Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko zakazuje mobily v školách počas celého vyučovania

Francúzsko od septembra sprísni pravidlá týkajúce sa mobilných telefónov na školách pre deti vo veku 11 až 15 rokov. Počas celého vyučovacieho dňa budú žiaci povinní odložiť svoje telefóny do bezpečnostných sejfov a vyzdvihnú si ich až pri odchode.

Ako informuje portál Echo24, tento krok nadväzuje na úspešnú polročnú testovaciu fázu na 200 školách. Ministerka školstva Élisabeth Borneová uviedla, že ide o opatrenie na podporu blaha detí a ich školského úspechu. Hoci je zákaz telefónov na školách vo Francúzsku platný už od roku 2018, jeho dodržiavanie bolo slabé.

Nový režim priniesol zlepšenie atmosféry, zvýšenie sociálnej interakcie, pohybu a sústredenia.

Portál tvrdí, že vláda plánuje obmedziť prístup k telefónom aj najmladším deťom. Výskum zároveň ukazuje, že francúzske deti trávia pred obrazovkami v priemere päť hodín denne, no s knihami len tri hodiny týždenne.

V regiónoch ako Česko a Slovensko podobný zákaz podporuje len pätina učiteľov.

(echo24, lup)

Minúta  |  

Rusko pridalo na zoznam zahraničných agentov exministra zahraničia

Ruské ministerstvo spravodlivosti označilo v piatok Andreja Kozyreva, bývalého ministra zahraničných vecí a kritika Kremľa, za "zahraničného agenta". Kozyrev pôsobil ako šéf diplomacie Ruska po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 za prezidenta Borisa Jeľcina a zasadzoval sa za užšie vzťahy so Západom.

Po presťahovaní sa do Spojených štátov v roku 2010 sa stal otvoreným kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskej invázie na Ukrajinu. Krátko po začiatku vojny v roku 2022 vyzval svojich bývalých kolegov, aby na protest odstúpili.

Moskva ho obvinila zo šírenia "nepravdivých informácií" o ruskej vláde a armáde a z "nesúhlasu so špeciálnou vojenskou operáciou" na Ukrajine. Kozyrev v reakcii označil krok ministerstva za "hlúposť režimu".

"Som rád, že sa môžem pridať k tým ušľachtilým ľuďom, ktorí boli rovnako označení za zahraničných agentov," dodal.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpov vyslanec Witkoff rokuje s Putinom. Riešia aj stretnutie s americkým prezidentom

Špeciálny vyslanec USA Steve Witkoff, pôvodne určený pre región Stredného východu, už po tretí raz pricestoval do Moskvy, aby sa stretol s hlavou štátu a ďalšími vrcholnými predstaviteľmi pracujúcimi na americko-ruských dohodách.

Portál Axios predtým informoval o tom, že sa uvidí s prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve, jeho program sa však mierne rozšíril.

Agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa oznámila, že vyslanec a dlhoročný golfový partner prezidenta USA Donalda Trumpa sa v Petrohrade stretol s riaditeľom ruského štátneho fondu priamych investícií a faktickým lídrom ruskej strany vyjednávačov Kirillom Dmitrievom.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre agentúru Interfax povedal, že bude informovať o každom rokovaní medzi Putinom a Witkoffom, „ak si na to hlava štátu nájde čas“. Putin je však podľa neho tiež v Petrohrade, kde sa zúčastňuje na „mimoriadne dôležitom“ stretnutí o modernizácii námorníctva.

Vo štvrtok sa pritom nezúčastnil na americko-ruských rokovaniach v Istanbule, aj bez toho však má nabitý program, keďže v sobotu cestuje do Ománu na rokovania s predstaviteľmi Iránu o jadrovej dohode. Teherán na avizované rokovania reagoval, že dá Spojeným štátom „skutočnú šancu“.

Trojica ruských agentúr – TASS, RIA Novosti i Interfax – potvrdila Witkoffov program s Putinom. Majú diskutovať o vývoji rusko-ukrajinskej vojny, ale i plánovanom stretnutí prezidentov. Trump s Putinom sa údajne mali stretnúť ešte vo februári.

Peskov upozornil, že Witkoffova návšteva nemá byť „rozhodujúca“ a nikto by „nemal očakávať zásadný prelom“.

Interfax neskôr potvrdil, že prezident Witkoffa prijal. Tiež s odvolaním sa na Peskova po stretnutí zverejnil, že telefonát medzi Trumpom a Putinom je "teoreticky možný".

O čom má vyslanec vyjednávať

Koncom marca vyhlásil americký prezident, že je „nahnevaný“ na to, že Putin stále kladie podmienky v otázke ukrajinského prímeria. Rokovania v posledných týždňoch „nedosiahli veľký pokrok“, napísal Axios.

Ak sa do konca mesiaca nedosiahne v rusko-ukrajinskej vojne prímerie, Trump by mohol pristúpiť k ďalším sankciám voči Rusku, a to buď z vlastnej výkonnej moci alebo zo strany Kongresu, ktorý by schválil nové sankcie, vysvetlil pre portál anonymný predstaviteľ Bieleho domu.

