Preskočiť na obsah
  |  

Ochranári odmietajú spaľovňu, ktorú chce Slovnaft postaviť v Bratislave

Slovenský ochranársky snem zásadne odmieta plán spoločnosti Slovnaft postaviť v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálneho a priemyselného odpadu na Slovensku – Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO).

Podľa snemu projekt predstavuje vážne riziko pre životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom Bratislava už jednu spaľovňu má a jej kapacita nie je naplnená. Kritizuje sa aj umiestnenie novej spaľovne v blízkosti ropovodov a nebezpečných látok, ako aj chýbajúca komplexná analýza rizík.

Ochranári upozorňujú na hrozbu zvýšeného znečistenia, dopravnej záťaže, dovozu odpadu a kontaminácie podzemných vôd Žitného ostrova. Technológia čistenia spalín podľa nich nedosahuje európske štandardy.

Snem zároveň vyzýva na transparentný proces s účasťou verejnosti, keďže ide o projekt s dlhodobým dopadom na kvalitu života v meste. Slovnaft tvrdí, že projekt bude environmentálne bezpečný a pomôže znížiť skládkovanie odpadu.

(tasr, red)

  |  

EÚ chce deportovať migrantov do siedmich nových „bezpečných“ krajín

Európska únia plánuje označiť sedem krajín – Bangladéš, Kolumbiu, Egypt, Indiu, Kosovo, Maroko a Tunisko – za bezpečné krajiny pôvodu, čo by výrazne uľahčilo deportáciu neúspešných žiadateľov o azyl z územia EÚ.

Tento návrh, ktorý má byť oficiálne predstavený do júna, získal predčasne portál EURACTIV. Cieľom je zvýšiť efektivitu návratov, keďže v súčasnosti sa darí deportovať len asi 20 percent neúspešných migrantov.

Nový návrh je súčasťou širšieho balíka opatrení z marca 2025, ktoré obsahujú aj plány na dobrovoľné návraty a vytvorenie návratových centier mimo EÚ.

Paralelne s týmto zoznamom pripravuje Komisia aj všeobecný zoznam bezpečných tretích krajín pre tzv. externalizáciu migrácie. Zvažuje sa pritom aj zrušenie podmienky osobného prepojenia migranta na prijímajúcu krajinu, čo vyvoláva obavy ľudskoprávnych organizácií z narušenia možnosti integrácie migrantov.

(euractiv, lup)

  |  

Zelenskyj koná po tragédii v Sumskej oblasti, vláda odvolala gubernátora

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začal proces odvolania gubernátora Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha po ruskom raketovom útoku na mesto Sumy, ktorý si vyžiadal najmenej 35 obetí vrátane detí.

Aktualizácia: Ukrajinská vláda v utorok schválila návrh na odvolanie Volodymyra Arťucha z funkcie gubernátora Sumskej oblasti, ktorú zastával od apríla 2023. Na uvoľnený post vymenovala Oleha Hryhorova.

Útok sa odohral v nedeľu dopoludnia, keď rakety Iskander z Voronežskej a Kurskej oblasti zasiahli centrum mesta počas príprav na Kvetnú nedeľu. Zranenia utrpelo vyše 80 osôb, poškodených bolo najmenej 20 budov, vrátane električiek, áut, obchodov a obytných domov.

Arťuch, ktorý pôsobí vo funkcii už takmer dva roky, priznal, že v čase útoku sa vojenský personál nachádzal na slávnostnom odovzdávaní vyznamenaní, no tvrdí, že podujatie neinicioval. Vláda už jeho odvolanie podporila.

Útok a jeho následky vyvolali ostrú reakciu verejnosti i politického vedenia krajiny, ktoré sa snaží vyvodiť zodpovednosť za možné pochybenia v oblasti bezpečnosti.

