Preskočiť na obsah
  |  

Izraelský nálet zasiahol policajnú stanicu v Džabáliji, vyžiadal si najmenej 44 obetí

Izraelský letecký útok vo štvrtok zasiahol policajnú stanicu v meste Džabálijá na severe Pásma Gazy, pričom podľa miestnych zdravotníckych úradov zahynulo najmenej desať ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia.

Obranné sily Izraela (IDF) oznámil, že cieľom bol veliteľský a riadiaci bod militantných skupín Hamas a Islamský džihád, ktorý sa využíval na plánovanie útokov proti izraelským silám.

Zásah dopadol v blízkosti trhoviska a spôsobil značné škody aj civilnej infraštruktúre. Palestínske skupiny popreli obvinenia z využívania civilných objektov na vojenské účely.

Okrem Džabálije zaútočilo izraelské letectvo aj na ďalšie objekty v palestínskej enkláve, pri ktorých zomrelo ďalších najmenej 34 ľudí, čím sa štvrtkový počet obetí zvýšil na 44.

Ministerstvo zdravotníctva v Gaze oznámilo, že po zásahu hornej časti budovy prestala fungovať Detská nemocnica Durrá v Gaze. Nemocnica prišla o jednotku intenzívnej starostlivosti aj o solárny energetický systém. Pri incidente nikto nezahynul. Tel Aviv sa k zásahu nevyjadril.

Po páde januárového prímeria pokračujú boje s vysokým počtom civilných obetí a veľkým rozsahom vysídľovania. Od októbra 2023 zahynulo v Pásme Gazy viac ako 51 300 ľudí.

(reuters, sab)

  |  

Vyslanec OSN v Bosne pozastavil financovanie srbskej strany

Medzinárodný vyslanec OSN pre Bosnu a Hercegovinu Christian Schmidt vo štvrtok nariadil zastavenie všetkých rozpočtových príspevkov pre stranu bosnianskosrbského lídra Milorada Dodika. Dôvodom je jeho údajné útočenie na ústavný poriadok krajiny, za čo je momentálne hľadaný.

Podľa bosnianskej štátnej polície SIPA sa v stredu pokúsili Dodika zadržať, no zásah zmarili ozbrojené zložky jeho osobnej ochranky. Situácia ďalej zvyšuje napätie v krajine, ktorá sa aj tri desaťročia po krvavom konflikte snaží udržať politickú stabilitu a jednotu medzi národnosťami.

Dodik, známy svojimi separatistickými postojmi a snahami o oslabenie centrálnej vlády v Sarajeve, čelí rastúcej kritike zo strany Západu, ktorý sa obáva možnej destabilizácie regiónu.

(reuters, sab)

  |  

Zelenskyj: Nezdá sa, že by USA dostatočne tlačili na Rusko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že nevidí náznaky silného tlaku zo strany Spojených štátov na Rusko v rámci mierového úsilia.

Na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Juhoafrickej republiky Cyrilom Ramaphosom uviedol, že Kyjev koná v súlade s návrhmi svojich spojencov, ale nemôže konať v rozpore s ústavou.

Podľa Zelenského je už samo o sebe výrazným kompromisom, že Ukrajina súhlasí s rokovaniami s Ruskom po prípadnom vyhlásení prímeria.

O deň skôr sa v Londýne uskutočnili rokovania medzi ukrajinskými a západnými predstaviteľmi, ktoré Zelenskyj opísal ako „ťažké, no konštruktívne“. Rusko podľa neho očakávalo veľký škandál, ktorý sa však nenaplnil.

Tieto výroky odznievajú v čase, keď Kyjev čelí rastúcemu medzinárodnému tlaku na hľadanie diplomatického riešenia vojnového konfliktu s Moskvou. Americkí predstavitelia na čele s prezidentom Donaldom Trumpom varovali, že od rokovaní o prímerí odstúpia.

(reuters, sab)

  |  

Medziľudská dôvera na Slovensku je nízka, najmenšia u ľudí po päťdesiatke

Všeobecná medziľudská dôvera na Slovensku dosahuje len 21,3 percenta, pričom najnižšia je u ľudí vo veku 55 až 64 rokov – dôveru v iných prejavuje len 15,9 percenta z nich.

Naopak, najvyššiu dôveru majú mileniáli (ročníky 1981 až 1996), uvádza štúdia DEKK Inštitútu.

Až 81 percent starších respondentov si myslí, že „treba byť veľmi ostražitý“, čo výskumníci pripisujú skúsenosti s totalitným režimom.

V skupine 25 až 34 rokov dôveruje väčšine ľudí 26 percent respondentov, pričom 71 percent sa prikláňa k ostražitosti. Prieskum realizovala agentúra Focus na jeseň 2024 na vzorke 1 017 respondentov.

Doplnková štúdia medzi študentmi stredných škôl ukázala ešte nižšiu dôveru – len 16,81 percenta uviedlo, že dôverujú iným ľuďom. Vyše 83 percent stredoškolákov si myslí, že je nutné byť pri iných ľuďoch veľmi opatrný.

(tasr)

  |  

USA vyšlú na jadrové rokovania s Iránom tím pod vedením Michaela Antona

Riaditeľ oddelenia pre plánovanie politiky na americkom ministerstve zahraničia Michael Anton povedie tím približne tucta amerických predstaviteľov na nadchádzajúce rokovania s Iránom o jadrovom programe. Informoval o tom vo štvrtok americký vládny zdroj.

Technické rokovania medzi Iránom a USA sú naplánované na sobotu, pričom v ten istý deň sa v Ománe uskutoční aj tretie kolo vysokých rozhovorov o jadrovej dohode.

Minulú sobotu sa obe strany dohodli na začatí prípravy rámca potenciálnej dohody. Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí uviedol po rokovaniach v Ríme, že zaznamenali „veľmi dobrý pokrok“, čo potvrdil aj nemenovaný americký činiteľ.

Michael Anton, ktorého výber ako prvý oznámil týždenník Politico, bol hovorcom Rady národnej bezpečnosti počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Pôsobil tiež vo vláde Georgea W. Busha a bol riaditeľom v investičnej spoločnosti BlackRock.

(reuters, sab)

  |  

Pellegrini varuje pred arzénom pri Hlohovci, volá po vyhlásení mimoriadnej situácie

Prezident SR Peter Pellegrini označil environmentálnu záťaž na skládke Vlčie hory pri Hlohovci za kritickú a vyzval na vyhlásenie mimoriadnej situácie.

Podľa neho sú spodné vody v ohrození, čo predstavuje vážne riziko pre miestnych obyvateľov, ktorí využívajú studne.

Namerané hodnoty arzénu dosahujú až 12,7 mg/l, pričom v retenčných nádržiach extrémne stúpa koncentrácia karcinogénnych látok.

Prezident upozornil na degradujúce sudy s chemikáliami a úniky do podložia. Oceňuje prácu miestnych úradov, no zdôrazňuje, že riešenie si vyžaduje zásah štátu a financovanie v miliónoch eur.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie by umožnilo štátu financovať odstránenie nebezpečných látok. Pellegrini prirovnal situáciu k prípadu PCB látok v Strážskom.

V rámci výjazdu navštívil aj mesto Hlohovec, kde rokoval s predstaviteľmi samosprávy a armády, a popoludní pokračoval do Galanty.

(tasr, red)