Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medveď napadol muža v lyžiarskom stredisku, previezli ho do nemocnice

Do lyžiarskeho strediska Králiky v okrese Banská Bystrica vyslal v piatok operátor tiesňovej linky 155 ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci k mužovi, ktorý pri strete s medveďom utrpel zranenie dolnej končatiny. Posádka pacienta transportovala do nemocnice v Banskej Bystrici s otvorenou ranou stehna.

Informovalo o tom na sociálnej sieti Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Austrálčan bojujúci na strane Ukrajiny sa postaví pred súd

Austrálčan Oscar Jenkins sa postaví pred súd v samozvanej Luhanskej ľudovej republike (LĽR) pre obvinenia zo žoldnierstva, uviedli v piatok úrady na tomto ukrajinskom území, ktoré okupuje Rusko. Ide o zatiaľ posledný známy prípad zahraničného vojaka bojujúceho na strane Kyjeva, ktorého budú súdiť.

Podľa vyšetrovateľov prišiel 33-ročný Jenkins na Ukrajinu z austrálskeho Melbourne vo februári 2024. Od marca do decembra 2024 následne bojoval proti ruskej armáde, za čo dostával údajne približne sedemtisíc až deväťtisíc dolárov mesačne.

Rusko a jeho predstavitelia na východe Ukrajiny zvyčajne považujú cudzincov, ktorí pricestujú do Kyjeva bojovať, za „žoldnierov“. To im umožňuje stíhať tieto osoby podľa svojho trestného zákonníka namiesto toho, aby k nim pristupovali ako k vojnovým zajatcom s istými právami vyplývajúcimi zo Ženevského dohovoru.

Ruské orgány prednedávnom obvinili 22-ročného Brita Jamesa Scotta Rhysa Andersona z terorizmu po tom, ako ho chytili v ruskej Kurskej oblasti bojovať na strane Ukrajiny. Podľa AFP ho odsúdili na 19 rokov väzenia.

(tasr, afp, lud)

Minúta  |  

Ukrajina a Rusko si na Veľký piatok vymenili telá 950 padlých vojakov

Ukrajina a Rusko si na Veľkonočný piatok vymenili telá padlých vojakov, pričom na Ukrajinu vrátili pozostatky 909 vojakov a do Ruska telá 41 vojakov.

Výmenu sprostredkoval Medzinárodný Červený kríž a ide už o druhú výmenu počas troch týždňov, pričom predchádzajúca sa konala 28. marca s takmer rovnakým počtom.

Ukrajinskí vojaci padli prevažne v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej, Sumskej a Charkovskej oblasti. Mnohé telá ostávajú po bojoch na mieste, keďže ukrajinské jednotky sú pre postupujúcu ruskú ofenzívu nútené ustupovať.

Oficiálne údaje o stratách oboch armád sú zriedkavé. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári odhadol, že od začiatku invázie v roku 2022 zahynulo vyše 46-tisíc ukrajinských vojakov a ďalších 380-tisíc utrpelo zranenia.

Nezávislé zdroje uvádzajú ešte vyššie čísla: až 70-tisíc mŕtvych a 35-tisíc nezvestných. Odhady západných médií hovoria o 50-tisíc až 100-tisíc ukrajinských obetiach.

Rusko svoje straty nezverejnilo od roku 2022, no podľa Mediazony a BBC mohlo prísť o viac než 91-tisíc vojakov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Litva posilní druhú trasu cez strategický Suwalský koridor

Litva chce v spolupráci s Poľskom modernizovať druhú hlavnú trasu cez Suwalský koridor – strategické územie medzi Poľskom a Litvou, uvádza portál Politico.

Suwalský koridor je riedko osídlený, asi 100 kilometrov široký pás územia, ktorý spája Poľsko a Litvu, a susedí s ruským Kaliningradom a Bieloruskom.

Je označovaný za najzraniteľnejšie miesto NATO, pretože tvorí jedinú pozemnú spojnicu medzi Baltskými štátmi a zvyškom aliancie.

