Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini: Členstvo v EÚ je dnes pre Slovensko dôležitejšie než kedykoľvek predtým

Prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie vyzdvihol význam členstva krajiny v Únii, ktoré považuje za hodnotové, bezpečnostné aj civilizačné ukotvenie.

Zdôraznil, že v nestabilných časoch je pre malé štáty kľúčové spoliehať sa na spojencov, ktorí uznávajú pravidlá a princípy medzinárodného práva.

Zároveň kriticky poznamenal, že EÚ má svoje nedostatky – vrátane prebujnelej byrokracie a ambicióznych ekonomických či ekologických iniciatív, ktoré bez celosvetovej spolupráce ostávajú nenaplnené.

Riešenia Únie podľa neho často nenapĺňajú jej pôvodné piliere ako mier, hospodárska spolupráca a bezpečnosť hraníc. Napriek týmto výhradám vidí prezident budúcnosť Slovenska jednoznačne v rámci EÚ.

Vyzdvihol, že ako plnohodnotný člen môže Slovensko spolurozhodovať a prispievať k pozitívnym zmenám v Únii. Vyzval tiež na sústredenie sa na hodnoty, ktoré nás v Európe spájajú.

(tasr, lup)

  |  

Smer bije na poplach: Bez veta budeme len štatistami v nemecko-francúzskej únii

Pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie strana Smer upozornila, že najväčšou výzvou pre EÚ je návrat k princípom suverénnej spolupráce medzi členskými štátmi. Únia musí opustiť centralizované rozhodovanie, nereálne zelené politiky a nátlak v oblasti migrácie.

Smer zdôrazňuje dôležitosť reformy EÚ a potrebu silného slovenského hlasu, ktorý bude chrániť národné záujmy, sociálnu stabilitu a mier.

Strana ostro odmieta zrušenie práva veta, ktoré považuje za záchranný mechanizmus pre menšie štáty, a varuje, že jeho odstránenie by viedlo k nadradenosti veľkých štátov ako Nemecko či Francúzsko.

V oblasti zahraničnej politiky Smer vyzýva na dôraz na mier, diplomaciu a strategickú autonómiu. Zároveň kritizuje jednostranné postoje EÚ k vojne na Ukrajine a konfliktu v Pásme Gazy, pričom varuje, že Únia sa vzďaľuje svojej mierovej podstate.

(tasr, lup)

  |  

Lukašenko omilostil Američana, ktorého väznili za plánovanie štátneho prevratu

Bielorusko prepustilo amerického občana Jurasa Ziankoviča, ktorý bol v krajine odsúdený na 13,5 roka väzenia za údajný pokus o štátny prevrat proti prezidentovi Lukašenkovi.

Ziankoviča, právnika s dvojitým občianstvom, zadržali v Moskve v roku 2021 spolu s Alexandrom Fedutom. Spravodajská služba Ruskej Federácie tvrdila, že pripravovali vojenský prevrat v spolupráci s bieloruskými generálmi, no neposkytla žiadne dôkazy.

Ziankoviča vydali do Bieloruska, kde ho odsúdili za prípravu prevratu a ďalšie trestné činy. Počas väzby čelil tvrdým podmienkam, pričom v roku 2024 dostal aj dodatočný trest za údajné nerešpektovanie väzenskej stráže.

Jeho prepustenie oznámil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý ocenil Lukašenkovo „humanitárne gesto“. Od minulého roka Bielorusko omilostilo približne 250 politických väzňov, no v krajine zostáva uväznených ešte asi 1 200 osôb.

(tasr, lup)

  |  

Zákon platný od mája rozširuje ochranu svedkov pred hrozbou útokov

Od 1. mája vstupuje do platnosti nový zákon o ochrane svedka, ktorý nahrádza doterajšiu legislatívu z roku 1998.

Cieľom zákona je zefektívniť a skvalitniť systém ochrany svedkov, pričom sa rozširuje aj okruh trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany. Podľa ministerstva vnútra ide o najvyšší stupeň ochrany, ktorý štát poskytuje v prípadoch, keď iné formy ochrany nestačia.

Zákon jasne definuje, kto je ohrozeným a kto chráneným svedkom. Chráneným sa stáva svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo po výpovedi v prípade obzvlášť závažných trestných činov, ako sú činy organizovaných zločineckých skupín, terorizmus či trestné činy z osobitných motívov.

Novinkou sú aj povinnosti chránených svedkov, ktorých porušenie môže ohroziť ich život aj životy ochrancov. Program ochrany sa bude aplikovať aj počas väzby a výkonu trestu.

Zákon zároveň mení spôsob ukončenia funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý bude vo funkcii dovtedy, kým parlament nezvolí jeho nástupcu, čím sa má zabezpečiť kontinuita činnosti úradu.

(tasr, lup)

  |  

USA podľa amerického prezidenta rokujú s Čínou o clách, Peking to popiera

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa čínskych štátnych médií oslovila Peking so snahou začať rozhovory o clách, ktoré zahŕňajú aj Trumpovo rozhodnutie o 145-percentných clách na čínske produkty.

Informácie zverejnil účet Yuyuan Tantian prepojený s čínskym vysielateľom CCTV, pričom sa odvoláva na anonymné zdroje. Príspevok tvrdí, že Spojené štáty kontaktovali Čínu viacerými kanálmi v nádeji, že sa diskusie uskutočnia.

Napriek tomu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun tieto rokovania poprel a tvrdil, že o žiadnych konzultáciách nevie.

Samotný Trump však v rozhovore pre americké médiá uviedol, že medzi USA a Čínou prebiehajú rokovania a že s ním telefonoval čínsky prezident Si Ťin-pching.

Čínska strana tieto tvrdenia poprela, obvinila USA zo zavádzania a poprela akékoľvek prebiehajúce diskusie.

(reuters, lup)

  |  

Bývalý juhokórejský prezident čelí obžalobe zo zneužitia moci

Juhokórejského exprezidenta Jun Sok-jola obžalovali zo zneužitia právomocí v súvislosti s decembrovým vyhlásením stanného práva. Podľa špeciálneho vyšetrovacieho tímu prokuratúry bola obžaloba vznesená bez potreby jeho fyzického zadržania a týka sa aj marenia výkonu právomocí.

Jun čelí viacerým trestným konaniam, vrátane obžaloby zo vzbury. Stanné právo vyhlásil 3. decembra 2024 a v snahe zabrániť jeho zrušeniu poslal do parlamentu vojakov. Národné zhromaždenie však dekrét zrušilo už po niekoľkých hodinách.

V prípade dokázania viny mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody.

Jun bol oficiálne zbavený úradu 4. apríla po tom, čo ústavný súd potvrdil impeachment schválený parlamentom.

V januári sa stal historicky prvým úradujúcim juhokórejským prezidentom, ktorého zadržali pre obvinenie z trestného činu. Neskôr bol z procesných dôvodov prepustený.

(tasr, lup)