Preskočiť na obsah
  |  

SNS opäť predloží návrh na zrušenie transakčnej dane pre vybrané skupiny

Koaličná SNS predloží na májovej schôdzi Národnej rady návrh zákona, ktorým chce zrušiť transakčnú daň pre malých podnikateľov a živnostníkov s ročným obratom do 100 000 eur.

Podľa predsedu SNS Andreja Danka pôjde o samostatný návrh, keďže sa strane nepodarilo získať podporu pre pôvodný plán – predložiť pozmeňujúci návrh k zákonu o dani z príjmov už na aktuálnej schôdzi.

Cieľom návrhu je odbremeniť najmenších podnikateľov od dane, ktorú SNS považuje za kontraproduktívnu najmä v období rastúcich nákladov a zložitého podnikateľského prostredia. Väčšie spoločnosti by naďalej transakčnú daň platili.

Národniari tvrdia, že oslobodenie malých firiem a živnostníkov prispeje k spravodlivejšiemu a funkčnejšiemu daňovému systému.

Hoci SNS nenašla v koalícii podporu, deklaruje ochotu ďalej viesť vecnú diskusiu s partnermi. Zmenu zákona považuje za zodpovedný krok voči tým, ktorí tvoria hodnoty a pracovné miesta.

(tasr, red)

  |  

Firmy na Slovensku čelia nedostatku ľudí, žiadajú reformu migrácie

Slovensko čelí vážnemu nedostatku pracovnej sily, pričom na začiatku roka bolo evidovaných viac než 100-tisíc voľných pracovných miest.

Aj keď počet pracujúcich cudzincov dosiahol rekordných 118-tisíc, zamestnávatelia upozorňujú, že bez ich prítomnosti by nevedeli pokryť svoje potreby. Asociácia personálnych agentúr zdôrazňuje potrebu flexibilnejšej a predvídateľnejšej migračnej politiky.

Systém národných víz, ktorý v minulosti zjednodušil nábor pracovníkov z tretích krajín, už pre oblasť priemyslu nie je dostupný. Od júla 2024 bol zavedený nový systém, ktorý má umožniť nástup do práce hneď po podaní kompletnej žiadosti.

Ten síce zjednodušuje administratívu, no podľa zamestnávateľov stále naráža na prekážky, ako sú čakacie lehoty na zastupiteľstvách či na cudzineckej polícii.

Personalisti preto apelujú na vládu, aby spolupracovala so zamestnávateľmi pri vytváraní efektívneho systému, ktorý umožní rýchlejší a jednoduchší prístup k pracovnej sile zo zahraničia.

(tasr, red)

  |  

Umelá inteligencia prudko zvýši globálny dopyt po elektrine, varuje agentúra IEA

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) odhaduje, že globálny dopyt po elektrickej energii pre dátové centrá sa do roku 2030 viac než zdvojnásobí a dosiahne 945 terawatthodín (TWh), čo zodpovedá súčasnej spotrebe Japonska.

Hlavným faktorom tohto rastu bude rozvoj umelej inteligencie (AI), ktorá výrazne zvyšuje energetické nároky. Podľa IEA budú do konca desaťročia dátové centrá v USA spotrebúvať viac elektriny ako celé priemyselné odvetvia vyrábajúce cement, chemikálie či oceľ.

Tento trend prináša nové výzvy pre energetický sektor, najmä v rozvinutých ekonomikách, kde dopyt po elektrine v posledných rokoch stagnoval alebo klesal. Okrem AI zvyšuje nároky na energiu aj rozvoj mobilných sietí 5G, cloudových služieb a streamovacích platforiem.

Dátové centrá sa tak stávajú kľúčovými hráčmi na trhu spotreby elektrickej energie, čo si bude vyžadovať prispôsobenie energetickej infraštruktúry.

(tasr, red)

  |  

Európski ministri rokujú o fonde na spoločné nákupy zbraní v EÚ

Ministri financií Európskej únie sa stretli vo Varšave na rokovaniach o návrhu na vytvorenie spoločného obranného fondu s názvom European Defence Mechanism (EDM).

Fond by slúžil na nákup a vlastníctvo vojenskej techniky, ktorú by členské štáty využívali za poplatok. Cieľom je umožniť zvýšenie obranných výdavkov bez ďalšieho zaťaženia národných rozpočtov, čo je dôležité najmä pre vysoko zadlžené krajiny.

Návrh predstavila organizácia Bruegel a EDM by mal fungovať podľa modelu Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Okrem členských krajín EÚ by sa doň mohli zapojiť aj štáty ako Spojené kráľovstvo, Nórsko či Ukrajina.

Fond by podporoval vytvorenie spoločného trhu s obrannou technikou, čím by sa znížili náklady a zvýšila interoperabilita.

EDM by sa zameriaval na strategické komponenty ako satelitné systémy, obrannú logistiku a vývoj moderných zbraní s cieľom posilniť európsku autonómiu v oblasti bezpečnosti.

(reuters, red)

  |  

Až 260-tisíc ukrajinských utečencov by mohlo zostať natrvalo v Česku

V Česku by mohlo natrvalo zostať až 260-tisíc ukrajinských utečencov, čo by v roku 2035 znamenalo celkový počet 1,36 milióna cudzincov v krajine. Vyplýva to z aktualizovanej štúdie Boston Consulting Group a Aspen Institute. Informáciou priniesol portál Echo24.cz.

Na konci marca 2025 evidovalo české ministerstvo vnútra vyše 1,07 milióna cudzincov. Príchod Ukrajincov mal pozitívny vplyv na pracovný trh – zmiernil nedostatok pracovnej sily v sektoroch ako stavebníctvo, priemysel a služby. Migranti zároveň vytvárajú novú spotrebiteľskú dopytovú štruktúru. Výzvou však zostáva jazyková bariéra, uznávanie kvalifikácie a tlak na sociálny a zdravotný systém.

Podľa prieskumu CVVM narastá počet utečencov, ktorí plánujú zostať v zahraničí – kým koncom roka 2022 chcelo v cudzine zostať 43 percent opýtaných, koncom roka 2024 to bolo už 75 percent. V Česku momentálne žije aj vyše 200-tisíc ďalších Ukrajincov s rôznymi typmi pobytov.

(red)

  |  

Slovensko by sa mohlo zapojiť do európskej linky pomoci obetiam 116 006

Ministerstvo vnútra SR pripravuje novelu zákona o prevencii kriminality, ktorá by mohla umožniť zapojenie Slovenska do jednotnej európskej linky pomoci obetiam trestných činov s číslom 116 006.

Vyplýva to z predbežnej informácie rezortu, podľa ktorého si zmeny vyžiadala aplikačná prax.

Cieľom novely je reagovať na potreby prevencie kriminality a posilniť spoluprácu medzi štátnymi orgánmi. Zároveň sa plánuje úprava pravidiel ochrany osobných údajov s dôrazom na ochranu práv detí, ako aj precizovanie osvetových a preventívnych aktivít v tejto oblasti.

Ministerstvo vnútra odôvodnilo pripravovanú zmenu plnením legislatívneho plánu vlády na rok 2025. Do medzirezortného pripomienkového konania by mala novela vstúpiť v júni tohto roka. Predbežná účinnosť zákona je plánovaná na začiatok roka 2026.

(tasr, red)