Preskočiť na obsah
  |  

Migaľ: Projekt Perun pokračuje, Slovensko zachránilo 40 miliónov eur

Projekt superpočítača Perun, ktorý realizuje Centrum spoločných činností SAV v Bratislave, mal podľa ministra Samuela Migaľa (nezávislý) v minulosti ohrozené financovanie pre nezáujem bývalého vedenia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI).

Nové vedenie však projekt zachránilo, čím sa podarilo udržať 40 miliónov eur z plánu obnovy.

Spustenie superpočítača sa plánuje do konca roka 2025, aktuálne prebiehajú prípravné stavebné práce vrátane budovania dátového centra.

Predseda SAV Pavol Šajgalík zdôraznil význam projektu pre národnú výpočtovú infraštruktúru a digitálnu transformáciu Slovenska. Perun bude dostupný nielen pre vedcov, ale aj verejnú správu, firmy a súkromný sektor. Cieľom je podpora výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti hospodárstva.

Projekt sa realizuje od roku 2023, zmluva bola podpísaná so spoločnosťou Eviden Slovakia. Superpočítač bude možné využiť v rôznych oblastiach – od materiálových vied a výpočtovej chémie až po umelú inteligenciu a bioinformatiku.

(tasr, red)

  |  

Mier výmenou za časť Ukrajiny? Výroky Trumpovho emisára vyvolali kontroverziu

Steve Witkoff, osobitný vyslanec prezidenta Donalda Trumpa, označil svoje nedávne rokovania s Vladimirom Putinom za dôležité a uviedol, že kľúčom k mierovej dohode na Ukrajine je otázka „piatich regiónov“.

Nespresnil, o ktoré ide, no v minulosti hovoril o Donbase, Kryme, Luhansku a ďalších dvoch regiónoch. Informáciu priniesol denník European Pravda.

Witkoff tvrdí, že Putin prejavil záujem o „trvalý mier“ a naznačil ochotu k rokovaniam. Dodal, že mierová dohoda by mohla vytvoriť nové obchodné príležitosti a zlepšiť americko-ruské vzťahy.

Rokovanie v Petrohrade trvalo podľa ruských médií 4,5 hodiny. Witkoffove výroky vyvolali vlnu kritiky zo strany Bieleho domu aj republikánskych predstaviteľov, ktorí ich považujú za neoficiálne a problematické vzhľadom na to, že sa týkajú okupovaných území.

Jeho predchádzajúce vystúpenie v relácii Tuckera Carlsona, kde označil „štyri hlavné regióny“ za jadro konfliktu, bolo taktiež predmetom verejnej diskusie.

(ukrainska pravda, lup)

  |  

Minister Šaško: Transakčná daň spôsobuje vážne problémy v zdravotníctve

Transakčná daň spôsobuje podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) vážne komplikácie v sektore zdravotníctva.

Na utorkovej tlačovej konferencii uviedol, že túto tému prinesie na koaličné rokovania, kde predloží konkrétne dopady tejto dane na fungovanie zdravotníckych inštitúcií.

Vyjadril pripravenosť viesť politickú diskusiu o ďalšom osude dane. Koaličná SNS už predložila do májovej schôdze Národnej rady SR návrh na zrušenie transakčnej dane pre živnostníkov a malých podnikateľov s obratom do 100-tisíc eur.

Zároveň avizovala, že bude iniciovať rokovania o úplnom zrušení tejto dane k 31. decembru 2025.

Transakčná daň dlhodobo čelí kritike zo strany rôznych sektorov vrátane zdravotníctva, ktoré upozorňujú na jej negatívny vplyv na finančné toky a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

(tasr, red)

  |  

Ochranári odmietajú spaľovňu, ktorú chce Slovnaft postaviť v Bratislave

Slovenský ochranársky snem zásadne odmieta plán spoločnosti Slovnaft postaviť v Bratislave najväčšiu spaľovňu komunálneho a priemyselného odpadu na Slovensku – Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO).

Podľa snemu projekt predstavuje vážne riziko pre životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom Bratislava už jednu spaľovňu má a jej kapacita nie je naplnená. Kritizuje sa aj umiestnenie novej spaľovne v blízkosti ropovodov a nebezpečných látok, ako aj chýbajúca komplexná analýza rizík.

Ochranári upozorňujú na hrozbu zvýšeného znečistenia, dopravnej záťaže, dovozu odpadu a kontaminácie podzemných vôd Žitného ostrova. Technológia čistenia spalín podľa nich nedosahuje európske štandardy.

Snem zároveň vyzýva na transparentný proces s účasťou verejnosti, keďže ide o projekt s dlhodobým dopadom na kvalitu života v meste. Slovnaft tvrdí, že projekt bude environmentálne bezpečný a pomôže znížiť skládkovanie odpadu.

(tasr, red)

  |  

EÚ chce deportovať migrantov do siedmich nových „bezpečných“ krajín

Európska únia plánuje označiť sedem krajín – Bangladéš, Kolumbiu, Egypt, Indiu, Kosovo, Maroko a Tunisko – za bezpečné krajiny pôvodu, čo by výrazne uľahčilo deportáciu neúspešných žiadateľov o azyl z územia EÚ.

Tento návrh, ktorý má byť oficiálne predstavený do júna, získal predčasne portál EURACTIV. Cieľom je zvýšiť efektivitu návratov, keďže v súčasnosti sa darí deportovať len asi 20 percent neúspešných migrantov.

Nový návrh je súčasťou širšieho balíka opatrení z marca 2025, ktoré obsahujú aj plány na dobrovoľné návraty a vytvorenie návratových centier mimo EÚ.

Paralelne s týmto zoznamom pripravuje Komisia aj všeobecný zoznam bezpečných tretích krajín pre tzv. externalizáciu migrácie. Zvažuje sa pritom aj zrušenie podmienky osobného prepojenia migranta na prijímajúcu krajinu, čo vyvoláva obavy ľudskoprávnych organizácií z narušenia možnosti integrácie migrantov.

(euractiv, lup)

  |  

Zelenskyj koná po tragédii v Sumskej oblasti, vláda odvolala gubernátora

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začal proces odvolania gubernátora Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha po ruskom raketovom útoku na mesto Sumy, ktorý si vyžiadal najmenej 35 obetí vrátane detí.

Aktualizácia: Ukrajinská vláda v utorok schválila návrh na odvolanie Volodymyra Arťucha z funkcie gubernátora Sumskej oblasti, ktorú zastával od apríla 2023. Na uvoľnený post vymenovala Oleha Hryhorova.

Útok sa odohral v nedeľu dopoludnia, keď rakety Iskander z Voronežskej a Kurskej oblasti zasiahli centrum mesta počas príprav na Kvetnú nedeľu. Zranenia utrpelo vyše 80 osôb, poškodených bolo najmenej 20 budov, vrátane električiek, áut, obchodov a obytných domov.

Arťuch, ktorý pôsobí vo funkcii už takmer dva roky, priznal, že v čase útoku sa vojenský personál nachádzal na slávnostnom odovzdávaní vyznamenaní, no tvrdí, že podujatie neinicioval. Vláda už jeho odvolanie podporila.

Útok a jeho následky vyvolali ostrú reakciu verejnosti i politického vedenia krajiny, ktoré sa snaží vyvodiť zodpovednosť za možné pochybenia v oblasti bezpečnosti.

(tasr, red)