Preskočiť na obsah
  |  

Republikáni chcú spoplatniť žiadosť o azyl v Spojených štátoch

Žiadosť o azyl v Spojených štátoch by mohla v budúcnosti stáť minimálne tisíc dolárov. Tento návrh je súčasťou rozpočtového plánu na rok 2025, ktorý v pondelok predstavili republikánski členovia justičného výboru Snemovne reprezentantov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.

V súčasnosti je podanie žiadosti o azyl v USA bezplatné. Azyl je pritom považovaný za základné právo pre osoby prenasledované z politických dôvodov. Nový poplatok by sa mohol ďalej zvyšovať v závislosti od inflácie.

Okrem toho budú musieť osoby, ktoré si budú chcieť prevziať dieťa migranta z federálnej starostlivosti, zaplatiť poplatok až do výšky 8 500 dolárov. Plánované sú aj ďalšie poplatky za pracovné povolenia a trvalý pobyt, takzvanú zelenú kartu.

Trumpova administratíva zdôvodňuje tieto opatrenia snahou obmedziť nelegálnu imigráciu a zvýšiť bezpečnosť. Pred Bielym domom boli medzitým vyvesené plagáty s fotografiami hľadaných migrantov obvinených z vážnych trestných činov, ako je vražda či zneužívanie detí.

(tasr, afp, max)

  |  

Škody za desiatky miliónov: USA stratili sedem dronov a stíhačku počas útokov na Húsíov

Spojené štáty stratili od 15. marca sedem viacúčelových dronov MQ-9 Reaper počas operácií proti Húsíom v Jemene. Jeden dron stojí približne 33 miliónov dolárov. Príčiny zostrelení zatiaľ neboli oficiálne potvrdené.

Drony MQ-9 Reaper USA využívajú na prieskum a ničenie zbraňových systémov Húsíov, ktorí útočia na obchodné lode v Červenom mori a Adenskom zálive. Povstalci podporovaní Iránom začali s útokmi koncom roka 2023 na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy.

Americké námorníctvo zároveň zaznamenalo ďalšiu stratu – v pondelok stíhačka F/A-18E Super Hornet spadla z paluby lietadlovej lode USS Harry S. Truman do mora. Stroj sa v čase incidentu uvoľnil z ťažného systému, jeden vojak utrpel zranenia. Stíhačka má hodnotu viac ako 67 miliónov dolárov.

Podľa velenia Ústredného velenia ozbrojených síl USA americké sily zasiahli v Jemene viac než 800 cieľov a zabili stovky Húsíov. Prezident Donald Trump vyhlásil, že operácie budú pokračovať, kým budú Húsíovia predstavovať hrozbu pre globálnu lodnú dopravu.

(tasr, afp, max)

  |  

Talianska premiérka: Na samit s USA ešte nenastal čas

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyslovila, že samit medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi zatiaľ nie je na programe. Podľa jej slov "ešte nenastal zrelý čas" na jeho uskutočnenie.

V rozhovore pre denník Corriere della Sera Meloni podotkla, že na prípravách stretnutia sa síce pracuje, ale rozhodnutie nezávisí len od jednej strany. Reagovala tak na otázku, či by mohlo dôjsť k dohode o clách do konca mája.

Samit medzi Úniou a USA bol považovaný za možnosť, ako riešiť napätie v oblasti obchodnej politiky a colných opatrení. Spory sa týkajú predovšetkým otázok vzájomných ciel na priemyselné výrobky a nové regulačné rámce v oblasti technológií.

Taliansko podporuje diplomatické riešenie sporov, no Meloniová – ktorá má užší kontakt s americkým prezidentom Donaldom Trumpom – varovala pred unáhlenými krokmi.

