Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zastavme korupciu podáva podnet pre nákup uniforiem pre policajtov a hasičov

Nadácia Zastavme korupciu podáva podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) pre nákup uniforiem na ministerstve vnútra. Podmienky obstarávania považuje za diskriminačné a v rozpore so zákonom, upozornila riaditeľka nadácie Zuzana Petková.

Výhrady sa týkajú ceny vrchných odevov pre Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor. Ministerstvo odhadlo cenu na 21,4 milióna eur, no jediný uchádzač dodal uniformy o šesť miliónov eur drahšie. Nadácia upozorňuje na možné nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.

Podnet sa týka aj nákupu tričiek a polokošieľ, kde bola podmienka použitia textílií s polyamidovým vláknom modifikovaným škrupinami kávových zŕn. Petková upozornila, že ide o špecifický materiál dostupný len u obmedzeného počtu výrobcov, čo môže zvýhodniť konkrétneho dodávateľa.

Rezort vnútra v marci oznámil rámcovú dohodu na nákup vrchných odevov za približne 24 miliónov eur bez DPH. Pri špecifikácii materiálov tvrdí, že vychádzalo z potrieb výkonu služby príslušníkov Policajného zboru.

(tasr, max)

Minúta  |  

Glück: Výzva na pomoc Ukrajincom bola ušitá na mieru jednej nadácii

Poslanec Richard Glück (Smer) skritizoval Filipa Vagača, ktorý istý čas zastával úlohu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Podľa neho totiž v rokoch 2020 - 2022 bol senior konzultantom v mimovládnej organizácii PDCS, kde sú "ľudia, ktorí trénujú ďalšie mimovládky, aby čo najefektívnejšie organizovali protivládne protesty".

Vagač podľa Glücka rozhodol o tom, že výzvu ministerstva práce z roku 2023 napísala vtedajšia úradnícka vláda priamo pre Nadáciu otvorenej spoločnosti. "Teda pre Soroša," dodal poslanec. Zmluvu podpísala táto mimovládka tri mesiace pred predčasnými voľbami.

Výzva sa týkala integrácie ukrajinských občanov do spoločnosti, dovedna išlo o 16,9 milióna eur. Využili pritom aj prostriedky Európskej únie.

Vedúci Úradu vlády Juraj Gedra (Smer) spresnil, že 46 percent subjektov následne nevedelo vykázať použitie týchto peňazí. Podľa Gedru pritom ide o "obdobie vrcholnej moci mimovládnych organizácií". Aj preto argumentoval potrebu zmeny zákona o mimovládkach, aby bola ich činnosť transparentná.

Skritizovali najmä Ligu za duševné zdravie, ktorá nemala v poriadku výročnú správu a spochybnili počet podujatí, ktoré zorganizovala.

Poukázal aj na správu európskych audítorov a ich správu o kontrole Európskej komisie pri prideľovaní finančných prostriedkov mimovládkam. V záveroch konštatovali, že informácie o poskytnutých prostriedkoch sú roztrieštené a nespoľahlivé.

(max)

Minúta  |  

Čína plánuje nové uhoľné elektrárne ako zálohu pre obnoviteľné zdroje

Čína schválila plán výstavby a modernizácie uhoľných elektrární do roku 2027, zameraný na zabezpečenie energetickej stability počas špičiek a podporu obnoviteľných zdrojov. Nové elektrárne majú fungovať ako záložný zdroj pri výpadkoch slnečnej a veternej energie.

Podľa vládnej stratégie majú byť nové zariadenia ekologickejšie – s emisiami o 10 – 20 percent nižšími než tie z roku 2024 – a schopné flexibilnej regulácie výkonu. Modernizácia sa týka aj existujúcich elektrární. Plán môže vzbudiť otázky o záväzku krajiny k znižovaniu uhlia v období 2026 – 2030, hoci ho prezentujú ako technickú podporu zelenšej energie.

Opatrenie nadväzuje na analýzu združenia uhoľného priemyslu, ktoré predpokladá, že spotreba uhlia v Číne vyvrcholí v roku 2028. Rastúci dopyt v energetickom a chemickom sektore podľa združenia tento rok mierne zvýši celkovú spotrebu uhlia, a to aj napriek poklesu v oceliarstve a stavebníctve.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zmeny v zákone o neziskovkách podľa ombudsmana ohrozujú súkromie darcov

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozornil, že návrh novely zákona o neziskových organizáciách môže neprimerane zasiahnuť do základných práv a slobôd. V liste poslancom Národnej rady SR tiež vyzval na riadny legislatívny proces.

Dobrovodský kritizuje najmä zavedenie takzvaných výkazov transparentnosti, rozšírenie dôvodov na rozpustenie organizácií a nové oznamovacie povinnosti. Upozorňuje, že ide o zásah do práva na súkromie, slobodu združovania a môže mať diskriminačný charakter.

Financovanie neziskových organizácií by podľa ombudsmana malo byť regulované všeobecnými normami, nie špeciálnymi oznamovacími povinnosťami.

