Preskočiť na obsah
  |  

Zelenskyj: Nezdá sa, že by USA dostatočne tlačili na Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že nevidí náznaky silného tlaku zo strany Spojených štátov na Rusko v rámci mierového úsilia.

Na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Juhoafrickej republiky Cyrilom Ramaphosom uviedol, že Kyjev koná v súlade s návrhmi svojich spojencov, ale nemôže konať v rozpore s ústavou.

Podľa Zelenského je už samo o sebe výrazným kompromisom, že Ukrajina súhlasí s rokovaniami s Ruskom po prípadnom vyhlásení prímeria.

O deň skôr sa v Londýne uskutočnili rokovania medzi ukrajinskými a západnými predstaviteľmi, ktoré Zelenskyj opísal ako „ťažké, no konštruktívne“. Rusko podľa neho očakávalo veľký škandál, ktorý sa však nenaplnil.

Tieto výroky odznievajú v čase, keď Kyjev čelí rastúcemu medzinárodnému tlaku na hľadanie diplomatického riešenia vojnového konfliktu s Moskvou. Americkí predstavitelia na čele s prezidentom Donaldom Trumpom varovali, že od rokovaní o prímerí odstúpia.

(reuters, sab)

  |  

Medziľudská dôvera na Slovensku je nízka, najmenšia u ľudí po päťdesiatke

Všeobecná medziľudská dôvera na Slovensku dosahuje len 21,3 percenta, pričom najnižšia je u ľudí vo veku 55 až 64 rokov – dôveru v iných prejavuje len 15,9 percenta z nich.

Naopak, najvyššiu dôveru majú mileniáli (ročníky 1981 až 1996), uvádza štúdia DEKK Inštitútu.

Až 81 percent starších respondentov si myslí, že „treba byť veľmi ostražitý“, čo výskumníci pripisujú skúsenosti s totalitným režimom.

V skupine 25 až 34 rokov dôveruje väčšine ľudí 26 percent respondentov, pričom 71 percent sa prikláňa k ostražitosti. Prieskum realizovala agentúra Focus na jeseň 2024 na vzorke 1 017 respondentov.

Doplnková štúdia medzi študentmi stredných škôl ukázala ešte nižšiu dôveru – len 16,81 percenta uviedlo, že dôverujú iným ľuďom. Vyše 83 percent stredoškolákov si myslí, že je nutné byť pri iných ľuďoch veľmi opatrný.

(tasr)

  |  

USA vyšlú na jadrové rokovania s Iránom tím pod vedením Michaela Antona

Riaditeľ oddelenia pre plánovanie politiky na americkom ministerstve zahraničia Michael Anton povedie tím približne tucta amerických predstaviteľov na nadchádzajúce rokovania s Iránom o jadrovom programe. Informoval o tom vo štvrtok americký vládny zdroj.

Technické rokovania medzi Iránom a USA sú naplánované na sobotu, pričom v ten istý deň sa v Ománe uskutoční aj tretie kolo vysokých rozhovorov o jadrovej dohode.

Minulú sobotu sa obe strany dohodli na začatí prípravy rámca potenciálnej dohody. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí uviedol po rokovaniach v Ríme, že zaznamenali „veľmi dobrý pokrok“, čo potvrdil aj nemenovaný americký činiteľ.

Michael Anton, ktorého výber ako prvý oznámil týždenník Politico, bol hovorcom Rady národnej bezpečnosti počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Pôsobil tiež vo vláde Georgea W. Busha a bol riaditeľom v investičnej spoločnosti BlackRock.

(reuters, sab)

  |  

Pellegrini varuje pred arzénom pri Hlohovci, volá po vyhlásení mimoriadnej situácie

Prezident SR Peter Pellegrini označil environmentálnu záťaž na skládke Vlčie hory pri Hlohovci za kritickú a vyzval na vyhlásenie mimoriadnej situácie.

Podľa neho sú spodné vody v ohrození, čo predstavuje vážne riziko pre miestnych obyvateľov, ktorí využívajú studne.

Namerané hodnoty arzénu dosahujú až 12,7 mg/l, pričom v retenčných nádržiach extrémne stúpa koncentrácia karcinogénnych látok.

Prezident upozornil na degradujúce sudy s chemikáliami a úniky do podložia. Oceňuje prácu miestnych úradov, no zdôrazňuje, že riešenie si vyžaduje zásah štátu a financovanie v miliónoch eur.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie by umožnilo štátu financovať odstránenie nebezpečných látok. Pellegrini prirovnal situáciu k prípadu PCB látok v Strážskom.

V rámci výjazdu navštívil aj mesto Hlohovec, kde rokoval s predstaviteľmi samosprávy a armády, a popoludní pokračoval do Galanty.

(tasr, red)

  |  

Len 464 Sýrčanov z milióna sa vrátilo z Nemecka domov s podporou štátu

Počet Sýrčanov, ktorí sa z Nemecka vracajú do vlasti s podporou štátu, ostáva nízky napriek prítomnosti výraznej migrantskej komunity.

Od začiatku fungovania dobrovoľného návratového programu pre Sýrčanov sa s finančnou podporou nemeckého Spolkového úradu pre migráciu a utečencov do vlasti vrátilo celkovo 464 osôb. Informáciu priniesol web RND.de.

Ako uviedlo nemecké ministerstvo vnútra, v roku 2024 využilo túto možnosť 87 Sýrčanov a do apríla 2025 ďalších 31. Tieto počty nezahŕňajú prípady bez podanej žiadosti o podporu ani všetky návraty uskutočnené v rámci krajinských programov bez následnej refundácie.

V Nemecku pritom žije približne 974-tisíc osôb sýrskeho pôvodu a len v roku 2024 podali sýrski občania 72-tisíc žiadostí o azyl.

Štátna podpora pre návrat do Sýrie môže zahŕňať preplatenie cestovných nákladov, lekárske výdavky do 2-tisíc eur a štartovaciu pomoc do 4-tisíc eur na rodinu. Koaličná dohoda CDU a SPD plánuje v budúcnosti umožniť vyhosťovanie "nebezpečných" osôb aj do Sýrie.

(red)

  |  

Pročkovo správanie voči Puškárovej sa rieši len ako priestupok

Trestné oznámenie na poslanca Jozefa Pročka (Slovensko, Za ľudí, KÚ) v súvislosti s incidentom s poslankyňou Paulou Puškárovou (Hlas) polícia postúpila Okresnému úradu Bratislava I na priestupkové konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. apríla. Informoval o tom hovorca bratislavskej krajskej polície Lukáš Pecek.

Na prípad upozornil portál Aktuality.sk. Trestné oznámenie podali poslanci za Hlas koncom decembra minulého roka, avizoval ho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Pročko sa mal podľa nich správať voči Puškárovej hrubo a neprimerane v garážach Národnej rady, kde sa v tom čase nachádzali aj jej maloleté deti.

Pročko však incident poprel. Uviedol, že Puškárová mu autom vošla do protismeru a on ju len upozornil, že tým mohla ohroziť deti, ktoré mala v aute. Odmietol, že by sa správal nevhodne.

Prípad sa tak nebude riešiť ako trestný čin. O ďalšom postupe rozhodne príslušný okresný úrad.

(tasr, max)