Litva plánuje modernizovať cestu Vilnius–Augustów ako doplnok k hlavnej trase Via Baltica. Projekt by mal zahŕňať rekonštrukciu 113 km ciest, renováciu ôsmich mostov a zavedenie bezpečnostných opatrení vrátane kontrolných stanovíšť a betónových zátarás.

Portál tiež informoval, že dôležitým cieľom je zvýšiť vojenskú mobilitu, uľahčiť presun vojsk a zlepšiť logistiku v prípade krízovej situácie. Opatrenia sa týkajú aj obrany proti rušeniu GPS signálu. Práce by mali dokončiť do roku 2028, no počítajú s možným oneskorením.

Litva plánuje získať finančnú podporu z rozpočtu EÚ, no zatiaľ ide o bilaterálny projekt s Poľskom, tvrdí Politico. Iniciatíva zapadá do širšej stratégie EÚ na budovanie duálnej infraštruktúry pre civilné aj vojenské účely.

(politico, lup)

Minúta  |  

USA údajne znižujú vojenskú prítomnosť v Sýrii

Spojené štáty americké začali podľa zdrojov portálu The Moscow Times redukovať svoju vojenskú prítomnosť v severovýchodnej Sýrii a plánujú zatvoriť tri zo svojich ôsmich operačných základní. Rozhodnutie schválili Pentagón a Centrálne velenie americkej armády, pričom počet nasadených vojakov znížia zo zhruba dvetisíc na 1 400.

Zatvoria základne Green Village, Euphrates a jedno menšie zariadenie. Po dvojmesačnom prechodnom období sa rozhodne o prípadnom ďalšom znížení.

Pentagón odporúča ponechať minimálne 500 vojakov, avšak prezident Donald Trump spochybňuje zotrvanie akýchkoľvek amerických jednotiek v krajine.

Ako ďalej uvádza The Moscow Times, napriek zmenám USA pokračujú v podpore Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi, ktoré bojujú proti Islamskému štátu. Na severovýchode krajiny sa nachádza deväťtisíc až desaťtisíc zadržiavaných islamistických bojovníkov a približne 39-tisíc ich rodinných príslušníkov.

Podľa analytika Charlesa Listera došlo od januára do polovice apríla k viac ako 40 teroristickým útokom Islamského štátu.

USA zároveň podporujú novú sýrsko-kurdskú vládu vedenú Ahmadom Husajnom Šaraom, ktorá s pomocou amerických spravodajských služieb už zmarila osem plánovaných útokov v Damasku a začala integráciu SDF do štátnych štruktúr.

(the moscow times, lup)

Minúta  |  

Taliansko a USA chcú nové pravidlá zdaňovania pre Google či Apple

Taliansko a Spojené štáty vydali spoločné vyhlásenie proti diskriminačným digitálnym daniam, čo signalizuje možný ústup Ríma od dane z digitálnych služieb.

Táto daň, predstavujúca tri percentá z príjmov digitálnych spoločností s obratom nad 750 miliónov eur, je dlhodobým zdrojom napätia medzi USA a viacerými európskymi krajinami, ktoré ňou cielia na technologických gigantov ako Google, Meta, Apple a Amazon.

Taliansko z nej ročne získa menej než 500 miliónov eur, čo je vzhľadom na rozpočtové výdavky krajiny len zanedbateľný príjem.

Počas návštevy premiérky Giorgie Meloniovej v Bielom dome, kde ju Donald Trump vrelo prijal, obe krajiny zdôraznili potrebu nediskriminačného zdaňovania, ktoré by podporilo investície technologických firiem.

Vyhlásenie nešpecifikovalo, či Rím daň zruší, no uvádza zámer pokračovať v rokovaniach bilaterálne, mimo rámca Európskej únie. Taliansko zároveň víta americké investície do AI a cloudových riešení, ktoré by z neho mohli urobiť regionálne dátové centrum.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.