Preskočiť na obsah
  |  

Čína plánuje nové uhoľné elektrárne ako zálohu pre obnoviteľné zdroje

Čína schválila plán výstavby a modernizácie uhoľných elektrární do roku 2027, zameraný na zabezpečenie energetickej stability počas špičiek a podporu obnoviteľných zdrojov. Nové elektrárne majú fungovať ako záložný zdroj pri výpadkoch slnečnej a veternej energie.

Podľa vládnej stratégie majú byť nové zariadenia ekologickejšie – s emisiami o 10 – 20 percent nižšími než tie z roku 2024 – a schopné flexibilnej regulácie výkonu. Modernizácia sa týka aj existujúcich elektrární. Plán môže vzbudiť otázky o záväzku krajiny k znižovaniu uhlia v období 2026 – 2030, hoci ho prezentujú ako technickú podporu zelenšej energie.

Opatrenie nadväzuje na analýzu združenia uhoľného priemyslu, ktoré predpokladá, že spotreba uhlia v Číne vyvrcholí v roku 2028. Rastúci dopyt v energetickom a chemickom sektore podľa združenia tento rok mierne zvýši celkovú spotrebu uhlia, a to aj napriek poklesu v oceliarstve a stavebníctve.

(tasr, lup)

  |  

Zmeny v zákone o neziskovkách podľa ombudsmana ohrozujú súkromie darcov

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozornil, že návrh novely zákona o neziskových organizáciách môže neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd. V liste poslancom Národnej rady SR tiež vyzval na riadny legislatívny proces.

Dobrovodský kritizuje najmä zavedenie takzvaných výkazov transparentnosti, rozšírenie dôvodov na rozpustenie organizácií a nové oznamovacie povinnosti. Upozorňuje, že ide o zásah do práva na súkromie, slobodu združovania a môže mať diskriminačný charakter.

Financovanie neziskových organizácií by podľa ombudsmana malo byť regulované všeobecnými normami, nie špeciálnymi oznamovacími povinnosťami.

Zároveň odmieta podradenie neziskových organizácií pod zákon o slobode informácií, keďže existujúce mechanizmy sú podľa neho dostatočné. Oceňuje však, že navrhovatelia upustili od pôvodného plánu zaviesť registráciu organizácií so zahraničnou podporou, čo by bolo v rozpore so záväzkami Slovenska v EÚ a Rade Európy.

Novela zavádza aj reguláciu lobingu, pričom výnimku by mali mať odborové, zamestnávateľské a športové organizácie. Cieľom návrhu je zvýšiť transparentnosť, no kritici varujú pred neprimeranými zásahmi do slobody občianskej spoločnosti.

(tasr, max)

  |  

Európska únia zvažuje návrat k ruskému plynu, závislosť od Ameriky ju znepokojuje

Tri roky po ruskej invázii na Ukrajinu je energetická bezpečnosť Európy stále nestabilná.

Aj keď skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA výrazne pomohol preklenúť obdobie energetickej krízy v rokoch 2022 až 2023, čoraz častejšie sa ozývajú varovania, že súčasná závislosť od amerických dodávok predstavuje novú zraniteľnosť.

Americký plyn ako geopolitický nástroj?

Americký LNG vlani tvoril približne 17 percent dovozu plynu do EÚ, čím sa zaradil na tretie miesto za Nórskom a Ruskom. No zatiaľ čo Rusko čelí sankciám a jeho podiel v dôsledku vojny prudko klesá, Spojené štáty si v oblasti exportu upevňujú postavenie. To vyvoláva otázky, do akej miery je americký plyn spoľahlivou alternatívou.

Obavy prehĺbil návrat Donalda Trumpa na americkú politickú scénu. Jeho obchodná politika je nevyspytateľná a viacerí európski lídri sa obávajú, že LNG by mohli použiť ako vyjednávaciu páku v obchodných sporoch. Ako upozornila energetická expertka Tatiana Mitrová z Kolumbijskej univerzity, americký plyn už prestávajú považovať za „neutrálnu komoditu“ a stáva sa geopolitickým nástrojom.

V reakcii na neistotu sa v Európe začínajú objavovať hlasy, ktoré ešte pred rokom zneli nemysliteľne: návrat k časti ruského plynu. Vedúci predstavitelia firiem ako Engie či TotalEnergies nevylučujú obnovenie dodávok – a to aj od ruského štátneho giganta Gazprom.

Didier Holleaux, výkonný viceprezident Engie, tvrdí, že ak by nastal „rozumný mier na Ukrajine“, mohol by sa plyn z Ruska opäť vrátiť do Európy v objeme 60 až 70 miliárd kubických metrov ročne. Pred vojnou to bolo približne 150 miliárd.

Tlak nemeckého priemyslu

Najsilnejšie volania po návrate ruského plynu prichádzajú z Nemecka, ktoré pred inváziou stavilo takmer všetko na lacný ruský plyn. Dnes bojuje jeho chemický priemysel s rastúcimi nákladmi a poklesom zamestnanosti.

