Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj varoval USA: O okupovaných územiach rozhodne Ukrajina

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval Spojené štáty pred akýmikoľvek územnými ústupkami voči Rusku. Zdôraznil, že všetky okupované oblasti patria Ukrajine a o ich budúcnosti môže rozhodnúť len ukrajinský národ.

Vyjadrenie zaznelo počas tlačovej konferencie v Odesse s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Zelenskyj upozornil na „červenú čiaru“ Kyjeva, ktorou je neuznanie dočasne okupovaných území za súčasť Ruska.

Kritizoval aj rokovania niektorých amerických predstaviteľov, najmä stretnutie Stevea Witkoffa, emisára Donalda Trumpa, s Vladimirom Putinom, kde sa údajne diskutovalo o takzvaných piatich územiach, čo podľa Zelenského nespadalo do Witkoffových právomocí.

Rusko od roku 2014 okupuje Krym a od roku 2022 časti ďalších štyroch oblastí – Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej –, ktoré však nemá úplne pod kontrolou. Hoci Ukrajina momentálne nehovorí o vojenskom dobytí týchto území, ich oficiálne odovzdanie Rusku kategoricky odmieta.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Svetová zdravotnícka organizácia schválila znenie pandemickej dohody

Po troch rokoch rokovaní sa v noci z 15. na 16. apríla členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie dohodli na znení návrhu tzv. pandemickej dohody, informovala na svojej stránke organizácia.

Dohoda "zahŕňa vytvorenie systému prístupu k patogénom [...]; prijatie konkrétnych opatrení na prevenciu pandémie, a to aj prostredníctvom prístupu Jedno zdravie (One Health); budovanie zemepisne rôznorodých výskumných a vývojových kapacít [...]; mobilizácia kvalifikovanej, vyškolenej a multidisciplinárnej národnej a celosvetovej zdravotníckej pohotovostnej pracovnej sily" či "vytvorenie globálneho dodávateľského reťazca a logistickej siete".

Rokovaní sa zúčastnili aj Čína či Ruská federácia - ktoré v októbri 2024 vyhlásili, že plne "podporujú ústrednú koordinačnú úlohu Svetovej zdravotníckej organizácie" –, kým predstaviteľ Spojených štátov na rokovaniach prítomný nebol, keďže Trump 20. januára 2025 výkonným nariadením č. 14155 začal vystúpenie USA z organizácie.

Podobne nebol na rokovaniach prítomný ani predstaviteľ Argentíny, keďže prezident Javier Milei 5. apríla oznámil, že jeho krajina z organizácie vystupuje.

(hal)

Minúta  |  

Biden v prvom prejave po odchode kritizoval Trumpovu politiku

Bývalý americký prezident Joe Biden vystúpil s prvým väčším prejavom od odchodu z Bieleho domu, v ktorom ostro kritizoval súčasného prezidenta Donalda Trumpa.

Na konferencii ACRD v Chicagu obvinil Trumpovu administratívu z rýchleho spôsobovania škôd, najmä v oblasti sociálneho zabezpečenia. Upozornil na problémy s fungovaním webovej stránky sociálneho zabezpečenia a ohrozenie dôchodkov, ktoré sú pre mnohých Američanov jediným zdrojom príjmu. Biden varoval, že ak by sa tieto dávky znížili, malo by to devastujúci dopad na milióny ľudí.

Téma sociálneho zabezpečenia bola zvolená s cieľom zvýšiť tlak na Trumpa a jeho plány na revíziu vládnych výdavkov. Biden sa vzdal kandidatúry v nadchádzajúcich voľbách po neúspechu v prvej debate a jeho miesto zaujala Kamala Harrisová, ktorá však Trumpa neporazila.

Od inaugurácie Trumpa sa Biden stiahol z verejného života a väčšinu času trávi v súkromí v Delaware.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA dlhujú OSN miliardy. Plánujú výrazné škrty v rozpočte na misie

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa navrhla výrazné škrty vo financovaní mierových misií OSN, pričom sa odvoláva na neúspešnosť operácií v krajinách ako Mali, Libanon či Konžská demokratická republika.

Tento návrh je súčasťou odpovede Rozpočtového úradu Bieleho domu na požiadavky amerického ministerstva zahraničných vecí pre nový fiškálny rok začínajúci 1. októbra. Trumpova administratíva plánuje znížiť rozpočet ministerstva zahraničných vecí až o polovicu, no rozpočet musí najprv schváliť Kongres.

Spojené štáty, ako najväčší prispievateľ do OSN, zabezpečujú 22 percent základného rozpočtu a 27 percent rozpočtu mierových misií. Tieto platby sú povinné, avšak USA dlhujú OSN vyše 2,7 miliardy dolárov.

V súčasnosti OSN financuje deväť mierových operácií v rôznych konfliktných oblastiach. Hovorca OSN sa k uniknutému memorandu odmietol vyjadriť. Podľa pravidiel môže OSN členskému štátu, ktorý mešká s platbami dlhšie ako dva roky, odobrať hlasovacie práva vo Valnom zhromaždení.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA plánujú znížiť počet vojakov v Sýrii až o polovicu

Spojené štáty zvažujú výrazné zníženie vojenskej prítomnosti v Sýrii, pričom podľa jedného z amerických predstaviteľov by mohlo ísť až o polovicu z približne 2-tisíc vojakov, ktorí sa v krajine momentálne nachádzajú.

K zvýšeniu tohto počtu došlo koncom roka 2024 za prezidenta Joea Bidena, ako reakcia na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu a možnú hrozbu zo strany Islamského štátu.

Väčšina amerických síl pôsobí na severovýchode Sýrie pod kontrolou kurdských milícií, časť je rozmiestnená na základni at-Tanf pri hraniciach s Irakom a Jordánskom.

Napriek informáciám o možnom znížení počtov niektorí predstavitelia zostávajú skeptickí, najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami USA s Iránom a paralelným posilňovaním amerických síl v regióne.

Prezident Trump zároveň varoval Irán pred dôsledkami snahy získať jadrové zbrane a pohrozil vojenským útokom na jeho jadrové zariadenia.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump pritvrdzuje: Bez likvidácie jadrového programu nebude dohoda s Iránom

Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff vyhlásil, že Irán musí v prípade novej jadrovej dohody úplne zastaviť obohacovanie uránu. Podľa DPA je však nepravdepodobné, že by Irán s touto požiadavkou súhlasil.

Pôvodná dohoda z roku 2015 umožňovala Teheránu civilné využitie jadrovej energie, no znemožňovala vývoj atómovej bomby. USA od nej jednostranne odstúpili v roku 2018 za prezidenta Donalda Trumpa.

Trump sa aktuálne snaží o novú dohodu, hoci Irán odmieta priame rokovania. V sobotu sa uskutočnili konzultácie v Ománe, kde sa Witkoff krátko stretol s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arákčím. Ten zdôraznil, že Irán svoj program neobmedzí. Witkoff následne vyhlásil, že bez ukončenia iránskeho obohacovania uránu nebude mier na Blízkom východe.

Irán má podľa MAAE približne 274,8 kilogramov uránu obohateného na 60 percent, pričom na výrobu zbrane je potrebných aspoň 90 percent. Trump pohrozil vojenským zásahom, ak k dohode nedôjde, no Irán tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové ciele.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.