Dmitriev bol tiež v pondelok na rokovaní vo Washingtone DC, kde diskutovali o možnom uvoľnení prístupu amerických firiem na ruský trh. Ak by sa však Trumpove vyhrážky naplnili, krajiny obchodujúce s Ruskom by sa stali terčom sekundárnych ciel a ďalších sankcií.

„Už čoskoro, v priebehu niekoľkých týždňov, nie mesiacov, budeme vedieť, či to Rusko myslí s mierom vážne alebo nie. Dúfam, že áno,“ povedal minulý týždeň americký minister zahraničia Marco Rubio na okraj samitu NATO v Bruseli.

Ide tiež o tretiu Witkoffovu návštevu Ruska, keď fakticky nahradil osobitného vyslanca pre Rusko a Ukrajinu, generála vo výslužbe Keitha Kellogga. V polovici marca vyjadril Kremeľ pochybnosti o jeho nestrannosti a pre západné médiá anonymne tvrdil, že je „príliš naklonený Ukrajine“.

Putin prijal Trumpovho vyslanca Witkoffa. Podľa Peskova je dôvod na mierny optimizmus

Mohlo by Vás zaujímať Putin prijal Trumpovho vyslanca Witkoffa. Podľa Peskova je dôvod na mierny optimizmus

Vo februári sa vyslanec vrátil z Ruska s prepusteným väzňom Marcom Fogelom, ktorého odsúdili v roku 2021 za prechovávanie marihuany. Išlo o prvú návštevu Moskvy po Trumpovej inaugurácii a obe strany ju považovali za výnimočný úspech.

Tempo vyjednávaní sa síce spomalilo, kontakty však zatiaľ neprerušili, čo dáva nádej na skoré zastavenie paľby na oboch stranách frontu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Slintačka sa už prejavila aj na pultoch, cena bravčového stúpa

Cena bravčového mäsa na Slovensku za posledné dva týždne vzrástla o viac ako 13 percent. Uviedla to spoločnosť Tauris s tým, že ďalší rast cien očakáva už v najbližších dňoch.

Za zdražovaním stoja podľa výrobcu slintačka a krívačka a obchodná vojna medzi USA a Čínou, ktorá obmedzuje dovozy a zvyšuje dopyt po európskej bravčovine.

Spomínaná spoločnosť prijala preventívne opatrenia na ochranu svojej výroby, vrátane sprísnených pravidiel pre vstupy osôb a vozidiel a prísnejších hygienických štandardov. Výroba a tržby zatiaľ zostávajú stabilné, pričom firma deklaruje dostatočné zásoby surovín.

Generálny riaditeľ firmy Richard Duda uviedol, že momentálne nenakupujú slovenské mäso, ale prednostne nakupujú bravčovinu z Česka.

Podľa Dudu rast cien spôsobila aj nízka ponuka ošípaných a narastajúci dopyt po bravčovine. Cena nákupov bravčových polovíc a anatomických dielov vzrástla takmer o 0,40 eura. Tauris predpokladá, že trend zdražovania bude pokračovať nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kallasová: Rusko eskaluje vojnu, bez Číny by to nezvládlo

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová vyhlásila, že Rusko eskaluje vojnu na Ukrajine a jeho útoky na civilistov sú najkrvavejšie od začiatku invázie. „Na mier sú potrební dvaja, ale na vojnu stačí jeden. Rusko jasne ukazuje, že chce pokračovať vo vojne,“ uviedla pre BBC.

Zdôraznila, že Čína je hlavným podporovateľom ruskej vojny – až 80 percent tovaru s dvojakým použitím, ktorý ruská armáda využíva, pochádza z Číny. Bez čínskej podpory by Rusko podľa nej nebolo schopné viesť vojnu v súčasnom rozsahu. Zmienila aj prítomnosť severokórejských jednotiek na Ukrajine a dodávky vojenského materiálu z KĽDR do Ruska.

Kallasová spresnila, že členské štáty EÚ prisľúbili Ukrajine tento rok už viac ako 23 miliárd eur na vojenskú pomoc.

V piatok sa zároveň spojenci Ukrajiny dohodli na ďalšej pomoci za 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Takáč: V registri pribudlo 1 600 čiernych chovov, opozícia chce dlhšiu lehotu

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) oznámil, že za posledné dni sa na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR zaregistrovalo približne 1600 doteraz nelegálnych chovov.

Registrácia mala byť vykonaná do 9. apríla, čo vyplývalo z výzvy štátu adresovanej malým chovateľom. Opozičný poslanec Rastislav Krátky (hnutie Slovensko) však upozorňuje, že veľa ľudí nestihlo zareagovať a vyzýva na predĺženie lehoty do 16. mája, pričom žiada možnosť dodatočnej registrácie bez pokút.

Podľa Krátkeho sa chovatelia začali obávať postihu, keďže štát podľa neho otočil svoju komunikáciu a namiesto motivácie ich od registrácie odrádza vyhrážkami a hrozbou vysokých pokút.

Fyzickým osobám hrozí za nenahlásený chov pokuta od 100 do 400 eur, právnickým osobám až do 3500 eur.

Zvýšený počet registrácií nastal po tom, čo štát varoval, že v prípade výskytu slintačky a krívačky budú nelegálne chovy bez náhrady likvidované.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.