(tasr, red)

  |  

Cestovanie bez dokladov? Nový systém vás pustí do lietadla na základe skenu tváre

Digitálny cestovný preukaz Journey Pass by mohol v blízkej budúcnosti výrazne zmeniť spôsob, akým cestujeme lietadlom. Namiesto tradičných palubných lístkov a dokladov postačí len rozpoznanie tváre, ktoré umožní automatické odbavenie a vstup na palubu.

Echo24 uvádza, že nový systém, podporovaný Medzinárodnou organizáciou pre civilné letectvo, by mohol byť realitou už do troch rokov. Journey Pass umožní cestujúcim ukladať údaje o pase do smartfónu a zároveň poskytne informácie o leteckých zmenách, čím sa stane digitálnym sprievodcom počas cesty.

Výhody zahŕňajú plynulejšie odbavenie a kratšie čakacie doby. Zároveň však vznikajú obavy o ochranu biometrických údajov, pričom spoločnosť Amadeus uisťuje, že tieto budú zmazané do 15 sekúnd po skene.

Výzvou zostáva aj modernizácia letiskovej infraštruktúry. Hoci niektorí odborníci predpokladajú dlhšie zavádzacie obdobie, optimisti veria, že systém sa môže presadiť v priebehu troch rokov.

(echo24, lup)

  |  

Odišiel Alexander Ruttkay, preslávil sa výskumom veľkomoravských lokalít

V pondelok 14. apríla zomrel vo veku 83 rokov významný slovenský archeológ, historik a pedagóg Alexander Ruttkay. Narodil sa v Budapešti v roku 1941 a po druhej svetovej vojne sa jeho rodina vrátila na Slovensko.

Štúdium archeológie absolvoval na Univerzite Komenského v Bratislave a svoju odbornú kariéru začal v Bojniciach. Zameriaval sa najprv na obdobie sťahovania národov, neskôr sa stal uznávaným odborníkom na včasný a vrcholný stredovek.

Medzi jeho najvýznamnejšie archeologické nálezy patria výskumy veľkomoravských lokalít ako Ducové, Nitrianska Blatnica či Dražovce.

Významne prispel aj k výskumu feudálnych sídiel. Ruttkay pôsobil v rokoch 1991 až 2008 ako riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, kde podporoval medzinárodné projekty a inovatívne spôsoby financovania výskumu.

Jeho vedecký prínos bol kľúčový pre rozvoj archeológie na Slovensku a strednej Európe.

(tasr, lup)

  |  

EÚ varuje aj Fica pred účasťou na oslavách v Moskve, vyzýva na cestu do Kyjeva

Európska únia varovala svojich lídrov pred účasťou na oslavách Dňa víťazstva v Moskve 9. mája, ktorými si Rusko pripomína porážku nacistického Nemecka.

Najvyššia diplomatka EÚ Kaja Kallasová, podľa portálu Politico, vyzvala krajiny, aby namiesto toho prejavili solidaritu s Ukrajinou, ktorá čelí ruskej invázii. Podľa ruských médií boli na podujatie pozvané viaceré krajiny vrátane Číny, Indie, Brazílie, Srbska a členskej krajiny EÚ Slovenska.

Kallasová zdôraznila, že účasť ktoréhokoľvek člena alebo kandidátskej krajiny na týchto oslavách nebude Európskou úniou vnímaná ľahkovážne. Ukrajina zároveň pozvala lídrov EÚ do Kyjeva na rovnaký dátum ako protiváhu ruskej vojenskej prehliadke.

Maďarský premiér Viktor Orbán sa podľa vyjadrenia svojho úradu na oslavách nezúčastní, zatiaľ čo slovenský premiér Robert Fico svoju účasť avizoval už v novembri 2024. V sobotu sa k jeho plánovanej ceste do Moskvy vyjadril aj prezident Peter Pellegrini. „Snažím sa ju vysvetliť tak, že nejde podporiť Vladimira Putina a agresiu na Ukrajine, ale uctiť si milióny padlých,“ uviedol okrem iného.

(politico, lup)