Zároveň odmieta podradenie neziskových organizácií pod zákon o slobode informácií, keďže existujúce mechanizmy sú podľa neho dostatočné. Oceňuje však, že navrhovatelia upustili od pôvodného plánu zaviesť registráciu organizácií so zahraničnou podporou, čo by bolo v rozpore so záväzkami Slovenska v EÚ a Rade Európy.

Novela zavádza aj reguláciu lobingu, pričom výnimku by mali mať odborové, zamestnávateľské a športové organizácie. Cieľom návrhu je zvýšiť transparentnosť, no kritici varujú pred neprimeranými zásahmi do slobody občianskej spoločnosti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európska únia zvažuje návrat k ruskému plynu, závislosť od Ameriky ju znepokojuje

Tri roky po ruskej invázii na Ukrajinu je energetická bezpečnosť Európy stále nestabilná.

Aj keď skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA výrazne pomohol preklenúť obdobie energetickej krízy v rokoch 2022 až 2023, čoraz častejšie sa ozývajú varovania, že súčasná závislosť od amerických dodávok predstavuje novú zraniteľnosť.

Americký plyn ako geopolitický nástroj?

Americký LNG vlani tvoril približne 17 percent dovozu plynu do EÚ, čím sa zaradil na tretie miesto za Nórskom a Ruskom. No zatiaľ čo Rusko čelí sankciám a jeho podiel v dôsledku vojny prudko klesá, Spojené štáty si v oblasti exportu upevňujú postavenie. To vyvoláva otázky, do akej miery je americký plyn spoľahlivou alternatívou.

Obavy prehĺbil návrat Donalda Trumpa na americkú politickú scénu. Jeho obchodná politika je nevyspytateľná a viacerí európski lídri sa obávajú, že LNG by mohli použiť ako vyjednávaciu páku v obchodných sporoch. Ako upozornila energetická expertka Tatiana Mitrová z Kolumbijskej univerzity, americký plyn už prestávajú považovať za „neutrálnu komoditu“ a stáva sa geopolitickým nástrojom.

V reakcii na neistotu sa v Európe začínajú objavovať hlasy, ktoré ešte pred rokom zneli nemysliteľne: návrat k časti ruského plynu. Vedúci predstavitelia firiem ako Engie či TotalEnergies nevylučujú obnovenie dodávok – a to aj od ruského štátneho giganta Gazprom.

Didier Holleaux, výkonný viceprezident Engie, tvrdí, že ak by nastal „rozumný mier na Ukrajine“, mohol by sa plyn z Ruska opäť vrátiť do Európy v objeme 60 až 70 miliárd kubických metrov ročne. Pred vojnou to bolo približne 150 miliárd.

Tlak nemeckého priemyslu

Najsilnejšie volania po návrate ruského plynu prichádzajú z Nemecka, ktoré pred inváziou stavilo takmer všetko na lacný ruský plyn. Dnes bojuje jeho chemický priemysel s rastúcimi nákladmi a poklesom zamestnanosti.

„Sme v ťažkej kríze a nemôžeme čakať,“ povedal Christof Guenther, riaditeľ spoločnosti InfraLeuna, ktorá prevádzkuje jeden z najväčších chemických parkov v krajine. Podľa neho by návrat ruského plynu znížil ceny efektívnejšie než akékoľvek štátne dotácie.

Nálady verejnosti sa menia. V niektorých regiónoch, ako napríklad vo východonemeckom Meklenbursku-Predpomoransku, si podľa prieskumov polovica obyvateľov želá obnovenie dovozu ruského plynu.

Hoci Únia deklarovala, že do roku 2027 úplne ukončí dovoz ruskej energie, konkrétny plán na splnenie tohto cieľa stále chýba. Už dvakrát odložili termín zverejnenia stratégie.

Okrem toho viaceré európske firmy zažalovali Gazprom za nedodržané kontrakty – a niektoré arbitráže už rozhodli v ich prospech. Podľa Holleauxa z Engie by Rusko mohlo obnovením tokov cez Ukrajinu splatiť tieto záväzky ako súčasť dohody o návrate na trh.

(reuters, lup)



Minúta  |  

EÚ zavádza sankcie proti Iránu za zadržiavanie svojich občanov

Európska únia prijala nové sankcie voči Iránu za údajné štátom sponzorované zadržiavanie občanov EÚ, ktoré označila za formu držania rukojemníkov.

Sankcie sa týkajú siedmich iránskych jednotlivcov a dvoch organizácií vrátane riaditeľa väznice Evin a ďalších justičných predstaviteľov, ako aj hlavnej väznice v meste Širáz. Opatrenia zahŕňajú zmrazenie majetku a zákaz vstupu do EÚ.

Podľa diplomatov je v Iráne zadržaných najmenej 20 občanov EÚ, často pod zámienkou špionáže a ohrozenia bezpečnosti. Ochrancovia ľudských práv obviňujú Irán, že týchto ľudí zneužíva na získavanie diplomatických ústupkov. Teherán obvinenia odmieta.

Francúzsko tvrdí, že dvoch jeho občanov zadržiavajú v podmienkach pripomínajúcich mučenie. Minister Jean-Noël Barrot sľúbil zvýšenie tlaku na Irán s cieľom dosiahnuť ich prepustenie.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.