„Sme v ťažkej kríze a nemôžeme čakať,“ povedal Christof Guenther, riaditeľ spoločnosti InfraLeuna, ktorá prevádzkuje jeden z najväčších chemických parkov v krajine. Podľa neho by návrat ruského plynu znížil ceny efektívnejšie než akékoľvek štátne dotácie.

Nálady verejnosti sa menia. V niektorých regiónoch, ako napríklad vo východonemeckom Meklenbursku-Predpomoransku, si podľa prieskumov polovica obyvateľov želá obnovenie dovozu ruského plynu.

Hoci Únia deklarovala, že do roku 2027 úplne ukončí dovoz ruskej energie, konkrétny plán na splnenie tohto cieľa stále chýba. Už dvakrát odložili termín zverejnenia stratégie.

Okrem toho viaceré európske firmy zažalovali Gazprom za nedodržané kontrakty – a niektoré arbitráže už rozhodli v ich prospech. Podľa Holleauxa z Engie by Rusko mohlo obnovením tokov cez Ukrajinu splatiť tieto záväzky ako súčasť dohody o návrate na trh.

(reuters, lup)



  |  

EÚ zavádza sankcie proti Iránu za zadržiavanie svojich občanov

Európska únia prijala nové sankcie voči Iránu za údajné štátom sponzorované zadržiavanie občanov EÚ, ktoré označila za formu držania rukojemníkov.

Sankcie sa týkajú siedmich iránskych jednotlivcov a dvoch organizácií vrátane riaditeľa väznice Evin a ďalších justičných predstaviteľov, ako aj hlavnej väznice v meste Širáz. Opatrenia zahŕňajú zmrazenie majetku a zákaz vstupu do EÚ.

Podľa diplomatov je v Iráne zadržaných najmenej 20 občanov EÚ, často pod zámienkou špionáže a ohrozenia bezpečnosti. Ochrancovia ľudských práv obviňujú Irán, že týchto ľudí zneužíva na získavanie diplomatických ústupkov. Teherán obvinenia odmieta.

Francúzsko tvrdí, že dvoch jeho občanov zadržiavajú v podmienkach pripomínajúcich mučenie. Minister Jean-Noël Barrot sľúbil zvýšenie tlaku na Irán s cieľom dosiahnuť ich prepustenie.

(tasr, lup)

  |  

Prezident udelil svoju prvú milosť mužovi, ktorý pri nehode stratil syna

Prezident Peter Pellegrini udelil z humánnych dôvodov svoju prvú milosť. Týka sa 43-ročného Matúša C., ktorý z nedbanlivosti spôsobil dopravnú nehodu so smrteľnými následkami, pričom medzi obeťami bol aj jeho desaťročný syn.

Rozhodnutiu o udelení milosti predchádzalo dôkladné preverenie prípadu a žiadosti od pozostalých obetí, miestnych a cirkevných autorít, ktorí sa za odsúdeného prihovorili. Prezident odpustil Matúšovi C. trest odňatia slobody na dva roky pod podmienkou, že do dvoch rokov nespácha úmyselný trestný čin.

Pellegrini zdôraznil, že strata jediného dieťaťa je pre vinníka doživotným trestom a že ďalšie väznenie by nesplnilo svoj účel. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na šesť rokov a šesť mesiacov však ostáva v platnosti.

Nehoda sa stala v dôsledku šmyku na zlej vozovke počas dažďa. Muž neprekročil povolenú rýchlosť a nemal v krvi ani alkohol. Tragická nehoda si vyžiadala dovedna päť obetí. Prezident svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že podobná tragédia sa mohla stať komukoľvek.

(tasr, max)

  |  

Britská škola zrušila veľkonočné oslavy, čelí protestom veriacich

Základná škola Norwood v anglickom Eastleigh čelí kritike po rozhodnutí zrušiť každoročný veľkonočný sprievod a bohoslužbu s cieľom podporiť inkluzívnosť.

Riaditeľka školy Stephanie Manderová vysvetlila rodičom, že ide o krok na rešpektovanie všetkých vierovyznaní v multikultúrnej komunite školy. Tento krok vyvolal protest približne päťdesiatich kresťanov, ktorí pred školou demonštrovali proti zrušeniu tradície.

Kritizovali školu za vytláčanie kresťanských hodnôt a vyjadrili obavy z ústupu kresťanstva v krajine.

Manderová zároveň uviedla, že žiaci sa budú o Veľkej noci naďalej učiť prostredníctvom vyučovania a kreatívnych aktivít.

Naopak, niekoľko rodičov usporiadalo protiprotest na podporu rozhodnutia školy a vyjadrili názor, že protestujúci nemajú so školou žiadne prepojenie. Rodičia ocenili prístup riaditeľky a poukázali na pokračujúce edukačné aktivity spojené s veľkonočným obdobím.

(foxnews, lup)