Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Umelá inteligencia prudko zvýši globálny dopyt po elektrine, varuje agentúra IEA

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) odhaduje, že globálny dopyt po elektrickej energii pre dátové centrá sa do roku 2030 viac než zdvojnásobí a dosiahne 945 terawatthodín (TWh), čo zodpovedá súčasnej spotrebe Japonska.

Hlavným faktorom tohto rastu bude rozvoj umelej inteligencie (AI), ktorá výrazne zvyšuje energetické nároky. Podľa IEA budú do konca desaťročia dátové centrá v USA spotrebúvať viac elektriny ako celé priemyselné odvetvia vyrábajúce cement, chemikálie či oceľ.

Tento trend prináša nové výzvy pre energetický sektor, najmä v rozvinutých ekonomikách, kde dopyt po elektrine v posledných rokoch stagnoval alebo klesal. Okrem AI zvyšuje nároky na energiu aj rozvoj mobilných sietí 5G, cloudových služieb a streamovacích platforiem.

Dátové centrá sa tak stávajú kľúčovými hráčmi na trhu spotreby elektrickej energie, čo si bude vyžadovať prispôsobenie energetickej infraštruktúry.

(tasr, red)

Minúta  |  

Európski ministri rokujú o fonde na spoločné nákupy zbraní v EÚ

Ministri financií Európskej únie sa stretli vo Varšave na rokovaniach o návrhu na vytvorenie spoločného obranného fondu s názvom European Defence Mechanism (EDM).

Fond by slúžil na nákup a vlastníctvo vojenskej techniky, ktorú by členské štáty využívali za poplatok. Cieľom je umožniť zvýšenie obranných výdavkov bez ďalšieho zaťaženia národných rozpočtov, čo je dôležité najmä pre vysoko zadlžené krajiny.

Návrh predstavila organizácia Bruegel a EDM by mal fungovať podľa modelu Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Okrem členských krajín EÚ by sa doň mohli zapojiť aj štáty ako Spojené kráľovstvo, Nórsko či Ukrajina.

Fond by podporoval vytvorenie spoločného trhu s obrannou technikou, čím by sa znížili náklady a zvýšila interoperabilita.

EDM by sa zameriaval na strategické komponenty ako satelitné systémy, obrannú logistiku a vývoj moderných zbraní s cieľom posilniť európsku autonómiu v oblasti bezpečnosti.

(reuters, red)

Minúta  |  

Až 260-tisíc ukrajinských utečencov by mohlo zostať natrvalo v Česku

V Česku by mohlo natrvalo zostať až 260-tisíc ukrajinských utečencov, čo by v roku 2035 znamenalo celkový počet 1,36 milióna cudzincov v krajine. Vyplýva to z aktualizovanej štúdie Boston Consulting Group a Aspen Institute. Informáciou priniesol portál Echo24.cz.

Na konci marca 2025 evidovalo české ministerstvo vnútra vyše 1,07 milióna cudzincov. Príchod Ukrajincov mal pozitívny vplyv na pracovný trh – zmiernil nedostatok pracovnej sily v sektoroch ako stavebníctvo, priemysel a služby. Migranti zároveň vytvárajú novú spotrebiteľskú dopytovú štruktúru. Výzvou však zostáva jazyková bariéra, uznávanie kvalifikácie a tlak na sociálny a zdravotný systém.

Podľa prieskumu CVVM narastá počet utečencov, ktorí plánujú zostať v zahraničí – kým koncom roka 2022 chcelo v cudzine zostať 43 percent opýtaných, koncom roka 2024 to bolo už 75 percent. V Česku momentálne žije aj vyše 200-tisíc ďalších Ukrajincov s rôznymi typmi pobytov.

(red)

Minúta  |  

Slovensko by sa mohlo zapojiť do európskej linky pomoci obetiam 116 006

Ministerstvo vnútra SR pripravuje novelu zákona o prevencii kriminality, ktorá by mohla umožniť zapojenie Slovenska do jednotnej európskej linky pomoci obetiam trestných činov s číslom 116 006.

Vyplýva to z predbežnej informácie rezortu, podľa ktorého si zmeny vyžiadala aplikačná prax.

Cieľom novely je reagovať na potreby prevencie kriminality a posilniť spoluprácu medzi štátnymi orgánmi. Zároveň sa plánuje úprava pravidiel ochrany osobných údajov s dôrazom na ochranu práv detí, ako aj precizovanie osvetových a preventívnych aktivít v tejto oblasti.

Ministerstvo vnútra odôvodnilo pripravovanú zmenu plnením legislatívneho plánu vlády na rok 2025. Do medzirezortného pripomienkového konania by mala novela vstúpiť v júni tohto roka. Predbežná účinnosť zákona je plánovaná na začiatok roka 2026.

(tasr, red)

Minúta  |  

Milei oznámil dohodu s MMF: koniec devízových obmedzení, peso sa uvoľní

Argentína uzavrela s Medzinárodným menovým fondom (MMF) 48-mesačnú dohodu v hodnote 20 miliárd dolárov. V rámci nej získa už budúci týždeň prvých 12 miliárd. Pred podpisom dohody krajina zrušila pevný výmenný kurz pesa a od 15. apríla ho nechá voľne kolísať v určenom pásme 1 000–1 400 pesos za dolár. Peso sa v piatok obchodovalo za 1 074.

Zároveň sa ruší väčšina tzv. „cepo“ – kapitálových obmedzení platných od roku 2019. Firmy budú môcť vyvážať zisky do zahraničia. Vláda verí, že opatrenia podporia investície a pomôžu stabilizovať menu.

Prezident Javier Milei vo verejnom prejave vyhlásil, že Argentína je „v lepšej pozícii než kedykoľvek predtým, aby odolala vonkajším otrasom“. MMF však upozornil, že riziká zostávajú vysoké – vrátane možného napätia v hospodárstve a sociálnej oblasti. Slabšie peso môže znamenať rast cien a zhoršenie životnej úrovne v krátkodobom horizonte.

(reuters, red)

Minúta  |  

Od Akcie K uplynie 75 rokov. Komunisti v noci zlikvidovali mužské kláštory

Pred 75 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, komunistický režim v bývalom Československu násilne zlikvidoval mužské kláštory. V rámci tzv. Akcie K (kláštory), známej aj ako Barbarská noc, príslušníci ŠtB a ozbrojených zložiek vtrhli do 56 rehoľných domov. Na Slovensku internovali 881 rehoľníkov z 11 reholí, ktorých previezli do tzv. sústreďovacích kláštorov s režimom pripomínajúcim väzenie.

Zásahu predchádzal vykonštruovaný súdny proces s predstaviteľmi reholí. Neskôr, počas Akcie K2, boli zlikvidované aj zvyšné mužské kláštory. Celkovo bolo postihnutých 1180 rehoľníkov.

V auguste 1950 nasledovala aj Akcia R, ktorá sa zamerala na ženské rehole. Takmer 2000 rehoľníčok skončilo v 16 sústreďovacích kláštoroch.

Na pamiatku udalostí z roku 1950 je 13. apríl podľa zákona pamätným dňom ako Deň nespravodlivo stíhaných.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.