Prezident SR v relácii Sobotné dialógy na STVR vyhlásil, že si nie je istý, či chce koalícia vydržať celé funkčné obdobie, alebo sa niektorá z koaličných strán pripravuje na predčasné parlamentné voľby.

Ako príklad uviedol takmer ročný spor o post predsedu parlamentu medzi SNS a stranou Hlas, ktorý sa napokon skončil vymenovaním Richarda Rašiho (Hlas).

„Dokonca aj pán premiér povzbudzoval Andreja Danka, aby sa uchádzal o post predsedu parlamentu, povzbudzoval tú krízu v koalícii namiesto toho, aby sa to snažil hneď v zárodku utlmiť. A výsledok dnes žne,“ dodal prezident.

Peter Pellegrini však trvá na tom, že predčasné voľby nie sú riešením súčasnej politickej krízy. „Bolo by to len o tom, kto získa percento navyše a kto v očiach voliča viac očierni protivníka,“ vyhlásil s dôvetkom, že ani opozícia nepredkladá riešenia, ktoré by zlepšili životnú úroveň obyvateľstva.

Nevylúčil však, že ak koaličné strany nezmenia svoj prístup, takýto scenár môže nastať. „Mám vážne obavy, že nás čakajú predčasné voľby,“ uzavrel prezident SR.

Matoviča do paláca pozývať nebude

Posilnenie hnutia Republika pod vedením Milana Uhríka, ktoré v aprílovom prieskume agentúry NMS skončilo tretie za stranami PS a Smer, považuje prezident za dôsledok frustrácie, ktorá podľa neho prevláda v spoločnosti.

Neplánuje meniť svoje rozhodnutie nepozývať do Prezidentského paláca Igora Matoviča (Hnutie Slovensko). „Neberiem veci osobne, tak sa v politike nedá fungovať. Ale moje rozhodnutie je podľa mňa nateraz správne,“ uviedol s tým, že s Matovičom bude rokovať len v prípade, že nebude osobne útočiť.

Nevylúčil však, že po ďalších voľbách by svoje rozhodnutie zmenil a na rokovania by pozval aj Matoviča a Uhríka, ak by ich strany prekročili päťpercentné parlamentné kvórum.

Kritizoval transakčnú daň, Zmeka chce ďalej na poste

Prezident tiež skritizoval transakčnú daň. Každá daň by podľa neho mala mať svoj význam a podnikatelia nechápu, prečo majú platiť len preto, že presúvajú peniaze z účtu na iný účet.

Naopak, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Daniel Zmeko má jeho dôveru, lebo pripravuje modernizáciu armády a viaceré projekty.

Prezident nesúhlasí s požiadavkou podpredsedu parlamentu Andreja Danka, ktorý vyzval ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), aby Zmeka odvolal. Dôvodom malo byť jeho pôsobenie v čase, keď Slovensko poskytlo vojenskú techniku Ukrajine.

„Nevidím dôvod na jeho výmenu,“ vyhlásil prezident a dodal, že za vojenskú pomoc Ukrajine by mala niesť zodpovednosť vláda expremiéra Eduarda Hegera (Demokrati), pretože Zmeko bol len vykonávateľom jej rozhodnutí.

Má problém podpísať niektoré zákony

Prezident skonštatoval, že má problém podpísať zákon o doživotnej rente pre generálneho prokurátora „len na základe výmyslu nejakého poslanca, že to má byť po štyroch rokoch a nie po plnom funkčnom sedemročnom období“. Zákon plánuje vrátiť do parlamentu, možno aj s pozmeňujúcim návrhom.

Vyjadril sa aj k možnej zmene vo vedení generálnej prokuratúry. Pripomenul, že mandát Maroša Žilinku končí v roku 2027 a neavizoval predčasný odchod. Domnieva sa, že generálny prokurátor by sa mal meniť po skončení funkčného obdobia. Na post podľa neho môže kandidovať každý, kto splní podmienky. Mal by ním byť niekto, kto prokuratúru detailne pozná a nemá to byť človek, ktorý je trestne stíhaný, obvinený alebo obžalovaný.

