panamská vláda dôrazne odmieta.

Prieplav, ktorý USA vybudovali a spravovali do roku 1999, je dnes prevádzkovaný nezávislou panamskou spoločnosťou.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Sudkyňa zablokovala zrušenie ochrany pre 450-tisíc migrantov v USA

Federálna sudkyňa Indira Talwaniová vo štvrtok zablokovala rozhodnutie administratívy prezidenta Donalda Trumpa o zrušení dočasnej právnej ochrany (TPS) pre približne 450-tisíc migrantov z Kuby, Haiti, Nikaraguy a Venezuely.

Táto ochrana, zavedená za bývalého prezidenta Joea Bidena, umožňuje cudzincom legálny pobyt v USA počas dvoch rokov, ak ich krajinu postihli prírodné katastrofy alebo občianske nepokoje.

Talwaniová svoje rozhodnutie odôvodnila nesprávnym výkladom zákona zo strany súčasnej administratívy. Zrušenie by podľa nej nemalo platiť pre osoby, ktoré už legálne získali povolenie na pobyt a dodržiavajú zákony.

Nariadenie o zrušení TPS malo nadobudnúť účinnosť 24. apríla. Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť a ministerstvo spravodlivosti sa k prípadu zatiaľ nevyjadrili.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Veľvyslankyňa USA v Kyjeve, ktorá presadzovala vojenskú pomoc Ukrajine, končí

Veľvyslankyňa Spojených štátov v ukrajinskom Kyjeve a niekdajšia veľvyslankyňa USA na Slovensku Bridget Brinková po takmer troch rokoch odstúpi z funkcie. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio už Brinkovej prvú rezignáciu pri výmene prezidentských administratív v januári tohto roka odmietol prijať.

Americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok uviedlo, že Brinková v blízkej budúcnosti z vlastnej vôle odíde zo svojho postu. Veľvyslankyňa do funkcie nastúpila počas vlády prezidenta Joea Bidena a bola silným zástancom vojenskej pomoci Ukrajine. V rokoch 2019 – 2022 pôsobila ako veľvyslankyňa Spojených štátov v SR.

„Veľvyslankyňa Brinková končí. V Kyjeve bola tri roky – dlhý čas vo vojnovej zóne. Vojna sa tiahne už príliš dlho. Skutočný problém je, či sú Rusi a Ukrajinci pripravení spraviť to, čo je potrebné pre ukončenie vojny,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí. Presný dôvod Brinkovej odchodu nie je známy, na otázky médií zatiaľ nereaguje.

Brinkovú nedávno kritizoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pre nedostatočnú reakciu na útok v meste Krivý Roh, pri ktorom zahynulo 20 ľudí vrátane deviatich detí. „Taká silná krajina, takí silní ľudia a taká slabá reakcia,“ uviedol Zelenskyj, ktorý odpoveď nazval „prekvapivým sklamaním“. Podľa Reuters nič nenasvedčuje tomu, že by toto bolo dôvodom Brinkovej odchodu.

(tasr)

Minúta  |  

USA v sobotu začnú priame rokovania s Iránom o jadrovom programe

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio oznámil, že Spojené štáty budú v sobotu viesť priame rokovania s Iránom o jeho jadrovom programe.

Stretnutie sa má uskutočniť v Ománe a zúčastní sa na ňom americký špeciálny vyslanec Steve Witkoff a vysokopostavený predstaviteľ iránskeho režimu. Cieľom rokovaní je dosiahnuť pokrok v diplomatickom riešení napätia okolo iránskeho jadrového programu.

Rubio počas zasadnutia vlády, ktorému predsedal prezident Donald Trump, vyhlásil, že USA zostávajú dôrazne proti tomu, aby Irán vlastnil jadrové zbrane, čo je aj hlavný dôvod pripravovaného dialógu. Dodal, že Washington dúfa v mierové riešenie situácie.

Ide o významný diplomatický krok, keďže takéto priame rokovania medzi USA a Iránom sú zriedkavé a často naznačujú posun v politickej línii alebo ochotu k zmiereniu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Merkelová vítala migrantov, teraz je za sprísnenie azylovej politiky v Nemecku

Angela Merkelová, bývalá kancelárka Nemecka, v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Deutschlandfunk podporila tvrdšiu migračnú politiku novej vlády CDU/CSU a SPD pod vedením Friedricha Merza.

Hoci sa "preslávila" otvorením hraníc pre viac ako milión utečencov v roku 2015, teraz tvrdí, že aj ona vždy presadzovala boj proti nelegálnej migrácii či trestanie prevádzačov.

Rozdiely medzi jej a súčasnou politikou vníma skôr v rétorike než v obsahu. Súhlasí aj s odmietaním vstupu žiadateľov o azyl na hraniciach, ak sa to deje po dohode so susednými štátmi. Za ideálne považuje riešenie migračného problému na vonkajších hraniciach EÚ.

(mja)

Minúta  |  

Slovensko údajne zablokovalo sankcie EÚ voči neveste Lukašenka

Investigatívny web BuroMedia tvrdí, že Slovensko pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer) zablokovalo zaradenie Hanny Lukašenkovej, nevesty bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, na sankčný zoznam Európskej únie.

Tento návrh údajne vzniesla Litva, pričom Lukašenková zostáva jediným členom prezidentovej blízkej rodiny bez európskych sankcií. Zvyšní členovia rodiny, vrátane samotného prezidenta, jeho synov Viktora a Dmitrija, a ďalšej nevesty Lilii, sa už na sankčnom zozname nachádzajú.

Hanna Lukašenková má pôsobiť ako hlavná producentka vo firme so štátnymi zákazkami a údajne viedla tajnú volebnú kampaň na podporu tohto diktátora. Hoci EÚ prijala v auguste balík sankcií proti bieloruskému režimu, meno Lukašenkovej sa v konečnom zozname neobjavilo.

Ministerstvá zahraničných vecí Litvy a Slovenska tieto informácie nepotvrdili ani nevyvrátili. Slovenské ministerstvo vysvetlilo, že každý návrh na zaradenie na sankčný zoznam EÚ sa podrobne skúma z hľadiska záujmov Slovenskej republiky a EÚ a ich dopadu, ako aj z hľadiska právneho odôvodnenia a udržateľnosti sankcií.

"Diskusia o návrhoch sankcií EÚ prebieha v neverejnom režime a posudzujú sa politické a právne aspekty návrhov sankcií. Ak sa tieto vyhodnotia ako nedostatočné z hľadiska ich obhájiteľnosti pred súdmi EÚ, takýto návrh sankcií sa odloží," uviedol náš rezort.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.