(reuters, max)

  |  

Amnesty: Slovensko nezabezpečilo práva LGBTI osôb ani ochranu pred násilím

Amnesty International vo výročnej správe za rok 2024 upozorňuje na viaceré závažné problémy v oblasti ľudských práv na Slovensku. Kritizuje vládu za obmedzovanie práva na pokojné zhromažďovanie, nedostatok dostupného bývania a diskrimináciu Rómov a LGBTI komunity.

Poukazuje na prehlbujúcu sa krízu verejného nájomného bývania, ktorú zhoršili prísne kritériá pre prideľovanie bytov a systémová diskriminácia Rómov. Kritizuje aj legislatívu o zhromažďovaní a nový zákon o verejnoprávnom vysielaní, ktorý podľa Amnesty zvyšuje politický vplyv na médiá.

Organizácia ďalej upozorňuje na pretrvávajúcu diskrimináciu transrodových a LGBTI osôb, chýbajúcu právnu definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu a nedostatočné opatrenia proti policajnej brutalite voči Rómom.

V globálnom meradle medzinárodná mimovládka varuje pred nárastom autoritárskych praktík, kritizuje administratívu Donalda Trumpa, vojenské zásahy Ruska na Ukrajine, násilie v Sudáne a údajné páchanie genocídy Izraelom v Pásme Gazy. Správa vyzýva vlády a občiansku spoločnosť na urgentnú ochranu ľudských práv.

(tasr, max)

  |  

Trump zmierňuje automobilové clá, chce podporiť domácu výrobu

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v utorok zmierni dopady automobilových ciel. Cieľom je podporiť domácu výrobu a zmierniť tlak na finančné trhy a automobilový priemysel. Opatrenia sa týkajú predovšetkým zahraničných súčiastok a automobilov vyrobených mimo USA.

Minister obchodu Howard Lutnick vyhlásil, že dohoda odmeňuje firmy investujúce do americkej výroby a podporuje amerických pracovníkov. Automobilkám sa odpustia niektoré dodatočné poplatky, napríklad clá na oceľ a hliník, a dostanú náhrady za už zaplatené clo.

Informáciu ako prvý zverejnil denník Wall Street Journal. Biely dom správu potvrdil a oficiálne oznámenie krokov je naplánované na utorok.

Trump podniká tieto kroky pred cestou do Michiganu, kde si pripomenie svojich prvých 100 dní v úrade. Michigan je centrom amerického automobilového priemyslu, sídlom Detroitskej trojky a viac ako tisícky hlavných dodávateľov.

Administratíva týmto rozhodnutím ukazuje určitú flexibilitu v oblasti obchodných ciel, ktoré doteraz vyvolávali obavy z ekonomického spomalenia a vytvárali neistotu pre podnikateľské prostredie.

(reuters, max)

  |  

Španielsko a Portugalsko obnovili väčšinu dodávok po výpadku elektriny

Po pondelňajšom masívnom výpadku elektriny sa v Španielsku podarilo obnoviť takmer 90 percent dodávok a v Portugalsku približne 95 percent. Informovali o tom v noci na utorok miestne energetické spoločnosti.

Španielska spoločnosť oznámila, že do štvrtej hodiny ráno bolo obnovených 87,37 percenta dodávok. V Portugalsku distribútor informoval, že dodávky boli do polnoci obnovené pre približne 95 percent zo 6,5 milióna odberateľov.

Výpadok podľa španielskeho premiéra Pedra Sáncheza nastal v pondelok krátko po poludní, keď počas piatich sekúnd zo siete vypadlo 15 gigawattov energie, čo predstavovalo 60 percent aktuálnej spotreby v krajine. Príčina výpadku zatiaľ nie je potvrdená, všetky hypotézy zostávajú otvorené.

Úradujúci portugalský premiér Luís Montenegro vyhlásil, že kompletné obnovenie dodávok v Portugalsku je otázkou niekoľkých hodín. Podľa Montenegra zdroj problému pravdepodobne vznikol v Španielsku. Vyšetrovanie príčin výpadku pokračuje.

(tasr, afp, dpa, max)