Preskočiť na obsah
  |  

Estónsko prepustilo ropný tanker podozrivý zo sankčných machinácií

Estónsko prepustilo ropný tanker Kiwala, ktorý zadržali 11. apríla počas plavby bez platnej vlajky. Tanker sa údajne radí medzi takzvanú "tieňovú flotilu" – skupinu starších plavidiel, ktoré slúžia na obchádzanie medzinárodných sankcií prepravou ropy bez regulácie a poistenia uznávanými západnými spoločnosťami.

V čase zásahu estónskeho námorníctva sa Kiwala plavila pod vlajkou Džibutska, avšak džibutské úrady následne popreli registráciu plavidla. Estónske úrady uviedli, že loď prepustili po tom, čo dostali od Džibutska potvrdenie, že Kiwalu prijmú do svojho registra do 7. mája.

Podľa údajov spoločnosti LSEG zakotvila Kiwala v pondelok skoro ráno v ruskom prístave Usť-Luga, kam sa vydala po odplávaní z estónskych vôd v sobotu.

Tento incident upozornil na rastúci problém nelegálnej prepravy ropy prostredníctvom plavidiel mimo dohľadu medzinárodných regulačných orgánov. Džibutské úrady zatiaľ neposkytli k prípadu verejné vyjadrenie.

(reuters, max)

  |  

Študent v Južnej Kórei pobodal v škole troch ľudí a skočil do jazera

V juhokórejskom meste Čchongdžu v pondelok ráno študent strednej školy pobodal nožom troch ľudí a dvoch ďalších zranil. Podľa polície nikto z napadnutých nie je v kritickom stave.

Útok sa stal na strednej škole v Čchongdžu približne o 8:36 miestneho času (1:36 SELČ). Osemnásťročný študent pri útoku vážne zranil troch ľudí vrátane riaditeľa školy, ktorého bodol do brucha, a štátneho zamestnanca, ktorého bodol do hrudníka. Dvaja ďalší ľudia i útočník utrpeli menšie zranenia.

Študent po útoku utiekol do neďalekého parku, kde skočil do jazera. Polícia mladíka zatkla dvanásť minút po obdržaní prvého hlásenia a previezla ho do nemocnice. „Snažíme sa určiť detaily útoku a jeho motív,“ uviedla miestna polícia. Škola po útoku zvolala mimoriadne zasadnutie.

Násilné útoky na školách sú v Južnej Kórei veľmi ojedinelé. Podľa oficiálnych štatistík bola v krajine v roku 2021 miera počtu vrážd na 100-tisíc obyvateľov na úrovni 1,3, čo je hlboko pod celosvetovým priemerom šesť vrážd na 100-tisíc obyvateľov.

Pri jednom z posledných útokov pred niekoľkými mesiacmi učiteľ na základnej škole smrteľne dobodal 18-ročného žiaka.

(tasr, afp, johnap, lud)

  |  

Macron: Podozrivý z vraždy v mešite na juhu Francúzska sa vzdal

Muž podozrivý z brutálneho útoku v mešite na juhu Francúzska sa v nedeľu sám vzdal polícii v talianskom meste Pistoia.

Olivier A., 20-ročný Francúz bosnianskeho pôvodu, čelí obvineniu z vraždy moslimského veriaceho Aboubakara Cisseho, ktorého v piatok v La Grand-Combe bodol približne 50-krát.

Páchateľ si agóniu obete natáčal na telefón a video zdieľal cez sociálne siete. Po útoku ušiel a francúzske úrady proti nemu nasadili viac ako 70 policajtov, pričom ho považovali za mimoriadne nebezpečného.

Na jeho prevoz späť do Francúzska bude vydaný európsky zatykač.

Incident vyvolal pobúrenie — v La Grand-Combe sa na pamiatku obete konal tichý pochod, pričom solidaritu vyjadril aj prezident Emmanuel Macron, ktorý odsúdil rasizmus a nenávisť vo Francúzsku.

(tasr, lipa)

  |  

Senátorka Berlína čelí kritike za prirovnanie Tesly k nacistickým autám

Berlínska senátorka zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Cansel Kiziltepeová čelí rozsiahlej kritike po tom, čo v príspevku na sieti X prirovnala elektrické vozidlá Tesla k „nacistickým autám“. Informoval o tom denník Welt.

Hoci príspevok následne vymazala, vlnu pobúrenia to nezastavilo, najmä v susednom Brandenbursku, kde Tesla Gigafactory zamestnáva viac ako 11-tisíc ľudí.

Minister hospodárstva Brandenburska Daniel Keller (SPD) ju vyzval na ospravedlnenie a označil jej slová za neúctivé hlavne voči zamestnancom.

Kiziltepeová neskôr zmiernila rétoriku, keď kritizovala politické postoje šéfa tejto automobilky Elona Muska, no zdôraznila, že nemá v úmysle obviňovať zamestnancov Tesly.

Kritici jej vyčítajú poškodzovanie zamestnanosti a investičnej klímy v regióne, kde je táto americká spoločnosť najväčším zamestnávateľom. Výroky podľa mnohých ohrozili jej politickú kariéru aj dôveru v berlínsku vládu.

(lipa)

  |  

Streľba na hraniciach Indie a Pakistanu v Kašmíre pokračovala už štvrtú noc

Indickí a pakistanskí vojaci sa už štvrtú noc po sebe ostreľovali cez líniu kontroly v spornom regióne Kašmír, informovala indická armáda. Streľba v noci z 27. na 28. apríla sa odohrala bez hlásených obetí.

Incidenty eskalovali po smrteľnom útoku na turistov v Indii, pri ktorom zahynulo 26 ľudí. India tvrdí, že dvaja z troch útočníkov pochádzajú z Pakistanu, čo Islamabad odmieta a žiada nezávislé vyšetrovanie.

Vzťahy medzi krajinami sa prudko zhoršili – India pozastavila dohodu o výmene vody, uzavrela hraničný priechod a znížila diplomatické styky, zatiaľ čo Pakistan vyhostil indických diplomatov a zakázal vstup indickým lietadlám.

OSN vyzvala obe jadrové mocnosti na zdržanlivosť a mierové riešenie. Konflikt v Kašmíre je dlhodobý a bol príčinou dvoch z troch vojen medzi Indiou a Pakistanom od ich rozdelenia v roku 1947.

(tasr, lipa)

  |  

Diplomatická roztržka v Ríme: Trump odmietol Macronovu prítomnosť

Na pohrebe pápeža Františka v Bazilike svätého Petra došlo k vypätému momentu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a francúzskym lídrom Emmanuelom Macronom.

Trump mal Macronovi podľa expertky na čítanie pier, ktorú citoval britský bulvár Sun, pošepkať, že „tu by si nemal byť“, čím mu zabránil zapojiť sa do rozhovoru medzi ním a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Incident zachytili viaceré videozáznamy.

Stretnutie Trumpa a Zelenského bolo prvým po ich predchádzajúcej napätej konfrontácii a nieslo sa v duchu diskusií o ukončení vojny na Ukrajine. Zelenskyj počas neho vyzval na „úplné a bezpodmienečné prímerie“.

Biely dom schôdzku označil za veľmi produktívnu. Trump následne na sociálnych sieťach kritizoval ruské útoky na civilné ciele.

Pohreb sa tak stal nielen pietnou udalosťou, ale aj diplomatickým fórom pre rokovania o mierových iniciatívach. Macron neskôr hovoril so Zelenským osobitne v záhradách Vatikánu.

(lipa)