Preskočiť na obsah
  |  

Financie EÚ končili u islamistov, chýba kontrola, tvrdí správa Le Figaro

Európska únia podľa zistení francúzskeho denníka Le Figaro dlhodobo financovala viaceré organizácie propagujúce politický a radikálny islam, pričom ich činnosť často odporuje základným hodnotám EÚ.

Už v roku 2019 smerovalo viac než 1,8 milióna eur napríklad k organizáciám ako Európska moslimská únia, Fórum islamskej mládeže v Severnom Macedónsku či sieť ENAR, ktoré majú preukázateľné väzby na Moslimské bratstvo.

Podľa Le Figaro boli tiež podporené projekty ako „Európsky korán“ s rozpočtom 9,8 milióna eur, ktorého cieľ údajne spochybňuje historickú a kultúrnu identitu Európy.

Portál Echo24 píše, že francúzski politici ako Nathalie Gouletová či Fabrice Leggeri vyzývajú na zavedenie prísnych kontrol, keďže súčasný systém prideľovania grantov považujú za neprehľadný a ľahko zneužiteľný.

Financovanie týchto organizácií prebieha napriek tomu, že ide o subjekty, ktorých ideológie sú v rozpore s princípmi slobody, rovnosti a sekularizmu.

(red)

  |  

Šéf ukrajinskej obrany: Kyjev súhlasí s mierovým návrhom na 90 percent

​Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov informoval amerických predstaviteľov, že Kyjev podporuje mierovú iniciatívu prezidenta Donalda Trumpa, ktorú v Paríži koncom týždňa predstavil šéf diplomacie Marco Rubio, na zhruba 90 percent.

Informáciu priniesol denník New York Post, ktorý citoval nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa americkej administratívy. Ten dodal, že sporných 10 percent sa týka otázky statusu územia, ktoré Rusi okupujú: „De facto znamená, že uznávame, že Rusi okupujú túto pôdu, ale nehovoríme, že sa jej (Ukrajina) vzdá navždy. De iure znamená, že uznávame, že (Rusi) zaberajú túto zem a my ju už nikdy neuvidíme (v rukách Ukrajincov)."

Trumpov kabinet totiž v Paríži podľa agentúry Bloomberg navrhol zmrazenie vojny na Ukrajine ponechaním okupovaných území Rusku a zrieknutím sa ukrajinského vstupu do NATO. Prímerie chce vymeniť za zmiernenie sankcií voči Rusku a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, hoci ich podoba zatiaľ nie je jasná.

(red)

  |  

Rím hostí kľúčové rokovania o jadre, Irán tvrdí: dohoda s USA je možná

USA a Irán začali v sobotu nové kolo nepriamych rozhovorov o jadrovom programe v Ríme, sprostredkované ománskymi diplomatmi.

Stretnutia prebiehajú v tieni hrozby prezidenta Trumpa, že ak diplomacia zlyhá, pristúpi k vojenským opatreniam. Irán zastupuje minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, USA vyslali vyslanca pre Blízky východ Steva Witkoffa.

Obe strany označili predchádzajúce rokovanie v Muskate za konštruktívne. Washington požaduje zastavenie obohacovania uránu, Teherán trvá na mierovom charaktere svojho jadrového programu, no chce záruky, že USA dohodu opäť nezrušia.

Irán odmieta demontáž centrifúg či obmedzenia v oblasti balistických rakiet. Taliansky minister zahraničných vecí Tajani vyzval na mierovú dohodu, zatiaľ čo izraelské zdroje pripúšťajú útok na iránske zariadenia.

Rusko ponúklo pomoc pri sprostredkovaní dohody. Rozhovory sú prvým vážnym diplomatickým kontaktom od roku 2015, keď sa uskutočnili priame rokovania pod Obamovou administratívou.

(reuters, red)

  |  

TA3: Smer stále na čele, Matovič rastie na úkor PS, SNS mimo parlamentu

Podľa exkluzívneho prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3 by sa v prvej polovici apríla 2025 do parlamentu dostalo sedem politických strán.

Prvenstvo si udržiava Smer-SD s podporou 21,6 percenta, aj keď oproti marcu klesol o 1,5 percenta.

Progresívne Slovensko skončilo druhé so ziskom 20,8 percenta, pričom časť jeho voličov prešla k hnutiu Slovensko.

Hlas-SD získal 10,5 percenta, nasledovali KDH (8,1 percenta), Republika (7,7 percenta), Slovensko (7,1 percenta) a SaS (6,7 percenta).

Mimo parlamentu by zostali Demokrati, Aliancia, SNS aj Sme rodina.

Najdôveryhodnejším politikom zostáva Robert Fico (Smer-SD) s 39 percentami dôvery, pred Michalom Šimečkom (PS, 37 percent) a Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD, 31 percent).

Prieskum prebehol formou online dopytovania (CAWI) medzi 10. a 16. aprílom na vzorke 2 550 respondentov.

(red)

  |  

Exšéf Googlu Schmidt varuje: AI sa čoskoro zlepší natoľko, že prekoná ľudí

Umelá inteligencia by mohla už v roku 2026 nahradiť väčšinu programátorov, tvrdí bývalý šéf Googlu Eric Schmidt.

Na konferencii AI+ Biotechnology vo Washingtone vyhlásil, že vývoj AI postupuje tak rýchlo, že čoskoro zvládne nielen programovanie, ale aj riešenie zložitých matematických úloh, ktoré dnes zvládajú len špičkoví absolventi univerzít.

Do roku 2027 sa podľa neho budú AI systémy schopné samostatne zlepšovať a upravovať vlastný kód.

V horizonte rokov 2028 až 2030 očakáva, že AI modely sa vyrovnajú najlepším svetovým fyzikom, matematikom, spisovateľom a umelcom.

Do roku 2031 by podľa Schmidta mala AI dosiahnuť štádium tzv. umelej superinteligencie, čím by definitívne prekonala ľudské schopnosti a fungovala autonómne bez zásahov človeka.

Upozorňuje však, že svet stále nemá efektívny regulačný rámec pre AI, čo predstavuje značné riziko.

(tasr, red)

  |  

Ruský generál Popov späť na fronte: trestné stíhanie vymenil za velenie jednotky smrti

Ruský generál Ivan Popov, známy svojou verejnou kritikou vojenského velenia, sa po dvoch rokoch vracia na front – nie však ako hrdina, ale ako veliteľ trestnej jednotky Storm Z zloženej z bývalých väzňov.

Podľa CNN mu bol tento post pridelený po dohode s ministerstvom obrany výmenou za pozastavenie trestného stíhania. Storm Z, ako upozorňuje CNN, je notoricky známa tým, že jej členovia sú nasadzovaní na samovražedné útoky a prežívajú len výnimočne.

V roku 2023 bol Popov odvolaný z postu veliteľa 58. armády po tom, čo obvinil vedenie z nedostatočnej delostreleckej podpory a nazval ich konanie zradou. Následne čelil obvineniam z podvodu, ktoré odmieta. Po napísaní otvoreného listu prezidentovi Putinovi mu bola umožnená „očista“ cez bojisko.

Český portál iDNES pripomína, že trestné jednotky ako Storm Z pripomínajú praktiky z druhej svetovej vojny – len pri Bachmute prežilo len 15 zo 120 vojakov.

(red)