Preskočiť na obsah
  |  

Trump zo začiatku vojny na Ukrajine viní Zelenského a Bidena

Americký prezident Donald Trump opäť kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pričom ho obvinil z toho, že dovolil začiatok vojny s Ruskom.

Na sociálnej sieti Truth Social pripísal Zelenskému a bývalému prezidentovi USA Joeovi Bidenovi zodpovednosť za to, že nezabránili konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou, a znova vyzval na rýchle ukončenie vojny.

Trumpove slová prichádzajú len mesiac po televíznej hádke s ukrajinským prezidentom v Oválnej pracovni, počas ktorej mu údajne povedal, aby sa „vrátil, keď bude pripravený na mier“. Zároveň pohrozil zastavením americkej vojenskej pomoci, pokiaľ Ukrajina nepristúpi na prímerie.

Hoci sa vzťahy medzi oboma lídrami odvtedy zlepšili, Trump najnovšie kontroverzne komentoval ruský raketový útok na mesto Sumy, ktorý si vyžiadal 34 obetí a viac ako 100 zranených – vyhlásil, že šlo pravdepodobne o omyl.

(mja)

  |  

Ruský súd zrušil charitu opozičného lídra, obvinenia označil za účelové

Súd v Jekaterinburgu rozhodol o likvidácii nadácie, ktorú viedol opozičný politik Jevgenij Rojzman. Organizácia čelila obvineniam z nesprávneho nakladania s vyzbieranými darmi, ktoré mali byť použité na liečbu dvoch detí so spinálnou svalovou atrofiou.

Rojzman rozhodnutie označil za politickú pomstu. Podľa nadácie došlo k zmene predpisov – štátna nadácia Kruh dobra de facto znemožnila použitie crowdfundingu, spôsobu na vyžiadanie mikropríspevkov od veľkého množstva zúčastnených, ktorí za svoj príspevok očakávajú špeciálne odmeny, na nákup potrebného lieku.

Časť finančných prostriedkov bola použitá na výstavbu ubytovne pre onkologických pacientov, s čím súhlasila matka jedného z detí. Rojzman patrí k malému počtu opozičných politikov, ktorí kritizujú vojnu na Ukrajine, no naďalej žijú v Rusku.

V minulosti bol odsúdený za údajné „diskreditovanie“ ruskej armády a zaradený medzi zahraničných agentov. Zrušenie nadácie zapadá do širšieho rámca represívnych opatrení voči kritickým hlasom v krajine.

(tasr, mja)

  |  

Únia odkladá clá na produkty z USA, čaká na výsledky rozhovorov

Európska únia pozastavila uplatňovanie odvetných ciel na americké tovary do 14. júla, čím zareagovala na rozhodnutie prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý o deň skôr odložil platnosť recipročných ciel na európske produkty o 90 dní.

Oznámenie bolo zverejnené v úradnom vestníku štyri dni po vyhlásení predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Pôvodne mali odvetné clá na americké tovary nadobudnúť účinnosť 15. apríla.

Opatrenie podporili všetky členské štáty. Brusel týmto krokom vysiela signál ochoty rokovať o zmiernení obchodných napätí medzi oboma stranami.

Von der Leyenová zároveň upozornila, že ak rokovania zlyhajú, Únia je pripravená prijať ďalšie protiopatrenia. Obe strany tak dostali 90-dňový priestor na diplomatické riešenie obchodného sporu.

(tasr, mja)

  |  

Nadácia Help Ukraine čelí škandálu, zakladateľa odsúdili za spreneveru dotácií

Pražský mestský súd odsúdil zakladateľa nadácie Help Ukraine Vladimíra Gergela na 5,5 roka väzenia za spreneveru dotácií v hodnote takmer 800-tisíc eur (20 miliónov českých korún), určených na integráciu ukrajinských utečencov, informuje portál Echo24.

Rozsudok ešte nie je právoplatný, keďže sa proti nemu Gergel odvolal. Čelil však obvineniam z poskytnutia nepravdivých údajov v dotačných žiadostiach a z neoprávneného použitia prostriedkov, vrátane kúpy družstevného podielu na byt.

Súd mu nariadil vrátiť štátu okolo 530-tisíc eur (13,3 milióna českých korún), pričom zvyšných približne 270-tisíc eur (6,7 milióna českých korún) už vrátil.

Gergel tvrdí, že išlo o pôžičku z jeho súkromných financií a že prostriedky použil v súlade s cieľmi projektu. O zhabaní ďalších vecí rozhodne súd neskôr. Prípad vyvolal pozornosť vzhľadom na citlivosť témy integrácie utečencov a dôvery v charitatívne organizácie.

Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu otvoril Gergel v roku 2022 komunitné centrum Roztyly, ktoré slúži na integráciu ukrajinských detí a ich rodičov. Obžaloba informovala, že v komunitnom centre sa však neuskutočňovala plánovaná jazyková výučba a strava bola dodatočne spoplatňovaná.

(mja)

  |  

Imamoglu zostáva vo väzbe, súd zamietol odvolanie opozície

Turecký súd v Istanbule odmietol odvolanie proti väzbe istanbulského primátora Ekrema Imamoglu, ktorý čelí obvineniam z korupcie. Imamoglu, významný opozičný líder a rival prezidenta Erdogana, bol zadržaný 19. marca, pričom väzba bola nariadená o štyri dni neskôr.

Opozícia a jeho podporovatelia vnímajú kauzu ako politicky motivovaný pokus vyradiť ho z politickej scény pred prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2028.

Imamoglu dokonca obvinil prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana z toho, že premenil Turecko na „republiku strachu“.

V reakcii na vývoj prípadu vypukli v krajine rozsiahle protivládne protesty, ktoré sú najväčšie za posledné desaťročie. Polícia zadržala viac než tisíc osôb, z ktorých mnohé boli neskôr prepustené.

(tasr, mja)

  |  

Maďarsko prijalo novelu ústavy, ktorá umožní zakázať dúhové pochody

Poslanci maďarského Národného zhromaždenia schválili v pondelok 15. novelu ústavy, ktorá dáva zelenú zmene zákona o zhromažďovaní. Novela ústavy uprednostňuje práva detí pred právom zhromažďovať sa a zákon o zhromažďovaní tak napríklad umožní zakázať pride pochody.

Podľa servera index.hu hlasovať odmietli poslanci opozičných strán Demokratická koalícia a Jobbik, poslanci hnutia Momentum dokonca narušili hlasovanie trúbením.

Novela ústavy, ktorú predložil vládny blok Fidesz-KDNP, zavádza ústavné právo na používanie finančnej hotovosti, zákaz užívania drog a umožnenie preľudneným obciam či mestám zakázať ďalšie prisťahovanie ľudí.

Novela rieši aj ochranu ľudskej dôstojnosti postihnutých a do základného zákona sa začlenila aj formulácia, že pohlavie osoby pri narodení je biologickou vlastnosťou a môže byť iba mužské alebo ženské.

(tasr, mja)