Preskočiť na obsah
  |  

Exprezident Ukrajiny Janukovyč je vinný z ďalšieho skutku, stále je na úteku

Bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v neprítomnosti odsúdili na 15 rokov väzenia za podnecovanie k dezercii a organizovanie nelegálneho prekračovania hraníc. Oznámila to ukrajinská generálna prokuratúra. Píše Kyiv Independent.

Ide už o druhý verdikt voči exprezidentovi. V roku 2019 ho odsúdili na 13 rokov za vlastizradu a spoluúčasť na agresii proti Ukrajine. Janukovyča zosadili počas revolúcie Euromajdan v roku 2014 a následne utiekol do Ruska.

Podilský okresný súd v Kyjeve odsúdil aj bývalého bezpečnostného šéfa Kostiantyna Kobzara na desať rokov väzenia za dezertovanie a pomoc pri nelegálnom úteku. Vyšetrovanie ukázalo, že Janukovyč v koordinácii s ruskými predstaviteľmi využil vojenské vrtuľníky na útek z Doneckej oblasti do ruského mesta Jejsk a následne na Krym.

Útek zabezpečovala ruská Federálna bezpečnostná služba so súhlasom prezidenta Vladimira Putina. Janukovyč podľa ukrajinskej prokuratúry stále žije v obci Barviha pri Moskve.

Po Euromajdane čelil bývalý prezident kritike za autoritárske praktiky a priblíženie Ukrajiny k Rusku.

(max)

  |  

Portugalsko a Španielsko zasiahli celoštátne výpadky elektrickej energie

V Portugalsku, Španielsku a niektorých častiach Francúzska zaznamenali v pondelok masívny výpadok elektrického prúdu. Bez energie je pre údajné problémy s európskou elektrickou sieťou niekoľko miliónov ľudí.

Výpadok zasiahol takmer všetky veľké portugalské a španielske mestá vrátane Lisabonu, Sevilly, Barcelony či Valencie približne o 12:30. Miestne médiá v Madride i Barcelone informujú o dopravných zápchach pre nefungujúce semafory a evakuácii niektorých podzemných staníc metra. Výpadok zasiahol aj malú časť Francúzska a Andorru. Príčina výpadku dosiaľ nie je známa.

Španielska energetická spoločnosť Red Eléctrica tvrdí, že na obnovení dodávky elektrickej energie spolupracuje s ďalšími energetickými spoločnosťami.

Portugalský distribútor energie E-Redes uviedol, že výpadok spôsobil „problém s európskym elektrickým systémom“ a pre stabilizáciu siete museli od elektriny odpojiť aj niektoré nezasiahnuté časti krajiny. V krajinách nakrátko nefungovali ani mobilné siete ani telefónne linky.

(tasr, reuters, ap, sky news, euronews, lud)

  |  

USA zvýšia dodávky LNG do Európy, tvrdí americký minister energetiky

Americké dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy budú naďalej stúpať, povedal americký minister energetiky Chris Wright v pondelok počas návštevy Varšavy.

Spojené štáty, najväčší svetový exportér LNG, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zásobovaní Európy od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Wright zhodnotil, že v USA sa koná veľa rokovaní o nových zmluvách a očakáva ďalší nárast exportu LNG na európsky trh. Vzhľadom na obchodné napätie medzi prezidentom Donaldom Trumpom a Európou však niektorí európski lídri varujú pred závislosťou od amerických dodávok.

Niektoré hlasy v Európe dokonca zvažujú obnovenie dovozu ruského plynu. Wright sa k tejto možnosti odmietol vyjadriť. Zdôraznil, že energetickú politiku si budú určovať samotní Európania.

Poľsko využíva LNG terminál v Swinoujscie a od roku 2022 nahrádza ruský plyn dodávkami z USA a Nórska. Novinkou sú aj dodávky amerického LNG z Poľska na Ukrajinu.

(reuters, max)

  |  

Putin vyhlásil trojdňové prímerie vo vojne s Ukrajinou

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyhlásil trojdňové prímerie vo vojne s Ukrajinou pri príležitosti 80. výročia víťazstva Sovietskeho zväzu a jeho spojencov v druhej svetovej vojne.

Kremeľ uviedol, že 72-hodinové prímerie bude trvať od 8. mája do 10. mája a Rusko vyzvalo Ukrajinu, aby sa k nemu tiež pridala.

V prípade porušenia zo strany ukrajinskej strany by ruské ozbrojené sily poskytli "adekvátnu a účinnú odpoveď", uviedli vo vyhlásení.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha v reakcii konštatoval: "Ak Rusko skutočne chce mier, musí okamžite zastaviť paľbu. Prečo čakať do 8. mája?" Prímerie by malo byť podľa neho "skutočné, nielen na prehliadku".

(reuters, max)

  |  

Tunisko: Po potopení lode našli telá ôsmich migrantov

Tuniská pobrežná stráž v pondelok našla telá ôsmich afrických migrantov po potopení ich lode pri pobreží krajiny. Informoval o tom bezpečnostný predstaviteľ. Ďalších 29 ľudí sa podarilo zachrániť.

Nešťastie sa stalo vo vodách pri meste Abwabed neďaleko Sfaxu, ktorý je známy ako častý východiskový bod migrantov smerujúcich do Európy. Houssem Eddine Jebabli, hovorca tuniskej národnej gardy, podotkol, že pokračujú pátracie operácie po ďalších možných nezvestných osobách.

Tunisko čelí bezprecedentnej migračnej kríze. V posledných rokoch "nahradilo" Líbyu ako hlavné centrum, odkiaľ sa africkí migranti pokúšajú dostať do Európy v nádeji na lepší život.

(reuters, max)

  |  

Vatikán: Voľba nového pápeža sa začne 7. mája

Rímskokatolícki kardináli sa zídu 7. mája na tajnom konkláve, aby zvolili novú hlavu katolíckej cirkvi. Informoval o tom Vatikán.

Približne 135 kardinálov mladších ako 80 rokov bude rozhodovať o novom pápežovi. Dve predchádzajúce konkláve v rokoch 2005 a 2013 trvali len dva dni, no švédsky kardinál Anders Arborelius očakáva, že tentoraz môže proces trvať dlhšie.

Mnohí kardináli vymenovaní pápežom Františkom sa totiž predtým nikdy nestretli. František uprednostňoval menovanie kardinálov z krajín ako Mjanmarsko, Haiti alebo Rwanda, ktoré predtým nemali zastúpenie v kardinálskom zbore.

Sixtínsku kaplnku, kde sa konkláve uskutoční, v pondelok uzavreli pre turistov, aby sa mohli začať prípravy na hlasovanie.

Začiatok konkláve 7. mája poskytne zároveň kardinálom viac času na spoločné diskusie pred samotným hlasovaním o novom pápežovi.

(reuters, max)