Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin ratifikoval zmluvu o strategickom partnerstve s Iránom

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon o ratifikácii 20-ročnej zmluvy s Iránom. Informovala o tom v pondelok ruská štátna agentúra RIA. Dokument má prehĺbiť strategickú spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom.

Zmluvu uzavrel Putin so svojím iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškjánom ešte v januári. Partnerstvo má pokrývať oblasti bezpečnosti, energetiky aj obchodu.

Krok prichádza v čase, keď Rusko aj Irán čelia medzinárodným sankciám zo strany Západu. Ide o najvýznamnejšie prehĺbenie ich vzťahov za posledné roky.

Západné krajiny dlhodobo kritizujú prehlbovanie vzťahov medzi Moskvou a Teheránom. Európska únia varovala, že strategické spojenectvo môže destabilizovať región Blízkeho východu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko počíta s vyššou infláciou a slabšími príjmami z ropy

Ruské ministerstvo hospodárstva očakáva infláciu 7,6 percenta, pôvodne rátalo so 4,5 percenta. Znížilo tiež odhad ceny ropy Urals z 69,7 na 56 dolárov za barel.

Ceny ropy sú pre Rusko kľúčové, keďže tvoria tretinu rozpočtových príjmov. Ropa Brent má v roku 2025 stáť v priemere 68 dolárov, nie 81,7 dolára, ako sa čakalo. Centrálna banka varuje, že ceny ropy môžu byť nízke celé roky.

Kurz rubľa má dosiahnuť 94,3 rubľa za dolár, mierne silnejší než sa predpokladalo. Začiatkom apríla padla cena Urals na najnižšiu úroveň od roku 2023. Ministerstvo ponechalo odhad rastu HDP na úrovni 2,5 percenta.

Ruská ekonomika čelí domácim cenovým tlakom najmä pre sankcie, vojenské výdavky a kolísavý kurz rubľa. V roku 2022 inflácia presiahla 11 percent, následne sa dočasne stabilizovala, no teraz opäť rastie. Cena ropy Urals priamo ovplyvňuje príjmy ruskej vlády, najmä v čase sankcií a vojnových výdavkov. Príjmy z ropy a plynu tvoria približne 30 percent ruského štátneho rozpočtu.

(tasr, central bank of russia, imf, reuters)

Minúta  |  

Pápež František bude pochovaný mimo Vatikánu, ako si želal

Svätý Otec ešte za života zjednodušil pohrebné obrady rímskeho pontifika. Podľa nových pravidiel vystavia telo v rakve v Bazilike svätého Petra.

Pápeža oblečú do červeného rúcha, mitry a páliá; pri tele bude paškál. Smrť oficiálne potvrdí komorník kardinál Kevin Farrell. Rakva bude drevená, nie trojitá ako v minulosti, a zapečatí sa.

Do nej vložia aj dokument o pontifikáte a mince s jeho podobizňou. František bude pochovaný v bazilike, ktorú osobne uctieval. Konkláve sa začne medzi 15. až 20. dňom po jeho smrti.

(tasr)

Minúta  |  

Čínska centrálna banka ponechala úrokové sadzby šiestykrát nezmenené

Ľudová banka Číny ponechala v apríli kľúčové sadzby bez zmeny. Jednoročná sadzba LPR zostala na úrovni 3,10 percenta, päťročná na 3,60 percenta.

Sadzby tak nemenila už šesť mesiacov po sebe, naposledy v októbri 2024. Vtedy ich znížila o 25 bázických bodov. Fixácia sa nastavuje na základe návrhov 18 bánk, Peking má stále vplyv.

V 1. štvrťroku čínska ekonomika medziročne vzrástla o 5,4 percenta. Podľa analytikov môže banka čoskoro pristúpiť k ďalšiemu uvoľneniu politiky. Cieľ Pekingu je rast HDP o päť percent, MMF odhaduje len 4,6 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Arcibiskup Bober: Pápež František bol mužom viery a pokory

Košický arcibiskup Bernard Bober ocenil odkaz zosnulého pápeža Františka, ktorý zomrel v pondelok vo veku 88 rokov.

Bober pripomenul jeho návštevu Slovenska v roku 2021 a vlaňajšie stretnutie vo Vatikáne. Podľa neho bol pápež hlasom zraniteľných a reformátorom cirkevných štruktúr.

Vyzdvihol tiež jeho synodálne reformy a apel na ochranu stvorenstva. František podľa Bobera vlieval nádej, spájal ľudí a posilňoval misiu Cirkvi.

Biskupská konferencia vyjadrila sústrasť a modlí sa za dušu Svätého Otca. Bober verí, že jeho odkaz zostane živý v životoch veriacich.

Hlava katolíckej cirkvi navštívila v roku 2021 Bratislavu, Prešov, Košice a Šaštín. František hovoril o inklúzii, solidarite a kresťanskej nádeji. Na stretnutí s rómskou komunitou v Košiciach zdôraznil úctu a otvorenosť voči všetkým.

(tasr, vatican news)

Minúta  |  

Gaza obvinila Izrael z popráv 15 záchranárov pri marcovom útoku

Úrad civilnej obrany v Gaze odmietol výsledky izraelského vyšetrovania. Záchranári zahynuli 23. marca neďaleko Rafahu počas izraelského útoku. Podľa úradu ich armáda popravila, čo má dokazovať video z miesta činu.

Telá objavili 1. apríla v masovom hrobe, informovala OSN. Izrael priznal chyby, ale popravy poprel, tvrdí, že reagoval na hrozby. Prepustí zástupcu veliteľa jednotky, ktorá sa útoku zúčastnila.

Palestínsky Červený polmesiac označil izraelskú správu za „plnú lží“. Vysoký komisár OSN Volker Türk varoval pred možnými vojnovými zločinmi.

Počas vojny v Gaze sa opakovane objavujú správy o obetiach medzi záchranármi. Od októbra 2023 bolo podľa OSN zabitých vyše 200 humanitárnych pracovníkov.

(tasr, the guardian)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.