Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Až 260-tisíc ukrajinských utečencov by mohlo zostať natrvalo v Česku

V Česku by mohlo natrvalo zostať až 260-tisíc ukrajinských utečencov, čo by v roku 2035 znamenalo celkový počet 1,36 milióna cudzincov v krajine. Vyplýva to z aktualizovanej štúdie Boston Consulting Group a Aspen Institute. Informáciou priniesol portál Echo24.cz.

Na konci marca 2025 evidovalo české ministerstvo vnútra vyše 1,07 milióna cudzincov. Príchod Ukrajincov mal pozitívny vplyv na pracovný trh – zmiernil nedostatok pracovnej sily v sektoroch ako stavebníctvo, priemysel a služby. Migranti zároveň vytvárajú novú spotrebiteľskú dopytovú štruktúru. Výzvou však zostáva jazyková bariéra, uznávanie kvalifikácie a tlak na sociálny a zdravotný systém.

Podľa prieskumu CVVM narastá počet utečencov, ktorí plánujú zostať v zahraničí – kým koncom roka 2022 chcelo v cudzine zostať 43 percent opýtaných, koncom roka 2024 to bolo už 75 percent. V Česku momentálne žije aj vyše 200-tisíc ďalších Ukrajincov s rôznymi typmi pobytov.

(red)

Minúta  |  

Slovensko by sa mohlo zapojiť do európskej linky pomoci obetiam 116 006

Ministerstvo vnútra SR pripravuje novelu zákona o prevencii kriminality, ktorá by mohla umožniť zapojenie Slovenska do jednotnej európskej linky pomoci obetiam trestných činov s číslom 116 006.

Vyplýva to z predbežnej informácie rezortu, podľa ktorého si zmeny vyžiadala aplikačná prax.

Cieľom novely je reagovať na potreby prevencie kriminality a posilniť spoluprácu medzi štátnymi orgánmi. Zároveň sa plánuje úprava pravidiel ochrany osobných údajov s dôrazom na ochranu práv detí, ako aj precizovanie osvetových a preventívnych aktivít v tejto oblasti.

Ministerstvo vnútra odôvodnilo pripravovanú zmenu plnením legislatívneho plánu vlády na rok 2025. Do medzirezortného pripomienkového konania by mala novela vstúpiť v júni tohto roka. Predbežná účinnosť zákona je plánovaná na začiatok roka 2026.

(tasr, red)

Minúta  |  

Milei oznámil dohodu s MMF: koniec devízových obmedzení, peso sa uvoľní

Argentína uzavrela s Medzinárodným menovým fondom (MMF) 48-mesačnú dohodu v hodnote 20 miliárd dolárov. V rámci nej získa už budúci týždeň prvých 12 miliárd. Pred podpisom dohody krajina zrušila pevný výmenný kurz pesa a od 15. apríla ho nechá voľne kolísať v určenom pásme 1 000–1 400 pesos za dolár. Peso sa v piatok obchodovalo za 1 074.

Zároveň sa ruší väčšina tzv. „cepo“ – kapitálových obmedzení platných od roku 2019. Firmy budú môcť vyvážať zisky do zahraničia. Vláda verí, že opatrenia podporia investície a pomôžu stabilizovať menu.

Prezident Javier Milei vo verejnom prejave vyhlásil, že Argentína je „v lepšej pozícii než kedykoľvek predtým, aby odolala vonkajším otrasom“. MMF však upozornil, že riziká zostávajú vysoké – vrátane možného napätia v hospodárstve a sociálnej oblasti. Slabšie peso môže znamenať rast cien a zhoršenie životnej úrovne v krátkodobom horizonte.

(reuters, red)

Minúta  |  

Od Akcie K uplynie 75 rokov. Komunisti v noci zlikvidovali mužské kláštory

Pred 75 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, komunistický režim v bývalom Československu násilne zlikvidoval mužské kláštory. V rámci tzv. Akcie K (kláštory), známej aj ako Barbarská noc, príslušníci ŠtB a ozbrojených zložiek vtrhli do 56 rehoľných domov. Na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí, ktorých previezli do tzv. sústreďovacích kláštorov s režimom pripomínajúcim väzenie.

Zásahu predchádzal vykonštruovaný súdny proces s predstaviteľmi reholí. Neskôr, počas Akcie K2, boli zlikvidované aj zvyšné mužské kláštory. Celkovo bolo postihnutých 1180 rehoľníkov.

V auguste 1950 nasledovala aj Akcia R, ktorá sa zamerala na ženské rehole. Takmer 2000 rehoľníčok skončilo v 16 sústreďovacích kláštoroch.

Na pamiatku udalostí z roku 1950 je 13. apríl podľa zákona pamätným dňom ako Deň nespravodlivo stíhaných.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA a Irán rokujú v Ománe o jadrovom programe, Trump pohrozil útokom

Zástupcovia USA a Iránu sa v sobotu stretnú v Ománe na rokovaniach o iránskom jadrovom programe, ktorý sa podľa Západu blíži k vojenskému využitiu.

Irán vedie minister zahraničia Abbás Aragčí, Spojené štáty zastupuje emisár prezidenta Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff. Trump pred rokovaním opätovne pohrozil vojenským zásahom, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu.

Rokovania majú byť výlučne o jadre, Irán odmieta debatovať o svojom raketovom programe. Konečné slovo v Teheráne má najvyšší vodca Chameneí, ktorý Aragčímu podľa agentúry Reuters udelil plnú moc.

Rozhovory medzi delegáciami Iránu a Spojených štátov v Ománe sa zameriavajú na zmiernenie napätia na Strednom východe, výmenu väzňov i možnosť obmedzených dohôd o zmiernení sankcií. Agentúru Reuters o tom informoval anonymný ománsky účastník rokovaní.

Napätie v regióne narastá od roku 2023 v dôsledku konfliktov v Gaze, Libanone, Sýrii či húsíjskych útokov v Červenom mori. Irán varoval susedné štáty s americkými základňami, že ak by sa podieľali na útoku, budú čeliť „tvrdým dôsledkom“.

Spojené štáty tvrdia, že nedopustia, aby sa Irán dostal k jadrovej zbrani. Rokovania môžu zmierniť napätie, no riziko regionálnej eskalácie zostáva vysoké.

(reuters, red)

Minúta  |  

Trump stopne podporu školám, kde trans športovci súťažia s dievčatami

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa sa rozhodla odobrať štátu Maine všetky federálne dotácie na školstvo po tom, ako tamojší predstavitelia odmietli zákaz účasti transgender športovcov v dievčenských školských tímoch.

Ministerstvo školstva oznámilo, že začne administratívne konanie o ukončení poskytovania približne 250 miliónov dolárov ročne na základné a stredné školy. Zároveň postúpilo vyšetrovanie podľa federálneho antidiskriminačného zákona známeho ako Title IX ministerstvu spravodlivosti USA.

Tento krok prišiel krátko predtým, ako federálny súd predbežne zablokoval rozhodnutie ministerstva poľnohospodárstva zastaviť financovanie školského stravovania v štáte z rovnakého dôvodu.

Spor medzi štátom a federálnou vládou vyvrcholil po februárovom stretnutí guvernérky Janet Millsovej s prezidentom Trumpom, kde odmietla rešpektovať jeho výnos. Maine v roku 2021 prijalo zákon zakazujúci diskrimináciu na základe rodovej identity.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.