Preskočiť na obsah
  |  

Známa švajčiarska firma čelí problémom, kráti zamestnancom úväzky

Švajčiarsky výrobca solárnych panelov Meyer Burger oznámil, že od 1. mája skracuje pracovný čas približne 300 zamestnancom vo svojom závode v Nemecku.

Spoločnosť uviedla, že dôvodom sú dočasné problémy s dodávkami materiálu, ktoré narušili plynulosť výroby. Závod sa špecializuje na produkciu vysoko výkonných solárnych článkov a nachádza sa v saskom meste Thalheim.

Opatrenia sa týkajú zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Cieľom je krátkodobé zníženie nákladov, kým sa situácia s dodávkami stabilizuje. Firma zároveň vyjadrila nádej, že ide len o dočasný stav.

Problémy s dodávkami materiálu ovplyvnili aj ich závod v USA. V arizonskom Hildale musela firma prejsť na model, kde sa technické práce a výroba modulov striedajú na dennej báze.

Meyer Burger je jednou z vedúcich spoločností v oblasti solárnych technológií v Európe. Firma čelí nielen výpadkom materiálu, ale aj rastúcemu konkurenčnému tlaku z Ázie.

(reuters, max)

  |  

Meta znížila kontrolu obsahu, dozorná rada varuje pred porušením práv

Dozorná rada spoločnosti Meta Platforms ostro skritizovala rozhodnutie firmy obmedziť overovanie faktov a zmierniť zásahy pri diskusiách o témach, ako je imigrácia či rodová identita. Zmeny na Facebooku a Instagramu zaviedli v januári tohto roka, tesne pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Rada upozornila, že Meta konala narýchlo a bez zverejnenia výsledkov kontroly vplyvu na ľudské práva. Podľa nej ide o odklon od bežnej praxe a oslabenie ochrany pred škodlivým obsahom.

Meta v rovnakom období zrušila program overovania faktov v USA. Tieto kroky vyvolali obavy, že spoločnosť reagovala na dlhodobú kritiku konzervatívnych kruhov.

Rozhodnutia rady potvrdili obavy – niektoré príspevky, ako napríklad tie o prístupe transrodových osôb k toaletám, Meta ponechala. Iné, obsahujúce rasové urážky, mala podľa rady odstrániť.

Meta vo vyhlásení uviedla, že víta rozhodnutia podporujúce slobodu prejavu. K výzvam na odstránenie obsahu sa nevyjadrila.

(reuters, max)

  |  

Izrael údajne zachytil raketu vystrelenú húsíami z Jemenu

Izraelská armáda pravdepodobne zachytila raketu, ktorá bola odpálená z územia Jemenu ovládaného húsíami. Incident sa odohral v stredu krátko po štvrtej hodine ráno miestneho času. Sirény zazneli v meste Haifa a v ďalších častiach severného Izraela.

Podľa oficiálneho vyjadrenia na platforme Telegram bola raketa „s najväčšou pravdepodobnosťou úspešne zachytená“. K zodpovednosti za útok sa húsíovia bezprostredne neprihlásili.

Húsíovia útočia na Izrael raketami a dronmi od októbra 2023, keď sa začala vojna v Pásme Gazy.

Okrem útokov na izraelské územie zasahujú aj obchodné lode v Červenom mori a Adenskom zálive. V dôsledku útokov museli viacerí lodní prepravcovia presmerovať trasy, čo predražilo prepravu a spomalilo dodávky.

(tasr, afp, max)

  |  

WHO kvôli výpadku z USA prepustí zamestnancov a obmedzí činnosť

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v utorok oznámil, že výpadok financovania, spôsobený najmä odmietnutím USA zaplatiť členské príspevky, vážne ohrozil fungovanie organizácie. Podľa neho WHO už začala s obmedzením činností a prepúšťaním zamestnancov, najmä v centrále v Ženeve.

Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa nezaplatili príspevky za rok 2024 a odmietli ich aj na rok 2025. Zároveň zmrazili väčšinu zahraničnej pomoci. Okrem USA škrty ohlásili aj ďalšie krajiny.

WHO preto pripravuje úpravu organizačnej štruktúry a rieši, ako nahradiť chýbajúce financie. Odhadovaný výpadok na roky 2026 a 2027 dosahuje 560 až 650 miliónov dolárov.

Tedros už informoval zamestnancov aj členské štáty, že úsporné opatrenia sa dotknú najmä vyššieho manažmentu. Počet zrušených miest zatiaľ nekonkretizoval.

(tasr, afp, max)

  |  

Rubio sa nezúčastní rokovaní o Ukrajine v Londýne

Americký minister zahraničia Marco Rubio nepoletí na mierové rokovania o Ukrajine v Londýne. Jeho neúčasť potvrdil v utorok Biely dom s tým, že dôvodom sú „logistické dôvody“.

Rubia na rokovaniach zastúpi osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Keith Kellogg, informovala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Tammy Bruceová. Dodala, že Rubio je „zaneprázdnený muž“.

Rokovania vedie britský minister zahraničných vecí David Lammy a nadväzujú na predchádzajúcu schôdzku v Paríži, kde sa Rubio stretol s ukrajinským diplomatom Andrijom Sybihom a inými európskymi politikmi.

Nie je zatiaľ jasné, či sa londýnskeho stretnutia zúčastní aj Steve Witkoff, americký vyslanec pre Blízky východ.

USA sa snažia dosiahnuť prímerie vo vojne, ktorá trvá od februára 2022. Rubio minulý týždeň v Paríži predstavil plán Washingtonu na ukončenie konfliktu. Spojené štáty však varujú, že od rokovaní môžu ustúpiť, ak nebude vidieť pokrok.

(tasr, dpa, max)

  |  

Na pohreb pápeža Františka príde viac ako 200-tisíc ľudí i svetoví lídri

Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa v sobotu očakáva viac ako 200-tisíc ľudí pri príležitosti pohrebu pápeža Františka. Prítomných bude aj najmenej 100 zahraničných delegácií.

Podľa očakávaní dorazí väčšina svetových lídrov v sobotu a opustí mesto ten istý deň, výnimkou bude americký prezident Donald Trump s manželkou, ktorí prídu už v piatok. Medzi potvrdenými účastníkmi sú prezidenti Emmanuel Macron, Olaf Scholz, Keir Starmer, Ursula von der Leyenová, Andrzej Duda, Volodymyr Zelenskyj a slovenský prezident Peter Pellegrini.

Zúčastní sa aj argentínsky prezident Javier Milei, brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva a generálny tajomník OSN António Guterres.

Kontroverziu vyvolal izraelský príspevok na platforme X vyjadrujúci sústrasť, ktorý bol neskôr vymazaný pre kritiku pápeža voči Izraelu.

Pohrebná omša sa začne o 10:00 na Svätopeterskom námestí, po ktorej bude rakva premiestnená do Baziliky svätého Petra a následne do Baziliky Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore).

(tasr)