Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina žiada prístup k zmrazeným ruským aktívam, rokovala o tom vo Washingtone

Ukrajinská delegácia počas stredajšieho stretnutia na americkom ministerstve financií vo Washingtone otvorila tému zmrazených ruských aktív, ktoré chce využiť na financovanie povojnovej obnovy krajiny.

Informoval o tom guvernér ukrajinskej centrálnej banky Andrij Pyšnyj počas podujatia pri príležitosti jarných zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky.

Po začiatku ruskej invázie v roku 2022 Spojené štáty a ich spojenci zablokovali transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií, čím zmrazili približne 300 miliárd dolárov ruských štátnych aktív. Ukrajina sa teraz snaží presadiť ich využitie na pokrytie vojnových škôd a podporu odolnosti krajiny.

„Existuje mechanizmus, ako sa k týmto prostriedkom dostať a premeniť ich na zdroj pre obnovu Ukrajiny? Odpoveď je veľmi jednoduchá – áno,“ povedal Pyšnyj. Dodal, že Ukrajina plánuje túto tému otvoriť aj na piatkovom stretnutí s MMF.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Leyenová na samite načrtla plán pre energetickú nezávislosť Únie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na samite o energetickej bezpečnosti v Londýne vyzvala na užšiu spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.

Vyzdvihla význam Severného mora ako potenciálnej „elektrárne budúcnosti“ a upozornila na potrebu diverzifikácie dodávok energií, keďže EÚ bola v minulosti príliš závislá od Ruska. Pripomenula pokrok dosiahnutý prostredníctvom iniciatívy REPowerEU, ktorý viedol k výraznému zníženiu dovozu fosílnych palív z Ruska.

V roku 2024 vzrástol dopyt po energii najmä v dôsledku rozvoja umelej inteligencie, elektromobility a klimatizačných systémov.

Leyenová avizovala plán na postupné ukončenie dovozu ruských fosílnych palív a mobilizáciu viac ako 100 miliárd eur na podporu čistého priemyslu. Zdôraznila päť kľúčových krokov vrátane spoločnej infraštruktúry a ochrany pred hrozbami. Spoľahlivá a cenovo dostupná energia je podľa nej nevyhnutná pre bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

V Srbsku uniklo do okolia Dunaja vyše 80-tisíc litrov ropy, únik vyšetrujú úrady

Približne 82-tisíc litrov ropy uniklo v pondelok do okolia rieky Dunaj pri meste Pančevo neďaleko Belehradu počas prečerpávania paliva z rafinérie do ropného tankera spoločnosti Naftachem.

Podľa miestnych úradov väčšina ropy skončila v ochrannej bariére okolo lode, no odborníci preverujú, či nedošlo aj k znečisteniu hlavného toku Dunaja.

Incident sa odohral v ranných hodinách 21. apríla. Prvotné vyšetrovanie naznačuje, že únik mohla spôsobiť nedbanlivosť člena posádky tankera. Vojvodinský inštitút pre ochranu životného prostredia potvrdil množstvo uniknutej ropy a zdôraznil, že prijaté opatrenia zabránili väčšiemu rozšíreniu škôd.

Technici odobrali vzorky vody z viacerých lokalít, ktoré určili inšpektori, a výsledky analýz majú ukázať rozsah ekologického dopadu. Prípad už vyšetruje srbská prokuratúra.

Srbsko pritom dlhodobo zápasí s vážnym znečistením vôd – podľa údajov sa účinne čistí len necelých 15 percent odpadových vôd.

(afp, serbian times, tasr, sab)

Minúta  |  

Macron: Putin musí prestať klamať, prímerie závisí od neho

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy Madagaskaru ostro kritizoval Vladimira Putina za neúprimnosť v súvislosti s mierovými vyhláseniami o vojne na Ukrajine. Podľa neho Putin tvrdí, že chce mier, no zároveň pokračuje v útokoch, pričom pri štvrtkovom raketovom útoku na Kyjev zahynulo 12 civilistov a ďalších 90 utrpelo zranenia.

Macron zdôraznil, že prímerie brzdí výhradne samotný Putin, ktorý odmieta návrh USA podporovaný Európou. Apeloval na ruského lídra, aby bezpodmienečne súhlasil s prímerím, ktoré by mohlo okamžite zachrániť životy.

Kritiku vyjadril aj voči vyjadreniam Donalda Trumpa, ktorý obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z marenia mierových rokovaní pre jeho neochotu uznať ruskú anexiu Krymu.

Macron reagoval, že prioritou by malo byť dohodnutie prímeria, pričom otázka Krymu by zatiaľ nemala byť predmetom rokovaní.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Taliansko nasadí na pohreb pápeža Františka stíhačky aj torpédoborec

Talianske ministerstvo obrany ohlásilo rozsiahle bezpečnostné opatrenia pri príležitosti sobotňajšieho pohrebu zosnulého pápeža Františka. Nad Rímom a Vatikánom budú v pohotovosti protidronové systémy a stíhačky Eurofighter, ktoré budú zabezpečovať vzdušný priestor nad celým regiónom.

V pobrežnej oblasti Fiumicino, kde sa nachádza aj rímske letisko, bude hliadkovať torpédoborec talianskeho námorníctva. Počas pohrebu bude aktivovaný špeciálny systém schopný rušiť signál a neutralizovať bezpilotné lietadlá, ktoré by mohli narušiť priebeh ceremónie.

Pohreb, ktorý sa uskutoční pred Bazilikou svätého Petra, priláka vysoký počet medzinárodných delegácií. Podľa Vatikánu sa očakáva účasť 130 delegácií a 50 hláv štátov.

Medzi potvrdenými hosťami sú americký prezident Donald Trump, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, princ William zastupujúci kráľa Karola III. a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Slovensko bude reprezentovať prezident Peter Pellegrini.

(ansa, tasr, sab)

Minúta  |  

Švédske stíhačky zasahovali nad Baltikom pre ruské lietadlo

Dve švédske stíhačky vzlietli vo štvrtok k ruskému prieskumnému lietadlu, ktoré sa pohybovalo blízko poľského vzdušného priestoru nad Baltským morom. O zásahu informovali švédske ozbrojené sily s tým, že lietadlo typu Iliušin Il-20 sa pohybovalo v medzinárodnom vzdušnom priestore.

„Vzlietli sme, aby sme signalizovali našu prítomnosť, vykonali vizuálnu identifikáciu a eskortovali lietadlo z oblasti,“ povedala hovorkyňa švédskeho letectva Therese Akerstedtová pre agentúru AFP. Incident sa odohral v rámci misie NATO, pričom švédske stíhačky operujú z poľskej základne v Malborku.

Napätie v oblasti Baltského mora narastá od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Švédsko sa v dôsledku tejto invázie rozhodlo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie, jej členom sa stalo v marci 2024. Ratifikáciu jeho vstupu sťažovali Maďarsko a Turecko, a to pre prístup Štokholmu k obom štátom.

(afp, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.