Nesúhlasí ani so zákonom o covidovej amnestii, ktorý ruší pokuty za porušovanie pandemických opatrení a zároveň zaväzuje štát odškodniť tých, ktorí pravidlá ignorovali.

„Je to veľmi nebezpečný precedens a neviem, ako sa predkladatelia tohto zákona budú môcť pozrieť do očí obetiam covidu,“ poznamenal. Dodal, že bude mať „vážny problém zákon o covidovej amnestii podpísať“.

Prezident sleduje podľa vlastných slov aj situáciu okolo novely zákona o neziskových organizáciách, o ktorej by mali poslanci NR SR rokovať na budúci týždeň. Poukázal na to, že úprava sa má ešte meniť „vážnym pozmeňujúcim návrhom“. Nechce, aby bol tretí sektor zaťažený prílišnou byrokraciou.

Nerozumie však kritike organizácií k návrhu zverejňovania darcov, ak tie nemajú čo skrývať. Mimovládky totiž tvrdia, že ak by darcov zverejňovali, tak by ich to mohlo odradiť od toho, aby im v budúcnosti poskytli svoje dary. Prezidenta mrzí, že kritici legislatívu označujú za ruský zákon. To odmietol.

Musíme sa viac spoliehať na seba

Prezident ďalej komentoval vplyv zavedených ciel zo strany Spojených štátov, ktoré sa negatívne dotknú aj Slovenska.

„Európska únia zareagovala správne, keď ponúkla naopak nulové clá na určité typy tovarov pre Spojené štáty, to je veľmi dobrá ponuka, ktorá môže slúžiť veľmi motivačne aj prezidentovi Trumpovi. Ja som prezidenta zažil práve v čase, keď prvýkrát hrozil clami na automobily a osobne som s ním rokoval o tom, že to nepostihne len Nemecko, ale aj Slovensko a iné krajiny, kde sa vyrábajú luxusné automobily pre americký trh. Vtedy sa to odvrátiť podarilo,“ priblížil s dôvetkom, že americké firmy sa budú snažiť zmierniť intenzitu ciel, ktoré narúšajú svetový obchod a nakoniec dôjde k nejakému kompromisu.

Podľa prezidenta sa po nástupe Donalda Trumpa do funkcie prezidenta USA americká zahraničná politika zmenila. Trumpa označil za nepredvídateľného. „Budeme musieť zmeniť spôsob spolupráce s USA, nebudeme sa môcť spoliehať na zotrvačnosť vzťahov, ale budeme musieť byť pripravení pohotovo reagovať,“ uviedol.

Ukončenie pôsobenia americkej armády na poľskom letisku Rešov-Jasionka pri ukrajinských a slovenských hraniciach podľa neho ukazuje, že sa Slovensko nemôže spoliehať výlučne na ochranu zo strany spojencov.

Prezident sa však skôr prikláňa k posilňovaniu európskeho piliera v rámci NATO, než k vytváraniu samostatnej európskej obrany. „Vzhľadom na vyprázdnenosť skladov a techniku, ktorá odišla na Ukrajinu, by sme teraz neboli schopní ubrániť sami Európu,“ domnieva sa.

Zároveň nepodporuje zavedenie povinnej základnej vojenskej služby, ale vyjadril podporu návrhu ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) na vytvorenie národných obranných síl, ktoré budú zahŕňať operačné, pohotovostné a branné zálohy.

Nech Fico nezabúda na Západ

Prezident sa vyjadril aj k plánovanej ceste premiéra Roberta Fica (Smer) do Moskvy na oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

„Snažím sa ju vysvetliť tak, že nejde podporiť Vladimira Putina a agresiu na Ukrajine, ale uctiť si milióny padlých,“ povedal s tým, že takáto návšteva „určite vyvolá kontroverziu“ a dôsledky bude treba naprávať.

Premiéra vyzval, aby v rámci politiky „na všetky štyri svetové strany“ nezabúdal na Západ. „Naši najväčší obchodní partneri a investori, ktorí dávajú prácu státisícom ľudí, sú práve na západnej časti sveta,“ uzavrel.

(est, tasr)